hoď ma hore
Milí diskutujúci. Pri diskutovaní prosím: 1. nepridávaj jednoslovné témy / 2. nepridávaj uražlivé alebo vulgárne komentáre. Ak tieto pravidlá nedodržíš, tvoja téma pravdepodobne skončí v koši. Príjemné diskutovanie :)
Dostal som otázku, o čo mi vlastne ide ;)
príspevkov
24 |
zobrazení
9 |
tému vytvoril(a) pred hodinou EnaXnaY
posledná zmena pred 33 minútami
|
5
|
|
|
4. EnaXnaY dnes, 21:39
Kapitola 1: O meste, ktoré vedelo všetko
Keď som zišiel z kopca, uvidel som mesto.
Nie veľké, nie malé — také akurát, aby si myslelo, že je stredom sveta.
Mesto malo zvláštny zvyk:
každý jeho obyvateľ nosil na krku malú tabuľku s nápisom „Viem.“
Niektorí mali „Viem, ako máš žiť.“
Iní „Viem, čo je správne.“
A tí najhorlivejší „Viem, čo si myslíš.“
A tak som vošiel dnu.
Na prvom rohu stál muž, ktorý kričal do prázdna.
„Ľudia sú hlúpi!“ vyhlásil.<br...
▲
dnes, 21:42
|
Kapitola 2: O tichu, ktoré sa stratilo
Keď som opustil mesto, ktoré vedelo všetko, kráčal som chvíľu bez cieľa.
Nie preto, že by som nevedel kam ísť,
ale preto, že som chcel počuť, kam ma vedie cesta.
No čím ďalej som šiel, tým viac som si uvedomoval zvláštnu vec:
bolo príliš hlučno.
Nie hluk mesta — ten som nechal za sebou.
Bol to hluk, ktorý si človek nosí so sebou,
ako keby sa bál, že by v tichu mohol počuť niečo dôležité.
A tak som sa zastavil.
Zavrel som oči.
Nadýchol som sa.
A čakal som, kým príde ticho.
Neprišlo.
Namiesto toho som počul vlastné myšlienky,
ako sa predbiehajú, kričia, vysvetľujú, obhajujú,
ako keby každá z nich chcela byť tou, ktorú si všimnem.
A tak som im povedal:
„Prosím, postavte sa do radu.“
To ich zmiatlo.
Myšlienky nie sú zvyknuté na disciplínu.
Sú ako deti, ktoré si myslia, že svet patrí tomu, kto najhlasnejšie kričí.
Keď sa trochu upokojili, spýtal som sa ich:
„Ktorá z vás je skutočná?“
A vtedy sa stalo niečo zvláštne.
Všetky stíchli.
A z toho ticha vystúpila jedna jediná myšlienka,
tichá ako kvapka rosy na listoch.
Povedala:
„Som tu.“
A ja som vedel, že práve táto je dôležitá.
Nie preto, že bola múdra,
ale preto, že nepotrebovala kričať.
Sadol som si na kameň pri ceste.
A vtedy som si uvedomil, že ticho sa nestratilo.
Len sa utopilo v hluku, ktorý sme si vytvorili sami.
Ticho nie je neprítomnosť zvuku.
Ticho je prítomnosť seba.
A tak som tam sedel,
kým sa svet okolo mňa nezačal meniť.
Vtáky spievali, ale nerušili.
Vietor šepkal, ale neodvádzal pozornosť.
A moje myšlienky sa usadili ako prach po búrke.
A v tom tichu som si uvedomil,
že ak má existovať evanjelium pre dnešok,
musí začať práve tu —
v priestore, kde človek konečne počuje vlastné srdce,
a nie len ozvenu sveta.
Keď som vstal, ticho kráčalo so mnou.
Nie ako sprievodca,
ale ako priateľ, ktorý vie,
že niekedy stačí byť nablízku.
|
 |
|
ako odpoveď na :
4
|
|
|
3. EnaXnaY dnes, 21:36
Možno takto nejako by to mohlo začínať 😉
Na počiatku nebolo Slovo.
Na počiatku bol hluk.
Šum sveta, ktorý sa tváril, že vie, ako má človek žiť.
Šum ľudí, ktorí sa tvárili, že vedia, čo je pravda.
A šum v mojej vlastnej hlave, ktorý sa tváril, že je dôležitý.
A tak som sa jedného dňa zdvihol a odišiel.
