Jedinečnosť biblie.

Ak má niekto pochybnosti o proroctvách, musí najprv spochybniť datovanie textov.
Lenže tu narazí na tvrdé fakty, ktoré sa nedajú obísť.

Septuaginta – preklad Starého zákona 250 rokov pred Kristom
Najsilnejší dôkaz:
Starý zákon bol preložený do gréčtiny (Septuaginta) okolo roku 250 pred Kristom

.

To znamená:

mesiášske proroctvá už existovali storočia pred Ježišom,

boli verejne dostupné,

boli mimo kontroly kresťanov,

a Židia ich uznávali ako svoje Písmo.

Teda žiadne „dodatočné dopisovanie“.

2. Kumránske zvitky – 100 % potvrdenie starobylosti textov
V roku 1947 sa našli Kumránske zvitky (Mŕtve more).
Datovanie: 2. storočie pred Kristom.

Medzi nimi:

celý Izaiáš (najmesiášskejšia kniha vôbec),

Zachariáš,

Micheáš,

Žalmy,

Daniel,

ďalšie prorocké knihy.

A čo je najdôležitejšie:

Texty sú prakticky totožné s dnešnou Bibliou.

To znamená:

proroctvá o Mesiášovi existovali dávno pred Ježišom,

neboli upravené kresťanmi,

neboli dopísané spätne.

Židovský kánon – uzavretý pred Ježišom
Židia mali svoj kánon Písma uzavretý najneskôr v 2. storočí pred Kristom.
To znamená:

kresťania nemohli dopísať proroctvá,

nemohli meniť text,

nemohli manipulovať so starozákonnými knihami.

A Židia rozhodne nemali dôvod „pomáhať“ kresťanom.

Historické citácie – proroctvá sú citované dávno pred Kristom
Starozákonné proroctvá citujú:

Filón Alexandrijský (1. storočie pred Kristom),

Josephus Flavius (1. storočie po Kristovi),

rabíni v Talmude,

grécko-rímski autori.

Všetci potvrdzujú, že texty existovali pred Ježišom.

Archeológia potvrdzuje starobylosť rukopisov
Datovanie pomocou:

paleografie (tvar písma),

uhlíkovej metódy C14,

porovnania pergamenov,

analýzy atramentu,

historických vrstiev nálezísk.

Všetko ukazuje na to, že proroctvá boli napísané storočia pred Ježišom.