Zverstvá komunizmu

Prach a smrť v uránových baniach. Komunistickými pracovnými tábormi prešli tisíce ľudí
( btw, vsimnite si ten nazov na obrazku)

Pracovné tábory predstavovali jednu z prvých foriem masovej perzekúcie počas komunistického režimu v Československu. Za päť rokov existencie nimi prešlo asi 20-tisíc ľudí. Desiatky z nich internáciu neprežili, ostatní si odniesli následky na celý život.






Jedným z väzňov, ktorí prežili peklo pracovných táborov, bol Vlastimil Rychlík, ktorý bol väznený v tábore Vykmanov II, Jáchymov, kde doloval uránovú rudu. „V tábore bola povestná Veža smrti, kam sa zvážala ruda z celého Jáchymovska a z Příbramu,“ hovorí.

Celý deň sme nejedli. Pracovali sme vo vražednom pracovnom prostredí. Všade bol prach, nemali sme žiadne ochranné pracovné oblečenie. Všetci sme vedeli, že pracujeme v nebezpečnom prostredí,“ dodáva Rychlík, ktorý sa pokúsil z tábora ujsť.

Podľa názorov popredných komunistických funkcionárov, prezidenta Klementa Gottwalda a člena ÚV KSČ Rudolfa Slánskeho, mali v táboroch nútených prác (TNP) skončiť „triedni nepriatelia a zarytí politickí odporcovia režimu“. Skutočnosť však nezodpovedala zámeru už krátko po zriadení táborov. Z 90 percent v nich prevažovali robotníci, odporcovia kolektivizácie v poľnohospodárstve, drobní živnostníci a úradníci.

Brány prvého TNP Kladno-Drín sa pre 29 mužov otvorili 10. decembra 1948. Do konca toho istého roka bolo v celej republike vytvorených takmer 10-tisíc táborových miest (pôvodný zámer počítal s 30 000). Výber internovaných podliehal rozhodnutiu takzvaných prikazovacích komisií, ktoré patrili do kompetencie ministerstva vnútra a následne krajských národných výborov.

Neľudské podmienky

Životné podmienky v TNP sa veľmi podobali väzenským. Objavili sa aj názory, že boli horšie než v nemeckých koncentrákoch. Niektoré tábory boli umiestnené v murovaných budovách, iné v nevyhovujúcich drevených barakoch. Často chýbala pitná voda a akékoľvek hygienické či sociálne zariadenia.

Prísnemu poriadku podliehalo všetko od denného režimu, ktorý sa začínal budíčkom o piatej a končil sa večierkou o 21. hodine, cez stravovacie normy a systém získania výhod a úľav, akými boli napríklad balíčky alebo priepustky. Súčasťou táborov boli trestné oddelenia, kam boli zaraďovaní najväčší previnilci proti smerniciam. Na chod táborového režimu dohliadali dozorcovia a táborové velenie, ktorých svojvôli boli internovaní vydaní napospas.

Všetci zajatci museli pracovať: muži väčšinou v baniach, hutách, stavebníctve a keramickom priemysle, ženy (tvorili asi pätinu zajatcov) v ľahkom priemysle a poľnohospodárstve. Ušetrení od práce nezostali ani trvalo chorí, ktorých zadržiavali v TNP Mírov, kde boli internovaní aj významní dôstojníci československej armády. Podniky využívali s obľubou lacnú pracovnú silu na ťažkú a zle platenú prácu, pre ktorú iba ťažko získavali bežných zamestnancov.
odkaz

Scarletta,
V pohodě a s úsměvem urazím míli, abych moh od Tebe pít.
Víš, že bych tě s chutí milovat a že nad tebe není žádná jiná.
Ven spolu na chvíli můžem jít, zatímco ostatní o hrůzách války řvou.
Ne, my se nedáme, pojďme žít v minulosti.

Kdysi jsem se ke kdekomu přidal, každýho kluka či holku moh jsem za kámoše mít.
Nyní je revoluce, ale oni netuší s čím se to tady teď musí bít.
Pojď zavřít oči. Tam venku jejich životy o závod se ženou.
Ne, my se nedáme, pojďme žít v minulosti.

Ne, my se nedáme, pojďme žít v minulosti.
Ne, ne, my se nedáme, pojďme žít v minulosti.

odkaz

3. J.tull dalsi, co namiesto toho aby odsudil zverstva komunistov tupo vyhybkuje 😉

Scarletta, v ktorom zelovoci si kúpila kaleráb, že neodsudzujem zločiny komunistov... je mi jedno kto pácha zločin... zločin je zločinom i keby ho páchal "sám Pán Boh"...

Človek, ktorý má 67 rokov a pracoval v školstve ani inak nemôže, keďže sám bol uvedomelý komunista a ich agitátor.

....64 rokov...

Plne súhlasím.

👍: Scarletta

... ja som si myslela, že najhoršia spodina prispieva na fb aktualít, ale zabudla som na tento mikro svet :D

soley, keby len spodina, este aj blázinec 😉