hoď ma hore
Milí diskutujúci. Pri diskutovaní prosím: 1. nepridávaj témy pozostávajúce len z odkazov alebo jednoslovné témy / 2. nepridávaj uražlivé alebo vulgárne komentáre. Ak tieto pravidlá nedodržíš, tvoja téma pravdepodobne skončí v koši. Príjemné diskutovanie :)
none
ak chceš diskutovať, musíš sa registrovať. registrácia

tu sa nachádzaš : 

hlavná stránka  /  rôzne  /  téma

Zlý smer cesty 2.kapitola

príspevkov
1
zobrazení
0
tému vytvoril(a) 24.4.2012 17:31
posledná zmena 24.4.2012 17:31
1
24.04.2012, 17:31
Vyšiel som z dverí a posvietil si na okolie. Asi meter široká rímsa a pod ňou strmý svah na ktorého koniec som nedovidel. Strach sa vo mne držal a nemienil odísť. Zobral som tentoraz obrovský balvan a pustil ho po svahu . Rozbehol som sa po rímse v nádeji že tie tvory sa budú zaujímať o balvan. Ale to bola chyba.
2.kapitola
Zabudol som na opatrnosť a nestihol som si všimnúť okraj pod ktorým bola len temná hĺbka. Zbraň som počas behu zaistil pretože som bol v domnienke že mi už nič nehrozí a nemienil som riskovať neopatrným a hlučným výstrelom. Automat som zabudol na mieste kde sa nachádzal obraz portálu. Pošmykol som sa a preletel cez okraj rímsy. Zavrel som oči a sústredil som sa len na to aby som sa nepoddal gravitácii. Znova som pocítil tú energiu aj keď trochu menej. Našťastie to postačilo a gravitácia na mňa chvíľu nemala vplyv. To zbrzdilo dopad ale stále bol silný. Pištoľ ma predbehla a ja som dopadol tesne vedľa nej. Trvalo mi kým som vstal. Poobzeral som sa a zistil som že som v priestore bez východu. Nebol veľký mohol mať tak 4 metre štvorcové. Zanadával som a zo zúfalstva som kopol do steny. Zaznel dutý zvuk. Vtedy som sa upokojil a kopol z celej sily do steny. Objavil sa malý otvor. Rukou som ho zväčšil tak aby som prešiel. Zdvihol som zbraň a prešiel do tunela vysokého necelé 3 metre. Nebol vyhĺbený ľudskou rukou ale prirodzeným spôsobom.Vtom som zmeravel a ostal som stáť pretože sa ozval vzdialený škrekot. Niečo sa ku mne rozbehlo a začalo svetielkovať. Bolo to odo mňa takmer 200 metrov a bol to ten istý tvor ktorého som videl len z diaľky. Moje telo sa naplnilo adrenalínom, nabil som a tri razy vystrelil. Podišiel som k jeho nehybnému telu a kopol som do neho. Z rán vytekala svetielkujúca tekutina z ktorej ma naplo. Bol som hladný ale tu by som riskoval ďalší útok týchto predátorov ktorý mali len ušné otvory a hlavu ako chobotnice z ktorej trčalo niečo ako kly. Prešiel som tunelom okolo pol kilometra a našiel som bočnú chodbu vedúcu do miestnosti vhodnej na dočasné ubytovanie. Bočná chodba bola úzka nato aby tu prešli tie nebezpečné tvory. Vybalil som jedlo a najedol som sa. Hlavnou chodbou som putoval podľa môjho odhadu možno týždeň a spal som v rôznych úkrytoch. Aby som zaspal musel som putovať tak dlho aby som sa úplne unavil, pretože kôli strachu som stále kontroloval okolie. Bol som vyhladovaný a voda mi už dochádzala. Nemyslel som si že mám šancu prežiť, ale stále som putoval pod vplyvom pudu sebazáchovy. Po ďalšej hodine úmorného putovania som si všimol istú zmenu. Zem. Na podlahe sa začala