O údajnej ľudskej reinkarnácii a inkarnácii (nie Božej)

Sa tu predbehujete, kto dá dlhší príspevok ?

príspevku 20 reaguješ na môj argument o rituáloch tým, že ukazuješ na protestantské obrady, ale tým len miešaš dve úplne odlišné kategórie. Biblia prikazuje krst a Pánovu večeru, to sú priame príkazy Krista, ktoré majú jasný obsah, jasný význam a jasný účel. Krst je akt viery človeka, ktorý uveril, činí pokánie a rozhodne sa nasledovať Krista. Pánova večera je pamiatka na Kristovu obeť, nie opakovanie obety, nie premenenie chleba, nie klaňanie sa hostii. To sú biblické ustanovenia. Ale všetko ostatné, čo uvádzaš – konfirmácia, birmovka, , mariánske kulty, krížová cesta, zelený štvrtok, veľký piatok, biela sobota, omša, eucharistický Kristus, krst detí, svätenie vody, svätenie sviec, ruženec, procesie, odpustky, sviatosti ako systém – to nie je v Biblii. To sú tradície vytvorené cirkvou, nie príkazy Krista. A keď povieš, že protestanti majú tiež rituály, tak tým neriešiš podstatu, len relativizuješ problém. Krst dospelého človeka je biblický, krst detí nie je. Pánova večera je biblická, eucharistická omša nie je.
RKC úplne pokazila Pánovu večeru tým, že z jednoduchej pamiatky na Kristovu obeť urobila opakovanú obetu, premenila chlieb na božstvo, zaviedla klaňanie sa hostii a nahradila biblický symbolický úkon eucharistickým rituálom, ktorý v Písme vôbec neexistuje.Znovuzrodenie je biblické, birmovka nie je...to si katolici uvedomili, ze krst deti nie je biblicky tak vymysleli do toho birmovku....Mariánske kulty, krížová cesta, liturgické farby dní, sviatky vytvorené tradíciou, nič z toho nie je v Písme. A práve o tom bola moja reakcia: držať sa toho, čo prikázal Kristus, nie toho, čo si cirkev vymyslela. Kristus dal málo ustanovení, ale jasných. Cirkev k nim pridala stovky rituálov, ktoré nemajú biblický základ.A to nehovorim o roznych sviatkoch....Keď na to poukážem, neútočím na teba, ale na nesúlad medzi Bibliou a tradíciou. Pre kresťanstvo je jadrom Kristus, nie rituály, a to je celý rozdiel medzi tým, čo hovorím ja, a tým, čo brániš ty.Nejake kundaliny to je niečo celkom ine....diabol sa snaži proste napodobnovať.....Nasavanie z hrobu, tak to pocujem prvy raz ale to nie je oficialny ritual....ktovie čo vsetko ludia vystrajaju..Nabozensky duch je velmi zaludny duch....Katolicka omsa je nalinajkovana az neuveritelne presne.....doslova subor presnych ukonov...clovek musi davat pozor aby namiesto klacania nestal a nevypadal ako "blbec"pred ostatnymi.....kto nepozna ani pravidla.....

16., 19.
Pozri hlavné obrady a rituály protestantov a evanjelikálov:
1. Krst (podobne ako aj katolíci krstia ľudí)
2. Pánova večera ako alternatíva ku Svätej omši. (Pamiatka na Ježišovu obetu kde sa podáva chlieb a víno zhromaždeným veriacim, pričom má symbolický význam.)
3. Konfirmácia: Slávnostné potvrdenie kresťanskej viery mladými ľuďmi po absolvovaní náboženskej výučby. Alternatíva ku birmovaniu v KC.
4. Sobáš a pohreb: Cirkevné sobáše a rozlúčky so zosnulými...
5. Niektorí letniční evanjelikáli praktizujú aj obrad či určité úkony, prax a procesy spojené s tzv. krst ohňom. AI (UI) však uvádza:
"Časť veriacich takýto dôraz na utrpenie a "skúšňový oheň" odmieta ako nebiblický nátlak na psychiku. Kritickejšie alebo klasické kresťanské prúdy tvrdia, že kontext u Matúša hovorí o oddelení plev od zrna, čo znamená prichádzajúci Boží súd pre neveriacich, nie dar pre kresťana."

