Moderná veda by nevznikla bez krestanstva

Rozmýšľaš a to je dobré, ibaže to rozmýšľanie je redukované len na prírodné vedy.
Avšak tomuto hmotne energetickému svetu predchádzal Duch, ktorý ho stvoril.
Nie je možné skúmaním hmoty pochopiť duchovný svet. Je však možné sa skúmanim hmoty dopracovať k poznaniu, že v tom mikro-mikro.mikro svete žiadna hmota neexistuje.
Je tam len tanec bez tanečníkov. ---- Fritjof Capra – v mikrosvete panuje pohyb, ale nie je tam žiadny pohybujúci subjekt. Existuje aktivita, ale nie jej subjekt. Je to tanec bez tanečníkov.
Alebo: Pierre Teilhard de Chardin francúzsky filozof, paleontológ, geológ, antropológ, jezuita.
My nejsme lidské bytosti, které majú spirituální zážitky, my jsme spirituálny bytosti, které mají lidský zážitky.

👎: Osvletený

Moderná veda je dieťa, ktoré sa mohlo narodiť iba v jednej kolíske – a tou bola kresťanská Európa, poháňaná lineárnym časom a vierou v racionálneho Boha. Skutočnosť, že dnes ateistickí vedci používajú túto vedu na boj proti náboženstvu, je opäť len obrovskou iróniou dejín – rúbu konár, na ktorom sedia.“
​Slávny historik vedy a sociológ Rodney Stark túto pravdu dokonale zhrnul:
​„Veda sa nezrodila zo západnej nadradenosti, ale zo západného svetonázoru. Vyvinuli ju hlboko veriaci muži, ktorí verili, že vesmír je racionálnym výtvorom racionálneho Stvoriteľa a že funguje podľa prírodných zákonov, ktoré možno objaviť rozumom.“
​Po stáročia sekulárna kultúra presadzovala naratív, že veda a viera boli vždy vo vojne. Historické štúdie však rozprávajú úplne iný príbeh.
​Moderná veda nevznikla v starovekom Grécku, Číne ani v islamskom svete – napriek ich neuveriteľným matematickým a praktickým úspechom – pretože týmto kultúram chýbala špecifická filozofická „kolíska“ potrebná pre trvalú vedeckú revolúciu.

​Ak chcete systematicky študovať prírodu, musíte najprv veriť, že prírodu možno študovať. Kresťanstvo presne to poskytlo:
​Boh zákonodarca: Ak je Stvoriteľ logický, vesmír nie je riadený nepredvídateľnými duchmi ani slepým osudom, ale usporiadanými matematickými zákonmi.
​Lineárny čas: Dejiny sa pohybujú vpred, vďaka čomu je hromadenie vedomostí zmysluplné, a nie sa opakuje v nekonečnom cykle.
​Priekopníci vedy – Newton, Galileo, Kepler a Kopernik – sa nevenovali vede napriek svojej viere, ale vďaka nej.
​Najväčšou iróniou našej modernej doby je, že dnešný sekulárny materializmus využíva plody tohto svetonázoru na útok na samotné korene, z ktorých vyrastali. Keď sa veda úplne odtrhne od svojho teologického základu, ohrozuje samotnú vetvu, na ktorej stojí.
​Je veda udržateľná bez svetonázoru, ktorý ju stvoril?

Moderná veda je dieťaťom, ktoré sa mohlo narodiť len v jednej jedinej kolíske – a tou bola kresťanská Európa poháňaná lineárnym časom a vierou v racionálneho Boha. To, že dnes ateistickí vedci používajú túto vedu na boj proti náboženstvu, je opäť len obrovská irónia dejín – režú konár, na ktorom sedia.
Západní vedci (ktorí boli takmer bez výnimky hlboko veriacimi kresťanmi) išli skúmať prírodu, pretože verili, že ju stvoril racionálny, inteligentný Boh.
​Newton a Kepler verili, že Boh vpísal do vesmíru matematické zákony a ich úlohou ako vedcov je tieto „Božie myšlienky“ odhaliť.
Slávny historik vedy a sociológ Rodney Stark to zhrnul jasne:
​„Veda nevznikla preto, že by na Západe žili inteligentnejší ľudia. Vznikla tam preto, lebo kresťanský pohľad na Boha ako racionálneho Stvoriteľa poskytol jedinečnú myšlienkovú matricu, v ktorej veda vôbec dávala zmysel.“