Boh ťa miluje rovnako ako Ježiša, svojho syna!

Jeho krvilačnosť sa prejavuje na mnohých miestach 😉

Éj ako vy obhajujete aký bol ten Abrahám verný keď chcel podrezať vlastného syna 😉

Lebo si to Jeho blahosklonnosť želala 😉

Áno, tam kde nie je cit pre živé, tam sa vychvaľuje poslušnosť autorite ako najväčšia cnosť 😉

Schizoidná povaha OTCA sa ďalej prejavuje v tom, ako stále chce niečo iné 😉

Najprv vyhlási že NEZABIJEŠ 😉

A potom sám pošle svojho na smrť 😉

Jeho vôľa sa zmenila z nezabíjania na : Treba ho zabiť 😉

Jojo, OTEC všetkých octov 😉

Čo za nezodpovedný OTEC vysadí do záhrady kde sa hrajú deti zakázané ovocie? 😉

A potom sa ešte naserie, že deti z neho ochutnali? 😉

Asi nevie aké sú deti 😉

A potom ich dopreklína tak, že v pote tváre musia pracovať a v bolestiach rodiť 😉

To už je OTEC stotisícročia 😉

A to ešte preto, lebo vraj len skúšal 1.neskúsených ľudí , aj keď vedel, ako to zle dopadne..

No jo 😉

BOH až tak miloval svojho syna, že ho poslal na smrť 😉

Takému sa hovorí OTEC desaťtisícročia 😉

👍: Johny Pravda

Boh ťa miluje rovnako ako Ježiša, svojho syna!