6. Tiež kontroverzné: Ide napr. aj o tzv. nasávanie z hrobov. Pojem "nasávanie z hrobu" (v angl. grave sucking alebo grave soaking) označuje kontroverznú a kritizovanú prax, pri ktorej niektorí "kresťania" ležia na hroboch zosnulých významných duchovných vodcov a snažia sa "nasať" ich duchovné pomazanie. Tento fenomén sa v médiách a teologických diskusiách spája s americkou cirkvou Bethel Church. Fotografie z minulosti ukazujú niektorých členov alebo študentov školy pod Bethel School of Supernatural Ministry pri návštevách hrobov, pričom jedna fotografia zachytáva manželku hlavného pastora Beni Johnson ležiacu na hrobe.

Pozri tiež tzv. vplyv kundalini (falošný duch svätý) v súvise s niektorými evanjelikálnymi prúdmi: odkaz

(Porovnaj tiež údajnú opitosť Duchom svätým, čo niektorí praktizujú s praxou stúpencov indickej náboženskej spoločnosti Hare Krišna, ktorej členovia sa oddávajú určitým akoby "opitým" stavom a tancujú akoby pod vplyvom boha... Ale možno ide o podobnosť čisto náhodnú...)

Už i z tohto vidíme, že nejaké obrady a rituály, podobné praktiky a úkony majú aj protestanti a tzv. letničné či evanjelikálne cirkvi (vznikli zväčša v druhej polovici 20. storočia po Kr.).

To však neznamená, že v KC je všetko OK. Nie, veď aj medzi Dvanástimi apoštolmi bol jeden Judáš Iškariotský, zradca. Koľko takých Judášov je napr. na sto katolíkov? To iba na zamyslenie, že ani takmer 2000 rokov trvajúca pôvodná Cirkev nie je imúnna voči negatívnym javom a skutočnostiam

Ak nebudeš ješitný len preto, že poukazujem na RKC..pochopíš o čom píšem....a môžeš aj ty prísť ku znovuzrodeniu.

Jung do toho prišiel ako psychológ....preto všetko vidí z psychologického pohľadu.
To je celé. Nie z pohľadu znovuzrodenia, nie z pohľadu evanjelia, nie z pohľadu živého Krista.

Je veľa ľudí, ktorí veria v „nejakú vyššiu inteligenciu“, lebo vidia, že svet nemohol vzniknúť náhodou.

Ale to z nich nerobí kresťanov.

Často sú to ateisti, ktorí len uznávajú, že „niečo je nad nami“.Vid enax...

A presne tam patrí aj Jung... presvedčenie o nejakej sile nie je viera v biblického Ježiša.

Ja som znovuzrodený človek,

mám osobný vzťah s Kristom.

Preto rozlišujem medzi psychológiou a evanjeliom.

Ak by si bol znovuzrodený, nevadilo by ti, že o tom píšem.
Práve naopak..... tešil by si sa, že niekto zdôrazňuje Krista.
To, že ti to prekáža, len ukazuje, že si viac pripútaný k psychológii a tradíciám než k samotnému evanjeliu.

Znovuzrodený kresťan môže pokojne čítať Junga, ale vie presne, kde sa Jung nachádza:
je to psychológ, nie teológ, a jeho „presvedčenie o Bohu“ ho nerobí kresťanom ani neprivadza ludi k biblickemu Bohu....teda ani k znovuzrodeniu....
Ja tiež už nemusim veriť, že je Boh, ja to viem a na tomto fore som to písal už niekoľko krát....samozrejme, že je v čo veriť sú to zasľubenia....

