Ake je Božie meno?

Meno Otec

V tzv. veľkňazskej modlitbe v 17. kapitole Evanjelia podľa Jána sa Ježiš modlí nasledovne: „Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta.“ (Ján 17,6) Ľudia polemizujú o tom, ktoré to je meno, no Ježiš ho pritom vyslovil v úvode modlitby. Povedal „Otče“ a toto oslovenie použil ešte päťkrát, v jednom prípade dokonca „svätý Otče“.

Ľudí Starej zmluvy ani len nenapadlo, že by k Všemohúcemu pristupovali ako k Otcovi.

Niektoré náboženské skupiny tvrdia, že meno, ktoré Ježiš zjavil ľuďom, je ono záhadné JHVH. Vzhľadom na uvedené je to úplný nezmysel a apoštoli sa nikdy nemodlili v tomto mene. JHVH ani raz nenájdeme v Novom zákone, lebo bol napísaný po grécky. Naopak, Ježiš vyučuje svojich učeníkov, aby Boha oslovovali „Otče“ a vidíme, že prvá cirkev sa tohto príkladu držala. Nie je dôvod, prečo by sme sa my mali správať ináč.

Keďže ľudia majú aj prirodzených otcov, aj otcov vo viere, je nutné meno špecifikovať a v modlitbe povedať „nebeský Otče“ alebo „svätý Otče“. Tieto mená si v žiadnom prípade nemôžu privlastniť ľudia, lebo patria Bohu.

Pre nás je ešte dôležité, že Boh sa viackrát predstavil tak, že k tomuto menu pridal ďalší prívlastok, ktorý Ho charakterizuje. Ako sa Boh predstaví, taký aj je. Nie je to ako s ľudskými menami, kedy sa niekto predstaví ako Čierny a je „blonďák“.

Jahve Nissi znamená, že „Boh je prápor

“, čo nás vyučuje o tom, že Boh okrem toho, že je láska, je aj bojovníkom, ktorý sa nikdy neunaví ani nezvlažnie v boji proti neprávosti hriechu a za záchranu ľudského života. Aj v Zjavení Jána sa nachádzajú obrazy o tom, ako Pán účtuje so svojimi nepriateľmi. Ďalej nájdeme

Jahve Šalom – „Hospodin je pokoj“.

Hľadanie Boha je spojené s pokojom. Boží pokoj v našom vnútri je spoľahlivým znamením toho, že ideme správnym smerom. Človek, ktorý má konflikty doma, v robote aj v cirkvi, nemôže hlbinám Božím porozumieť. Tiež nie je dobré dať sa ovplyvniť impulzmi, ako sú reči, správy, obrazy, bilboardy, agresívna hudba, ktoré človeka vzrušujú, lepšie povedané – rozrušujú. Pokoj je lepší.

Jahve Jirech – „Hospodin opatrí“

, čo je pre nás povzbudením, keď hľadáme naplnenie našich potrieb a zaopatrenie. To, že sa o nás stará, je súčasťou Jeho charakteru.

Ďalšie meno je Jahve Raffa –

„Boh, ktorý uzdravuje“. Často si to pripomíname, keď sa modlíme za chorých. Odvolávame sa na Jeho charakter a vidíme aj výsledky – ľudia sú uzdravovaní.

V Biblii nájdeme aj meno Jahve Cidkenu, čo sa dá preložiť aj ako „Boh je spravodlivosť

“. Spravodlivosť nemáme sami v sebe. Boh nás ospravedlňuje a Svätý Duch prináša pocit odpustenia a spravodlivosti do nášho srdca. Podobne je to aj s

Jahve M’Kadeš, čo znamená, že „Boh je ten, ktorý nás posväcuje“

. Boh nám pripočítal svoju spravodlivosť a svätosť, keď sme sa obrátili, no potom my musíme spravodlivosť uviesť do praxe vo svojich životoch a usilovať sa žiť bohabojným, svätým životom, čo znamená, že sa musíme oddeliť od obecného. Ježiš povedal, že cesta k spáse je úzka a ten, kto sa pre ňu rozhodne, musí rátať s tým, že nemôže robiť všetky skutky, ktoré robí okolitý svet.

V Starom zákone viackrát čítame, že Boh oslovil človeka a predstavil sa. Zavolal na Abraháma a povedal: „Ja som El-šaddaj. Choď predo mnou a buď dokonalý!“ (

1. Mojžišova 17,1)

El-šaddaj znamená „Silný Boh všemohúci“, ktorý je dostatočný ku všetkému. Toto je základom našej viery – že máme Boha, ktorému nie je nič nemožné. Pre Abraháma bolo zásadne dôležité, ako sa mu Boh predstavil, lebo mal uveriť neľahkému zasľúbeniu, a síce, že sa mu v pokročilom veku, kedy už nebolo žiadnej nádeje na splodenie potomstva, narodí syn.

Ďalším miestom, kde sa nachádza zmienka o Božom mene, je

2. kniha Mojžišova

, kde sa Stvoriteľ predstavuje Mojžišovi. Na otázku, aké je Jeho meno, Boh odpovedal tým prazvláštnym menom, o ktorom sa vedie mnoho diskusií.: „A Boh riekol Mojžišovi: SOM, KTORÝ SOM. A ďalej riekol: Takto povieš synom Izraelovým: SOM ma poslal k vám.“ (2. Mojžišova 3,14) Z tohto mena sa dá veľmi dobre pochopiť, aký Boh je. Je nemenný, aký bol včera, taký bude aj dnes. Nestarne, nepodlieha zmenám, neslabne, je stále ten istý. V origináli je toto meno zapísané spoluhláskami JHVH, čo určitá náboženská skupina, pre ktorú je toto meno základom ich výlučnej existencie, prekladá ako JEHOVA. Vznik tohto čítania Božieho mena bol zapríčinený čítaním samohlások hebrejského slova Adonai spolu so spoluhláskami Božieho mena JHVH. Židia totiž z úcty k Božiemu menu (aby neporušili prikázanie o braní Božieho mena nadarmo), vždy keď sa v texte objavilo JHVH, čítali slovo Adonai, ktoré znamená Pán (Hospodin). Pravdepodobnejšie ako JEHOVA je však JAHVE.