Ježiš povedal: „Nikto nevie deň ani hodinu“ (Mt 24,36). Prečo niektorí tvrdia opak?

Posledné časy sú biblická téma a Ježiš sám hovoril o znameniach, ktoré budú predchádzať jeho príchodu. Nie je teda nič zlé na tom, keď kresťania sledujú dianie vo svete, porovnávajú ho s Písmom a uvažujú nad tým, či sa približuje koniec vekov. Problém však nastáva vtedy, keď niekto prekročí hranicu, ktorú sám Ježiš jasne stanovil. Kristus povedal: „O tom dni a hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba Otec.“
Ak je to naozaj pravda, potom je jednoduchá otázka: kto je človek, aby tvrdil opak? Ako môže niekto určovať dátumy, počítať roky, skladať prorocké tabuľky a naznačovať presný čas udalosti, o ktorej Ježiš povedal, že ju pozná iba Otec? Sedliacky rozum hovorí, že buď verím Ježišovi, alebo verím ľudským výpočtom. Oboje naraz nejde.

Dejiny sú plné samozvaných prorokov a vykladačov, ktorí sa tvárili, že objavili tajomstvo ukryté pred ostatnými.

Jedni označili rok, druhí desaťročie, ďalší konkrétne obdobie. Výsledok bol vždy rovnaký. Dátumy zlyhali a Kristove slová zostali pravdivé. Preto ma udivuje, že sa stále nájdu ľudia, ktorí si myslia, že prišli na niečo, čo nevedeli apoštoli, nevedeli cirkevní otcovia a čo podľa slov samotného Pána nebolo dané vedieť ani ľuďom. Takéto správanie nepovažujem za prejav veľkej viery, ale skôr za prejav duchovnej pýchy. Keď človek ignoruje jasný výrok Ježiša a namiesto neho presadzuje vlastné výpočty, v skutočnosti nestavia Kristove slová na prvé miesto, ale svoje vlastné predstavy. A to je vážny problém. Ak niekto tvrdí, že pozná dátum alebo presne určený čas druhého príchodu, potom by mal najprv vysvetliť, prečo by sme mali veriť jemu viac než samotnému Ježišovi Kristovi.