Už som to tuná neraz písal, že Jung na sklonku života nemenovanej novinárke povedal: " Ja neverím v Boha, lebo moja viera už nie je vierou, ale presvedčenie o Jeho existencii !!!"
Takže o viere v Boha Junga aj s tvojou AI vieš prd makový.
Nezaevidoval som u teba presvedčenie, ale len klábosenie o viere tak splasni.

Jung ako psychológ môže byť zaujímavý pre pochopenie ľudskej duše, ale s kresťanstvom ako takým nemá v podstate nič spoločné. Dokonca môže byť pre kresťana nebezpečný tam, kde nahrádza duchovnú realitu psychologickými symbolmi.

Základ kresťanskej viery nie je archetyp, ale historická udalosť – zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. A práve v to Jung neveril.

Je pravda, že Jung bol presvedčený o existencii nejakej vyššej tvorivej inteligencie. To je fajn, aspoň uznával, že svet a človek nie sú výsledkom náhody. Ale kresťanstvo ide oveľa ďalej.

Nestačí veriť v „nejakého tvorcu“ alebo v duchovný princíp. Človek sa musí znovuzrodiť, stretnúť živého Krista, prijať jeho milosť

a prejsť vnútornou premenou, ktorú Biblia nazýva novým narodením.

A práve tu je rozdiel....Jung ponúka psychologickú individuáciu, ale nie duchovné znovuzrodenie. Ponúka symboly, ale nie spásu. Ponúka archetypy, ale nie osobný vzťah s Bohom. Preto je dôležité rozlišovať –

Jung môže byť zaujímavý ako psychológ, ale jeho učenie nenahrádza evanjelium.

Kresťanstvo stojí na zmŕtvychvstaní, na Kristovej moci meniť človeka zvnútra, nie na psychologických interpretáciách.

Nie rituály, nie tradície, nie psychologické teórie

–

ale živý Kristus, ktorý vstáva z mŕtvych a mení človeka zvnútra.

Bez toho kresťanstvo nie je kresťanstvom.
Ani sa nedivím zbalamuteny katoliku, že nesuhlasíš s tým čo píšem ohladom krestanstva a znovuzrodenia.....ty nie si hocijako zbalamutený....jednak náboženstvom a ritualmi a k tomu ešte aj Jungom.....

Len doplním:
Jung bol v psychológii (psychiatrii) ako Einstein vo fyzike. Jung ďaleko prekročil takých ako boli Adler či Freud a pod......

Dodnes sú v praxi jeho objavy nedocenené.

viď napr. odkaz

4., 5. Inak to tabula rasa som myslel tak, ako som uviedol. Bezskúsenostný stav po narodení, prvotný stav mysle bez vedomostí, "stav po narodení bez skúseností, bez rozvinutého vedomia, vedomostí, bez rozumu, myslenia, svedomia, ,vyšších citov', reči, sebareflexie a pod. Iste - je to ľudská duša s ľudskou prirodzenosťou, povahou, s ľudskými potenciálmi, potenciálnymi vlastnosťami, no tie dosiaľ u malého dieťaťa nie sú rozvinuté."
Teda ak sa tabula rasa chápe inak, potom ja som to myslel tak, ako som uviedol, možno som ten pojem použil ako pomôcku...

Pokiaľ ide o Junga, to nechávam na každom, aby si urobil názor, lebo on pokiaľ viem netvrdil nič v prospech (re)inkarnácie.