Nie preto, že by som hľadal odpovede,
ale preto, že som už nechcel počúvať hluk.
Hovorí sa, že kto hľadá, nájde.
Ale ja som nehľadal.
Ja som len kr...
▲
dnes, 21:39
|
Kapitola 1: O meste, ktoré vedelo všetko
Keď som zišiel z kopca, uvidel som mesto.
Nie veľké, nie malé — také akurát, aby si myslelo, že je stredom sveta.
Mesto malo zvláštny zvyk:
každý jeho obyvateľ nosil na krku malú tabuľku s nápisom „Viem.“
Niektorí mali „Viem, ako máš žiť.“
Iní „Viem, čo je správne.“
A tí najhorlivejší „Viem, čo si myslíš.“
A tak som vošiel dnu.
Na prvom rohu stál muž, ktorý kričal do prázdna.
„Ľudia sú hlúpi!“ vyhlásil.
A keď som sa ho spýtal, prečo to hovorí, odpovedal:
„Lebo nikto nepočúva, čo hovorím.“
A ja som si pomyslel:
Možno by stačilo hovoriť menej nahlas a viac pravdivo.
Ale nepovedal som to.
Nie preto, že by som sa bál, ale preto, že som nechcel prísť o uši.
O pár krokov ďalej sedela žena s knihou.
Držala ju pevne, ako keby jej mala utiecť.
„Toto je Pravda,“ povedala, keď som sa priblížil.
„A kto ju nepozná, ten je stratený.“
„A ty si našla cestu?“ spýtal som sa.
„Samozrejme,“ odvetila.
„A teraz hľadám spôsob, ako presvedčiť ostatných, aby išli po nej.“
Usmial som sa.
Nie na ňu, ale na tú knihu, ktorá sa tvárila, že je mapa.
A pritom bola len príbehom.
Keď som prešiel ďalej, stretol som mladíka, ktorý sa ma spýtal:
„A ty čo vieš?“
Zastavil som sa.
Pozrel som na jeho tabuľku, na ktorej stálo „Viem všetko, čo treba.“
A povedal som:
„Viem, že neviem dosť na to, aby som nosil tabuľku.“
Zasmial sa.
Nie posmešne — úprimne.
A to bolo prvýkrát, čo som v tom meste počul smiech, ktorý nebol namierený proti niekomu.
„A prečo si prišiel?“ spýtal sa.
„Aby som sa naučil počúvať,“ odpovedal som.
„Aby som zistil, čo sa stane, keď človek prestane vedieť.“
Mladík si zvesil tabuľku z krku.
„A čo sa stane?“ opýtal sa.
„Začne vidieť,“ povedal som.
A tak sme kráčali ďalej — on bez tabuľky, ja bez odpovedí.
A mesto, ktoré vedelo všetko, sa na chvíľu stalo mestom, ktoré sa pýtalo.
|
|
|
ako odpoveď na :
3
|
|
|
2. EnaXnaY dnes, 21:27
Však super nápad 😉
A nenárokujem si ho 😉
Takže ktokoľvek, kto chce, si ho môže osvojiť a napísať si svoju vlastnú verziu evanjelia 😉
Nie je to súťaž 😉
Je to o úrode, ktorú slovo má priniesť 😉
Slovo by malo prinášať úrodu vo forme nových a neotrepaných myšlienok 😉
Samozrejme s ohľadom na to, čo sme sa za tých 2000 rokov dozvedeli 😉
K čomu sme dospeli a ako sa na veci pozeráme dnes 😉
Tak smelo do toho milí pisatelia 😉
▲
dnes, 21:36
|
Možno takto nejako by to mohlo začínať 😉
Na počiatku nebolo Slovo.
Na počiatku bol hluk.
Šum sveta, ktorý sa tváril, že vie, ako má človek žiť.
Šum ľudí, ktorí sa tvárili, že vedia, čo je pravda.
A šum v mojej vlastnej hlave, ktorý sa tváril, že je dôležitý.
A tak som sa jedného dňa zdvihol a odišiel.
Nie preto, že by som hľadal odpovede,
ale preto, že som už nechcel počúvať hluk.
Hovorí sa, že kto hľadá, nájde.
Ale ja som nehľadal.
Ja som len kráčal.
A cestou som stretával ľudí, ktorí mi tvrdili, že majú pravdu.
Niektorí ju držali v rukách, iní v srdci, ďalší v knihe.
A ja som sa na nich usmial, lebo som vedel,
že pravda, ktorú treba držať, je príliš ťažká na nosenie.