Neuveriteľná pravda akému Bohu slúžime! Akého Boha máme! Boha, ktorý nám dal svojho Syna. Neušetril ani svojho vlastného Syna, ale dal ho za nás všetkých. Ale čo znamená „my všetci“? Vzťahuje sa to na dokonalých ľudí? Ľudí, ktorí mu vždy robia radosť, poslúchajú ho a neustále majú chválu na perách? Nie, dal svojho Syna za vinných, za vzdorovitých, za rúhačov. Dal svojho milovaného Syna za nás všetkých? Možno si myslíte: „Ale ja nie som ani zďaleka taký zlý ako všetci tí ostatní, za ktorých Boh dal svojho Syna.“ Ale práve tento postoj je prejavom tela. Často si uvedomujeme iba zjavné, viditeľné hriechy. Napríklad „Je cudzoložník“ alebo „Zneužíva svoju manželku“ alebo niečo podobné. Vidíme činy, vonkajší vzhľad alebo hovoríme: „Ten človek je horúca hlava!“ Ale toto sú len zjavné hriechy. A čo pýcha? A čo sebectvo? Tieto hriechy sú horšie. V skutočnosti, samoľúbosť a pýcha sú koreňom všetkých hriechov. V nebeských ríšach aj medzi nami ľuďmi. Lucifer sa stal Satanom – prečo? Kvôli svojej pýche. Bol jedným z najvyšších Božích archanjelov, jedným z troch archanjelov, ale padol kvôli svojej pýche. Traja archanjeli – viete vymenovať tých ďalších dvoch? ...Michaela a Gabriela. A to je pravda, však? Títo traja archanjeli: Akým archanjelom je Michael? Je to bojovník. V týchto dňoch je veľmi aktívny. Áno, ak vidíte zázrak, tak často za ním stojí. Zázrak vo vojne, ochrana pred nebezpečenstvami, padajúce rakety, ale ľudia sú ušetrení – to je dielo archanjela Michaela. Gabriel prináša dobré správy, Michael bojuje. Ale skôr, v minulosti, boli všetci traja archanjeli anjelmi chvály. Mnohí hovoria, že Lucifer bol archanjelom chvály, pretože bol vybavený tamburínami a flautami a Biblia hovorí, že v ňom boli „zabudované“ nástroje. Biblia ho opisuje ako takého krásneho, že sa stal pyšným. Neviem, ako mohli byť zabudované nástroje, ale vydával zvuk. Ale verím, že všetci traja archanjeli boli archanjelmi chvály, pretože pred pádom ľudstva nebol dôvod na vojnu. Pred Luciferovým pádom – prečo by bol Michael bojujúcim archanjelom? Nie, všetci traja boli archanjeli chvály. Ale Luciferovým pádom a pádom ľudstva sa Michael stal bojovníkom, Gabriel sa stal poslom a Lucifer padol do temnoty. Predtým, ako boli ľudia, nebol potrebný ani bojovník, ani posol dobrých správ, rozumiete? Po páde nás Boh mohol jednoducho nechať napospas osudu. Ale aj tí, ktorí sa mu rúhajú a používajú dych, ktorý im ON dáva, aby o ňom hovorili neúctivé veci – ten istý dych im Boh dal, však? A používajú ho na rúhanie sa Bohu. Ale ako Boh reaguje? Stále posiela dážď na spravodlivých aj nespravodlivých. Jeho slnko svieti rovnako na dobrých aj zlých. Jeho milosrdenstvo nikdy nekončí. A keďže nebol nikto iný, keď sa cesta stratila, Boh poslal svojho Syna, zatiaľ čo ľudstvo sa ešte búrilo – zatiaľ čo sme všetci blúdili ako ovce. Prečo poslal svojho Syna? Aby jeho Syn mohol vládnuť nad ľudstvom ako kráľ? Nie, poslal svojho Syna ako obeť za naše hriechy na kríži. A čo sme urobili s Božím Synom? Je to, akoby nám Boh hovoril: „Takto veľmi ťa milujem. Dávam ti to najlepšie zo seba. Nedávam ti Michaela, nedávam ti Gabriela, dávam ti Najvyššieho. Nie jedného z anjelov, ale toho najlepšieho, môjho milovaného Syna.“ Preto Boh povedal Abrahámovi: „Vezmi si svojho syna, svojho jediného syna, ktorého miluješ.“ Boh vedel, že Abrahám miluje svojho syna. „Vezmi si svojho syna, svojho jediného syna, ktorého miluješ.“ Ale počkajte chvíľu, Abrahám mal dvoch synov, však? Čo tým Boh myslel? V Božích očiach je len jeden Syn, pretože Izák sa narodil z Ducha, zatiaľ čo Izmael sa narodil z tela. Toto je dobrá správa: Boh uznáva len tých, ktorí sa narodili z Ducha. Všetci sme boli kedysi narodení z tela, a preto hriešnici. Ale akonáhle sa znovu narodíte, Boh vo vás vidí len Ducha. Vidí ťa ako spravodlivého, svätého a bezúhonného v Kristovi. „Vezmi svojho syna, svojho jediného syna, a obetuj ho na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem.“ Toto pohorie je to isté, na ktorom neskôr Dávid dal postaviť Chrám Boží – presnejšie: Dávid dostal plán od Boha a jeho syn Šalamún ho potom postavil. Najvyšším bodom tohto pohoria, vrchom Mória, je Golgota. Skôr ako Abrahám mohol bodnúť nožom, Boh ho zastavil. A Biblia hovorí: „Anjel Pánov“ k nemu prehovoril. Vždy, keď sa v Biblii objaví „anjel Pánov“, zvyčajne ide o zjavenie Ježiša predtým, ako sa stal človekom. „Anjel Pánov“ – slovo „anjel“ tu znamená „posol“. Nie vždy sa to vzťahuje na anjelov, ktorých Boh stvoril. „Anjel Pána“ – Ježiš – nie je stvorená bytosť. Ježiš, druhá osoba Božstva. Je jednou z troch božských duchovných vlastností. Sú prezentovaní v mužskom rode – teda ako chlapi. Nie sú osoby, nemajú nohy a ruky ako človek, ale majú spoločnú vieru a Ducha, viera je ženského rodu. Duchovná viera ich spája v „jednotu“.
Skôr ako Abrahám mohol bodnúť nožom, Boh ho zastavil. Zastavil Abraháma a povedal: „Teraz viem, že ma miluješ.“ Boh prehovoril k Abrahámovi a povedal: „Teraz viem, že sa ma bojíš – že ma miluješ – pretože si neušetril svojho jediného pre mňa.“ A tak dnes, keď sa pozrieme na kríž, môžeme Bohu povedať: „Teraz viem, že ma miluješ, pretože si neušetril svojho jediného Syna pre mňa!“ Tieto pravdy si musíme neustále pripomínať. V prvom rade musíme pochopiť: Áno, máme telo, ale my nie sme naše telo.