Psychológovia majú rôzne svoje teórie, koncepcie, pričom každá psychologická škola iné. Freud mal iné názory než napr. Fromm, Jung, Adler atď. Tí psychológovia si podľa svojej ľudskej teórie vykladajú nejaké (pre)javy, s ktorými sa stretnú. Avšak tie ich teórie a interpretácie nemusia byť celkom v súlade s objektívnou skutočnosťou, nemusia byť kompletné atď. Skrátka človek - aj psychológ je "obmedzený" tvor s možnými nedostatkami

Osobne žiadnu reinkarnáciu neuznávam a ak si niekto spomína napr. čím bol pred narodením, tak sú to práve výplody z ľudského Kolektívneho nevedomia, kde je uložené všetko čo ľudstvo zažilo a vychádza to na povrch do vedomej oblasti napr. cez sny v pre nás neznámych sôvislostiach.....

Je dobre, že rozmýšľaš.
Je však zle, ak ihneď si začneš vytvárať presvedčenie a na tom stavať a rozvíjať svoj názor.
- Narodené dieťa nie je žiadna tabula rasa.
Min. počas pôrodu sa dejú veci, ktoré výrazne ovplyvňujú ďalší život. Nájdi si na youtube napr. prednášky prof. Stanislava Grofa, ktorý sa touto problematikou zaoberá.
Čo všetko duchovného si dieťa do tohto materiálneho sveta prináša sa najskorej dozvieš z publikácií C.G.Junga
Dieťa už v tele matky je napojené na duchovné Nevedomie nachádzajúce sa mimo hmotu. Iné je oblasť vedomia, ktorá sa začne vytvárať až po narodení a bežne sebauvedomenie končí v siedmom roku života, alebo jeho utváranie prebieha u niektorých ľudú aj v dospelosti.
Zostala mi v pamäti príhoda, ktorú opisuje Jung zo svojej praxe, keď vyšetroval asi 5 ročné dieťa a zisťoval jeho sny. Po jednom takomto vyšetrení si musel zobrať 2 týždne dovolenky, aby sa mohol spamätať z toho, že sa od dieťaťa dozvedel pravdivé veci, ku ktorým sa nikdy počas života nemohlo dostať.......

Na začiatku, keď je dieťa ešte povedzme malé dojča a batoľa, je jeho duchovná duša asi ako tá známa "tabula rasa": stav po narodení bez skúseností, bez rozvinutého vedomia, vedomostí, bez rozumu, myslenia, svedomia, ,vyšších citov', reči, sebareflexie a pod. Iste - je to ľudská duša s ľudskou prirodzenosťou, povahou, s ľudskými potenciálmi, potenciálnymi vlastnosťami, no tie dosiaľ u malého dieťaťa nie sú rozvinuté. Táto ľudská duša je v tom štádiu vývinu podobná svojmu prirodzenému ľudskému telu - v tom zmysle, že ešte len nedávno začalo existovať, ešte nie je vyvinuté, dospelé... Tak aj duchovná duša človeka je iba v počiatku svojho vývinu. Len nedávno vznikla (bola stvorená). Hoci iste prežíva pocity, cíti a vníma!

Ľudská duša vznikla (bola Bohom stvorená) približne vtedy, keď aj jej prirodzené telo. Ide o jednotu tela a duše. Podobne ako prirodzené telo človeka sa od začiatku postupne vyvíja, rastie, vyvíja sa len postupne aj duševná stránka človeka od prvých štádií jej vzniku. Už v tele matky alebo od narodenia.

Vyzerá to teda tak, že dušička malého dieťaťa vznikla (bola stvorená) časovo až spolu s jeho prirodzeným telom, nie predtým. Nežila zatiaľ ešte predtým ako dospelá rozvinutá duša v predošlom pozemskom či nadprirodzenom svete. Musí sa všetko od začiatku ešte len učiť, pomaly sa rozvíjať, nadobúdať postupne vedomie, sebareflexiu, myseľ, až napokon môže vyrásť na dospelú osobu (duševne). Ale dospelá osoba - duševne sa zrejme nemôže znova stať nevedomou nerozvinutou dušičkou malého dieťatka, teda pri údajnej (re)inkarnácii. Podobne ako dospelé telo nemôže sa stať opäť detským telíčkom. Viete si predstaviť dospelú dušu v tele malého dieťatka - kojenca? Veď to je ako z nejakej sci-fi či fantasy komédie...

