Ake je Božie meno?

Ja som ti moc neveril..si nestaly, ľahko ovplyvniteľný....zmietaný....ktovie ako to máš s potopou, peklom.....no nezávidim ti, takto blúdiť.....zdá sa mi že aj alaha by si bol schopny vzývať, len aby ťa uzdravil......

už si sa prepnul na jehovistov...este sa popasuj s trojedinnostou, ty to dáš.....

Boh používal viacero mien počas obdobia. Pri rozhodnutí ktoré je jeho definitívne meno preto treba vychádzať :

1 : Z veršov kde je napísané "toto je moje meno NAVEKY".

"„Izraelitom povedz toto: ‚Poslal ma k vám HOSPODIN (JHVH), Boh vašich otcov — Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba.‘ Toto je moje MENO NAVEKY, ktorým si ma budú pripomínať a vzývať z pokolenia na pokolenie"

odkaz

Takže meno JEHOVAH je dané naveky na pripomínanie a vzývanie...

__________________

2 : Boh síce viac krát spomínal svoje meno, ale Izaiáš je najmladšia zmienka kde Boh definuje svoje meno. Odvtedy nenájdeš mladšiu zmienku v Písme kde by Boh definoval nejaké dalšie meno. Boh odvtedy nielenže nedefinoval svoje nové meno, ale ani nezrušil to meno JHVH ktoré povedal v Izaiášovi.
Ak by ti šéf v roku 2006 povedal "volaj ma Vlado" ale v roku 2026 by ti povedal "volaj ma Karol", tak ktorým menom by si ho oslovoval ? Tým z roku 2006, alebo tým ktoré ti povedal ako POSLEDNE a totiž v roku 2026 "Karol" ? No nazýval by si ho tým menom ktoré povedal ako posledné.
____________

Izaiáš je pritom stále platný, pre kresťanov prestal platiť len Mojžišov Zákon ale proroci stále platia. Proroctvá v prorokoch o Mesiášovi ktoré ešte Ježiš nenaplnil sú stále v platnosti a stále sa čaká na ich naplnenie. Učenie v prorokoch o Božom mene je stále v platnosti, kedže v Novom Zákone nikde nebolo JHVH zrušené, naopak - viacero veršov aj v Novom Zákone uvádza doležitosť modliť sa v Božom mene.

V Starom zákone viackrát čítame, že Boh oslovil človeka a predstavil sa. Zavolal na Abraháma a povedal: „Ja som El-šaddaj. Choď predo mnou a buď dokonalý!“ (

1. Mojžišova 17,1)

El-šaddaj znamená „Silný Boh všemohúci“, ktorý je dostatočný ku všetkému. Toto je základom našej viery – že máme Boha, ktorému nie je nič nemožné. Pre Abraháma bolo zásadne dôležité, ako sa mu Boh predstavil, lebo mal uveriť neľahkému zasľúbeniu, a síce, že sa mu v pokročilom veku, kedy už nebolo žiadnej nádeje na splodenie potomstva, narodí syn.

Ďalším miestom, kde sa nachádza zmienka o Božom mene, je

2. kniha Mojžišova

, kde sa Stvoriteľ predstavuje Mojžišovi. Na otázku, aké je Jeho meno, Boh odpovedal tým prazvláštnym menom, o ktorom sa vedie mnoho diskusií.: „A Boh riekol Mojžišovi: SOM, KTORÝ SOM. A ďalej riekol: Takto povieš synom Izraelovým: SOM ma poslal k vám.“ (2. Mojžišova 3,14) Z tohto mena sa dá veľmi dobre pochopiť, aký Boh je. Je nemenný, aký bol včera, taký bude aj dnes. Nestarne, nepodlieha zmenám, neslabne, je stále ten istý. V origináli je toto meno zapísané spoluhláskami JHVH, čo určitá náboženská skupina, pre ktorú je toto meno základom ich výlučnej existencie, prekladá ako JEHOVA. Vznik tohto čítania Božieho mena bol zapríčinený čítaním samohlások hebrejského slova Adonai spolu so spoluhláskami Božieho mena JHVH. Židia totiž z úcty k Božiemu menu (aby neporušili prikázanie o braní Božieho mena nadarmo), vždy keď sa v texte objavilo JHVH, čítali slovo Adonai, ktoré znamená Pán (Hospodin). Pravdepodobnejšie ako JEHOVA je však JAHVE.