Pozorne počúvajte. Ste „v Duchu“, keď vo vás prebýva Duch Boží. Biblia hovorí, že potom už nie ste v tele. Ale telo je stále tu dole a Duch je hore. Zamyslime sa nad týmto: Prečo nám Boh jednoducho neodstránil telo po tom, čo sme boli spasení? Prečo ho jednoducho neodstránil? Prečo nie sme okamžite v nebi?
To je jeden dôležitý bod: Hriešna prirodzenosť, ktorá chce hrešiť, sa nachádza v tele, ale nie je to to isté ako vaše telo. Takže nenáviďte svoje telo. Niektorí ľudia sa bičujú alebo robia svojim telám iné extrémne veci, pretože si myslia, že telo je zlé. Ale to nie je pravda. Vaše telo je dnes chrámom Boha. Princíp hriechu, hriešna prirodzenosť, je však v tele. Ale Ježiš sa aj s touto časťou vysporiadal na kríži. Biblia hovorí, že Boh poslal svojho Syna,

v podobe

hriešneho tela – nie v hriešnom tele

(Rim.8:3).

Telo Ježišovo nebolo v žiadnom prípade hriešne ako naše, ale bolo rovnako ľudské. Prišiel v podobe hriešneho tela. A čo urobil Ježiš na kríži? Potrestal hriech, tú časť hriešnej prirodzenosti tela, ktorá chce hrešiť. A čo Boh už potrestal, je v jeho očiach dokonané. Problém je v tom, že my…často neprijímame pravdu. Nepovažujeme sa za mŕtvych voči princípu hriechu, a preto niekedy vnímame hriech ako mocný. Ale keď čelíme pokušeniam, vieme: Pokušenie môže byť hmatateľné, ale nie je pravdivé. Už si mŕtvy hriechu a žiješ pre Boha – navždy. Rozumieš? Chvála Pánovi! Keby sme sa tu zastavili a išli domov, už by sme mohli byť šťastní, Ale chcem, aby si vedel: Si milovaný. Si milovaný. Ježiš sa na teba pozrie a povie: „Aj vlasy na tvojej hlave sú všetky spočítané.“ Toto je veľmi osobný detail. Bez ohľadu na to, ako veľmi matka miluje svoje dieťa – aj keď má dieťa len veľmi jemné, mäkké páperovité vlasy – nikdy som nevidel matku, ktorá by počítala každý jeden vlas. Nikdy. Ale Boh pozná každý vlas na vašej hlave a stará sa o každý detail vo vašom živote. Možno sa pýtate, ako to dokáže pre toľké miliardy ľudí zemegule. Presne preto je On Bohom a my nie. Keď k Nemu prídete, prídete k Jeho trónu milosti – a tam nesedí žiadny kňaz, kaplan, pastor, však? Nie, ...vždy, keď prídeme k Bohu, máme veľmi osobné publikum. A Boh to môže urobiť pre každého jedného z nás – a oveľa viac. A práve preto, keď Boh obetoval svojho Syna, ho neušetril. Zamyslite sa nad tým: kvalita, hodnota, uznanie, ktoré Boh má pre Ježiša Krista. Keď si uvedomíte hodnotu tohto jedného človeka, ktorý sa tak páčil Otcovi aj počas svojho pozemského života, že Otec otvoril nebesia – Biblia hovorí, že mu otvoril nebesia. Áno lásku, ako je to formulované v gréčtine: „Otvoril mu nebesia.“ Boh musel otvoriť nebesia a povedal: „Ty si môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ A túto pozíciu, ktorú Ježiš má s Otcom, dal aj vám, pretože sme všetci v Kristovi. Biblia hovorí v Efezanom 1, že sme všetci milovaní a veľmi uprednostňovaní. A sme „prijatí v Milovanom“. Dalo by sa povedať, že sme „prijatí v Kristovi“. Ale Boh chcel, aby sme cítili vrúcnosť tohto vyhlásenia, aby to neznelo príliš vzdialene. Preto hovorí: „Ste prijatí v Milovanom.“ Tak ako Boh povedal Ježišovi: „Ty si môj milovaný Syn,“ tak teraz ste i vy prijatí v Milovanom! A tak, ako Boh zaobchádzal s Ježišom, tak bude zaobchádzať aj s vami. Naše telo len ťažko chápe túto pravdu; je to pre nás jednoducho príliš ohromujúce. Mnoho ľudí – dokonca kresťania v evanjelických kruhoch – si myslia, že rozumejú odpusteniu. Ale akonáhle niekto uverí, že odpustenie je len „základná téma“, viem, že to skutočne nepochopil. Pretože odpustenie je dané srdcom Boha; je to ústredná pravda. Áno, je to pravda: Boh je svätý. Boh je spravodlivý, to je pravda. Boh je sudca, a to je tiež pravda.