Na Deň hnevu

no ked budeš vylepovať presne dátumy druheho prichodu aj nadalej ako take trulo, tak neviem, neviem..ako to bude posudene....

Na Deň hnevu

Rimanom 2:5-10

Apoštol Pavol pokračuje (verše 5 a 6): „Pre svoju tvrdosť a zatvrdilosť srdca si zhromažďuješ hnev na deň hnevu, keď sa zjaví Boží spravodlivý súd a on odplatí každému podľa jeho skutkov…“ Zatiaľ čo Boh s vami zaobchádza s láskavosťou a trpezlivosťou, vy si deň za dňom zhromažďujete ťažký materiál, ktorý Boží hnev proti vám uvoľní. Toto sa stane v Deň hnevu (Zj 6,17), v deň prudkého hnevu Pána (Iz 13,13), nazývaný aj Deň Pána (Iz 13,6.9; Joel 2,1.11; 3,4), v Novom zákone označovaný ako Deň Pána (Skutky 2,20; 1 Tes 5,2; 2 Tes 2,2; 2 Pt 3,10). Tento deň je posledným zo 70 sedemročných cyklov (Dan 9:24, 27). Keďže sa však tohto času dožije iba časť ľudstva a aj tí, ktorí doň vstúpia, získajú len obmedzené pochopenie Božích spravodlivých činov, všetci zažijú spravodlivú odplatu za svoje skutky s porozumením a vhľadom pred veľkým bielym trónom (Zjv 20:12, 13).

Každému podľa jeho skutkov....

Verše 6 až 10 jasne ukazujú, že účelom Božieho súdu nie je odsúdenie, ale skôr primeraná odmena za dobré aj zlé skutky, aby sa mohla zjaviť Božia spravodlivá povaha: „...ktorý každému odplatí podľa jeho skutkov. Tým, ktorí vytrvalosťou v konaní dobra hľadajú slávu, česť a nesmrteľnosť, dá večný život.“ Ale tým, ktorí konajú zo zákernosti a búria sa proti pravde, no dobrovoľne nasledujú zlo, hnev a zúrivosť – súženie a útlak na dušu každého človeka, ktorý pácha zlo (najprv Žida a potom Gréka) – ale sláva, česť a pokoj každému, kto koná dobro (najprv Židovi a potom Grékovi).

Je spravodlivé, že Boh odplatí každému podľa jeho skutkov. Hnev a zúrivosť, súženie a útlak prichádzajú na tých, ktorí páchajú zlo, či už pre výčitky svedomia, pozemských mocností, alebo pre Boží hnev v Pánov deň, ale v každom prípade pred veľkým bielym trónom. Večný život, teda život počas dvoch budúcich eónov, je udelený tým, ktorí konajú dobré skutky, nielen príležitostne, ale s vytrvalosťou, a ktorí hľadajú slávu, česť a nesmrteľnosť vo svojich skutkoch. Môžu to byť ľudia, ktorí oslavujú Boha ako Boha (Rimanom 1:21), ako Všemohúceho, a preto ich On neoddal nečestným vášňam a nezdravým mysliam, aby robili to, čo nie je vhodné (Rimanom 1:26, 28).

Tí, ktorí hľadajú slávu, česť a nesmrteľnosť vo svojich skutkoch, túžia, aby ich skutky boli slávne, prinášali slávu Bohu a slúžili ako nepomíňajúci príklad. Boh odmeňuje takého človeka večným životom a podľa verša 10 slávou, česťou a pokojom po veky vekov – ako odmenu, nie ako dar milosti.

Ale niet nikoho, kto by takto konal. Všetci sú pod hriechom, ako je napísané: „Niet spravodlivého ani jedného. Niet nikoho, kto by rozumel. Niet nikoho, kto by úprimne hľadal Boha. Všetci sa od Neho odvrátili a stali sa bezcennými. Niet nikoho, kto by prejavoval láskavosť; „Niet ani jedného!“ „Niet v ich očiach bázne pred Bohom“ (Rimanom 3:9-18). A v súhrne Pavol píše: „Niet rozdielu, lebo všetci zhrešili a chýba im Božia sláva“ (Rimanom 3:22-23). ​​Preto môže apoštol v liste Rimanom 6:23 tiež uviesť, že večný život je iba v Kristovi Ježišovi a je darom Božej milosti. Večný život sa nedá dosiahnuť inak. Nie je Božou vôľou udeliť večný život niekomu na základe skutkov, ale chce, aby všetci boli spasení v Kristovej krvi a tak získali Krista. Tomu, ktorý trpel, budú všetci pridelení.

Jediný človek, ktorý vytrvalosťou v dobrých skutkoch hľadal a našiel slávu, česť a nesmrteľnosť, je náš Pán Ježiš Kristus.

Ak okrem nášho Pána niet iného človeka, ktorý spĺňa tieto podmienky – prečo to Pavol píše? Aby demonštroval štandard Božieho spravodlivého súdu. Všetci, ktorí zhrešili, si teraz uvedomujú, ako mali konať a že čelia odsúdeniu. Preto sa musia sami seba pýtať, kto ich zachráni pred odsúdením a ako sa to môže stať.