A tak som si niesol iba otázky.
Tie sú ľahké.
Tie sa nesú samy.
Po dvetisíc rokoch od príbehu, ktorý vraj zmenil svet,
som sa rozhodol pozrieť naň znova.
Nie ako veriaci, nie ako neveriaci,
ale ako človek, ktorý vie, že príbehy sú mapy,
a mapy sú dobré len dovtedy, kým nezabudneš pozerať na krajinu.
A krajina sa zmenila.
Svet sa zmenil.
Človek sa zmenil.
A tak som si povedal:
Ak má existovať evanjelium pre dnešok,
nemôže byť o tom, čo bolo.
Musí byť o tom, čo sa deje v človeku, keď kráča.
Toto je teda moja púť.
Nie svätá, nie veľká, nie dôležitá.
Len obyčajná cesta človeka, ktorý sa rozhodol
pozrieť na staré slová novými očami
a na nové oči starými slovami.
Ak sa na tejto ceste nájdeš,
kráčaj so mnou.
Ak nie, nechaj ma ísť.
Cesta je dosť široká pre nás všetkých
a dosť úzka pre každého zvlášť.
|
|
|
ako odpoveď na :
2
|
|
|
1. EnaXnaY dnes, 21:13
Qwertovi neustále vŕta v hlave prečo sa neustále vŕtam v biblii 😉
Nuž odpoveď je prostá 😉
Píšem ďalšie pokračovanie a zbieram námety a podklady ako materiál, ktorý následne vydám 😉
Vy ľudkovia mi slúžite ako také mantinely (jop, urážam vás) 😉
Lebo ako som bol napísal, tam kde dvaja komunikujú, tam dialóg vzniká medzi nimi 😉
A z tohto stretu potom vzniká búrka v kôre šedivej - minimálne tej mojej - neviem ako vo vašej 😉
A tá búrka prináša dáždik - v...
▲
dnes, 21:27
|
Však super nápad 😉
A nenárokujem si ho 😉
Takže ktokoľvek, kto chce, si ho môže osvojiť a napísať si svoju vlastnú verziu evanjelia 😉
Nie je to súťaž 😉
Je to o úrode, ktorú slovo má priniesť 😉
Slovo by malo prinášať úrodu vo forme nových a neotrepaných myšlienok 😉
Samozrejme s ohľadom na to, čo sme sa za tých 2000 rokov dozvedeli 😉
K čomu sme dospeli a ako sa na veci pozeráme dnes 😉
Tak smelo do toho milí pisatelia 😉
|
|
|
ako odpoveď na :
1
|
Qwertovi neustále vŕta v hlave prečo sa neustále vŕtam v biblii 😉
Nuž odpoveď je prostá 😉
Píšem ďalšie pokračovanie a zbieram námety a podklady ako materiál, ktorý následne vydám 😉
Vy ľudkovia mi slúžite ako také mantinely (jop, urážam vás) 😉
Lebo ako som bol napísal, tam kde dvaja komunikujú, tam dialóg vzniká medzi nimi 😉
A z tohto stretu potom vzniká búrka v kôre šedivej - minimálne tej mojej - neviem ako vo vašej 😉
A tá búrka prináša dáždik - vodu (kto si pamätá, čo predstavuje tá voda? áno sú to myšlienky) 😉
No a keď budem mať toho tak akurát, tak skúsim napísať tretie pokračovanie s názvom : Evanjelium po 2000 rokoch 😉
Kapišto? 😉
|
|
|
|
prevádzkuje diskusneforum.sk
kontaktuj správcu diskusného fóra
vytvoril dzI/O 2023 - 2026
verzia : 1.05 ( 27.4.2024 1:45 )
veľkosť : 59 833 B
vygenerované za : 0.040 s
unikátne zobrazenia tém : 1 901 744
unikátne zobrazenia blogov : 19 109
táto stránka musí používať koláčiky, aby mohla fungovať...
|
možnosti :
hlavná stránka
nastavenia
blogy
todo
hľadanie :
blog dňa :
Pope Francis is Jacob Rothschild, 4th Baron Rothschild's third cousin once removed's wife's first cousin four times removed's husband's great niece's husband's brother! Preložte to prosím niekto do slovenčiny, nie som si istý, či Deepl neklame. Mu...
citát dňa :
Žiadny učený z neba nespadol, ale hlupákov akoby zhadzovali.
|