objavovať zemina v ktorej som neskôr postrehol huby. Nerozoznal som ich a pre istotu som ich nechal tak. O niečo ďalej som našiel studničku vedľa ktorej bolo v zemi znova čosi vyryté. Bola tam vyobrazená huba a vedľa nej nôž. Povedal som si že nemám čo stratiť a pár som ich zjedol na surovo aby som sa ako tak zasýtil. Voda sa zdala byť čistá a nabral som si do fľaše. Po 100 metroch sa chodba stáčala prudko doprava a začali sa objavovať obrovské huby ktoré som ešte nikdy nevidel. Na zemi som zbadal čosi ako denník. Opatrne som ho otvoril ale nezdvihol. Vtedy som sa zarazil pretože som videl kresbu steny tunela. Pozrel som doľava a pozrel na stenu. Bola to tá časť z kresby ktorá mala v sebe dutinu. Bez rozmýšľania som tam strčil ruku a niečo potlačil. Bolo to ako s tým tehlovým múrom - odsunula sa a dnu som objavil otvor ktorý vyzeral inak. Steny boli čiernej farby a povedal som si že je to uhlie kôli farbe mojich rúk po tom čo sa dotkli steny. V stene o čosi ďalej som zbadal priehlbinu ktorá ma naplnila zase tým istým pocitom ktorý už skoro zmizol. Bola doslova vyškrabaná. Bolo na nej vidieť stopy pazúrov a vyzeralo to akoby sa niekto chcel prekopať šikmo nahor. Tentoraz som si chcel zobrať automat ale spomenul som si že som ho zabudol. Premohla ma úzkosť a pozrel som na pištoľ. Odvrátil som zrak a rýchlo zamietol môj nápad. Takto sa to nemá skončiť, musím dôjsť do pomyselného cieľa ktorým bol portál čo možno ani neexistuje. Vtom mi zhasla baterka a s panikou som sa snažil dostať k stene. To že my zhasla baterka mi napomohlo k zbadaniu matného svetla na konci otvoru vzdialeného asi kilometer. Postupoval som popri stene s odistenou pištoľou. Predtým ako mi zhasla baterka všimol som si že až po koniec priestoru nieje nič len rovné čierne steny. Preto som postupoval priamo k svetlu ktoré malo zdroj za rohom. Cestou tam som začul tlmený rozhovor nehovorený ľudskou rečou. Už som bol skoro pri konci keď sa niečo z buchotom uzavrelo pričom zoslablo svetlo. Stŕpol som a pripravil zbraň. Vykukol som a nevidel so nič len mierne svetlo vydávané akísimy rastlinami ktoré odhalilo stopy v prachu a koniec tunela. Žiaden východ, nič. Nemal som chuť pátrať po ďalšom tajnom vchode a pripravil som sa k spánku. Ale to bola ďalšia zo série chýb. Tvrdo som zaspal a vôbec som nemyslel na ďalšie pokračovanie mojej cesty. Ani som nevedel čo ma čaká po prebudení a aké utrpenie budem musieť zniesť kôli zanedbateľnej chybe.
none

najnovšie príspevky :

prevádzkuje diskusneforum.sk kontaktuj správcu diskusného fóra vytvoril dzI/O 2023 - 2024 veľkosť : 81 826 B vygenerované za : 0.070 s unikátne zobrazenia tém : 36 357 unikátne zobrazenia blogov : 539 táto stránka musí používať koláčiky, aby mohla fungovať...

možnosti

hlavná stránka nastavenia blogy todo

online účastníci :

hľadanie :

blog dňa :

odkaz 1. POČÚVAJ bez prerušovania 😉 2. HOVOR bez obviňovania 😉 3. DÁVAJ hojne 😉 4. MODLI sa neprestajne 😉 5. ODPOVEDAJ bez hádok 😉 6. HOVOR pravdu 😉 7. UŽÍVAJ si bez frflania 😉 8. BOHU...

citát dňa :

Dneškom začína zvyšok tvojho života, tak ho nepremárni.