JOEL varuje pred Dňom Pánovým

Meno Joela (prípadne Joella) je ženská podoba hebrejského mena Joel, ktoré v preklade znamená „Hospodin je Boh“ alebo „Jahve je Boh“.
V samotnom texte Biblie sa ženská podoba „Joela“ priamo nespomína. Joel vystupuje v Starom zákone výhradne ako mužské meno:
Prorok Joel – autor starozákonnej Knihy proroka Joela.
Joel, syn Samuelov – prvorodený syn proroka a sudcu Samuela (spomína sa v Prvej knihe Samuelovej).
Ženský variant tohto mena sa v biblických časoch bežne nepoužíval a vyvinul sa až neskôr ako moderná prechýlená forma mužského mena Joel.

Prorok Joel naozaj dôrazne varuje pred „Dňom Pánovým“, ktorý v eschatologickom (koncovom) význame priamo splýva s obdobím, ktoré prorok Jeremiáš nazval „časom Jakobovho súženia“.
Hoci fráza „čas Jakobovho súženia“ pochádza explicitne z knihy proroka Jeremiáša (Jer 30,7), obaja proroci opisujú tú istú apokalyptickú udalosť – čas bezprecedentného súženia, očisťovania Izraela (Jakoba) a Božieho súdu nad národmi pred príchodom Mesiáša.

Príchod veľkého a hrozného Dňa Pánovho
Joel opisuje tento čas ako okamih hrozivých prírodných a kozmických úkazov.
„Slnko sa zmení na tmu a mesiac na krv, skôr než príde veľký a hrozný Pánov deň.“ – Joel 3,4
Tento deň charakterizuje ako deň tmy, mrákavy a ohňa, kedy sa bude triasť zem aj nebesia, čo presne korešponduje s biblickým konceptom Veľkého súženia.

Výzva k úprimnému pokániu.
Podobne ako Jeremiášov „Jakob“ (Izrael) musí prejsť očistným utrpením, Joel vyzýva ľud, aby nečakali pasívne, ale činili hlboké pokánie. Pokánie znamená doslova zmenu myslenia:
„Teraz však - hovorí Pán - obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom i plačom a nárekom, roztrhnite si srdcia, a nie rúcho...“ – Joel 2,12-13

Zasľúbenie záchrany a vyliatia Ducha
Napriek hrôzam Jakobovho súženia a Dňa Pánovho, Joel nekončí beznádejou. Prorokuje, že Izrael bude nakoniec vyslobodený a Boh vyleje svojho Ducha na každé telo:
„A každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude zachránený, lebo na vrchu Sion a v Jeruzaleme bude záchrana...“ – Joel 3,5
V teologickom kontexte sú teda Joelov Pánov deň a Jeremiášovo Jakobovo súženie paralelné popisy tej istej epochy – záverečného Božieho zásahu do dejín.

Porovnanie starozákonnej Knihy proroka Joela s textami Nového zákona ukazuje, že Joelovo proroctvo o Dni Pánovom (hebr. Jom Adonai) tvorí teologický základ pre novozákonné chápanie konca sveta a príchodu Ježiša Krista (gr. Hémera Kyriou).
Zatiaľ čo Joel videl tento deň z diaľky cez optiku hrozieb pre Izrael a okolité národy, Nový zákon tieto proroctvá priamo aplikuje na Ježiša Krista, vyliatie Ducha Svätého a posledný súd.

Kozmické znamenia a zatmenie
Joel predpovedá, že príchod tohto dňa spoznáme podľa radikálnych zmien v prírode – najmä zatmenia slnka a mesiaca sfarbeného do krvi. Nový zákon tieto slová cituje takmer doslovne pri opise Ježišovho druhého príchodu a apokalypsy.

----Joel 3,4: „Slnko sa zmení na tmu a mesiac na krv, skôr než príde veľký a hrozný Pánov deň.“

----Nový zákon:
Matúš 24,29 (Ježišova eschatologická reč): „...slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba...“


----Zjavenie Jána 6,12 (Šiesta pečať):
„...slnko sčernelo ako vrecovina zo srsti a mesiac bol celý ako krv.“


Letnice a vyliatie Ducha Svätého
Joel prorokoval, že pred príchodom tohto hrozného dňa Boh vyleje svojho Ducha na všetkých ľudí. V Novom zákone tento text zohráva kľúčovú úlohu, pretože ním apoštol Peter vysvetľuje vznik Cirkvi.
----Joel 3,1-2: „Potom vylejem svojho ducha na každé telo a budú prorokovať vaši synovia i vaše dcéry...“
----Nový zákon (Skutky apoštolov 2,16-21): Keď v deň Letníc zostúpil Duch Svätý na apoštolov, Peter vstal a davu vysvetlil: „Ale toto je to, čo povedal prorok Joel: V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo...“ Peter tým jasne deklaroval, že odpočítavanie
k Dňu Pánovmu sa už začalo príchodom Ducha Svätého.

Záchrana pre každého, kto vzýva Pána.
Joel prináša uprostred hrôzy nádej – záchranu pre tých, ktorí sa obrátia k Bohu. Nový zákon (konkrétne apoštol Pavol) tento verš radikálne rozširuje: kým u Joela išlo o záchranu ostatku Izraela na vrchu Sion, Pavol ho používa ako univerzálny princíp kresťanskej spásy pre Židov aj pohanov.
----Joel 3,5: „A každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude zachránený...“
----Nový zákon (List Rimanom 10,13): Pavol vysvetľuje, ako funguje spasenie skrze vieru v Ježiša, a priamo cituje Joela: „Veď každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude zachránený.“ Pre Pavla je tým „Pánom“ (Kyrios) samotný Ježiš.


Súd nad národmi (údolie Jošafat vs. Armagedon).
Joel opisuje Deň Pánov ako zhromaždenie pohanských národov na vojnový súd v „údolí Jošafat“ (čo v preklade znamená Hospodin súdi). Kniha Zjavenia tento obraz preberá a dáva mu finálny apokalyptický rozmer.
----Joel 4,13: „Hoďte srp, veď žatva je zrelá! Poďte, šliapte, veď lis je plný, pretekajú kade, lebo ich zloba je veľká.“
----Nový zákon (Zjavenie 14,14-20): Ján vidí Syna človeka s ostrým slnkom (srpom) v ruke: „Hoď svoj ostrý srp a odober strapce zemského viniča, lebo jeho hrozná už dozreli!“ A lis Božieho hnevu bol šliapaný vonku za mestom. Identický obraz žatvy a lisu sa tu mení na konečný súd nad bezbožným svetom.


Hlavný rozdiel v pohľade
Zatiaľ čo pre Joela bol Deň Pánov predovšetkým jednou veľkou, budúcou a hrozivou udalosťou, Nový zákon naň pozerá ako na proces, ktorý bol zahájený Kristovým prvým príchodom a zoslaním Ducha Svätého (Skutky 2) a bude zavŕšený Kristovým druhým príchodom v sláve (Zjavenie).


P.S.
Slovo "KAJAŤ SA", neznamená že máme bezpodmienečne chodiť na spoveď, ale že máme zmeniť naše myslenie s prírazom na srdce (neprosperovať myseľ)