Predstavte si teda, že by malému dieťaťu - kojencovi či batoľaťu dali dušu dospelého človeka, trebárs priemerného 40 ročného. S rozvinutou dušou, mysľou, vedomím, sebareflexiou, chápaním, myslením, vyššími citmi... To zjavne nejde dokopy. Keďže to inak duša malého dieťatka napr. batoľaťa, samozrejme, ešte nemá, nedisponuje tým zatiaľ. Malé dieťa ešte nie je schopné takých vlastností a prejavov ako dieťa staršie a dospelý človek. Musí sa najprv duševne vyvíjať, podobne ako sa vyvíja na začiatku života telo, než sa stane dospelým. Mimochodom, z takého psychologického či dokonca psychiatrického hľadiska sa niekedy ten vývin môže zastaviť (obmedziť, narušiť) v dôsledku traum, veľmi negatívnych zážitkov. Potom to musí riešiť psychológia alebo iná podobná terapia. Možno Pán Boh. Napokon podľa teizmu je to Pán Boh, kto priamo tvorí a dáva každému človeku jeho individuálnu dušu.

Ako by teda dospelý človek s dospelou dušou mohol po smrti svojho prirodzeného tela potom znova vstúpiť do iného prirodzeného tela malého nerozvinutého dieťaťa, ktoré je zatiaľ nerozvinuté tak telesne ako i duševne? Zrejme nijako. To nejde dokopy. Dospelá duša, ktorá dospela v predošlom živote dospelého človeka, zjavne nie je súčasťou novorodenca, malého kojenca, batoľaťa a pod. Ono má totiž zatiaľ iba svoju vlastnú nerozvinutú detskú dušičku... Tá sa vyvíja iba pomerne pomaly a postupne v priebehu rokov v živote daného dieťaťa a potom dospelého. Žiadne dôsledky a vplyvy z údajných predošlých svojich životov tá duša nemá, lebo žiadne predošlé nezažila. Musí sa všetko učiť od začiatku. Nemá na začiatku skúsenosti ani vedomosti z predošlých životov.

Toto isté čo o reinkarnácii platí v podstate aj o názore o inkarnácii, totiž že ľudská duša vraj existovala už predtým kvázi ako dospelá v nejakom nadprirodzenom svete a až potom sa vtelila či inkarnovala do vznikajúceho tela dieťaťa v tele matky... Nič nenasvedčuje tomu, že by malé dieťatko malo už dospelú dušu, ktorá predtým žila v nejakom nadprirodzenom svete.

Niečo iné je výnimka z tohto pravidla, Bohočlovek Ježiš Kristus. Teda človek i Boh zároveň. Ale Boh je všemohúci, takže môže a dokáže viac než človek. Môže sa inkarnovať do tela dieťaťa pri jeho vzniku, čo aj raz v dejinách urobil. Navyše do tela, ktoré pochádza z Panny Márie a Ducha Svätého. To je iná situácia než u ostatných ľudí. Boh je autorom všetkého. Má takpovediac copyright (autorské práva) na všetko...

Dr. W. L. Craig o panenskom počatí:
"Keď som prvýkrát počul kresťanskú zvesť, bol som dospievajúci mladík a študoval som biológiu. Vedel som, že na to, aby panenské počatie mohla byť pravda, museli by sa v Máriinom vajíčku ypsilonové chromozómy stvoriť z ničoho, lebo Mária nevlastnila žiaden genetický materiál na to, aby splodila chlapca. Pre mňa to bola vrcholná fantázia... Ale neskôr, keď som už kresťanom bol, som si uvedomil, že ak naozaj verím v Boha, ktorý stvoril vesmír, potom je preňho stvorenie ypsilonových chromozómov detskou zábavkou!"