hoď ma hore
Milí diskutujúci. Pri diskutovaní prosím: 1. nepridávaj témy pozostávajúce len z odkazov alebo jednoslovné témy / 2. nepridávaj uražlivé alebo vulgárne komentáre. Ak tieto pravidlá nedodržíš, tvoja téma pravdepodobne skončí v koši. Príjemné diskutovanie :)
none
ak chceš diskutovať, musíš sa registrovať. registrácia

tu sa nachádzaš : 

hlavná stránka  /  láska a vzťahy  /  téma

Život nie je fér

príspevkov
12
zobrazení
0
tému vytvoril(a) 24.9.2008 13:29
posledná zmena 14.12.2008 20:36
1
24.09.2008, 13:29
Ahojte!
Som 21ročná baba študujúca na výške. Môj príbeh je strašne komplikovaný.
Zhruba pred rokom som sa spoznala so super chalanom z vedľajšej dediny cez internet. Hneď na začiatku ma oboznámil, že je ženatý, či mi to nevadí. Nevadilo, nechcela som od neho nič. Po čase, ako sme si písavali, sa z nás stali super kamoši. Začal za mnou chodievať, voľný čas sme trávievali spolu v meste kde študujem, len ako kamaráti. Mali sme krásny vzťah, skoro ako súrodenci. Ani neviem ako, po pol roku sme sa nejako zblížili. Padla prvá pusa, objatie, a šlo to. Dlho sme si to nechceli priznať, nakoniec nám to aj okolie potvrdilo, zaľúbili sme sa. Kamoši na nám smiali, že všetci naokolo to videli, len my dvaja nie. Neplánovali sme to, mali sme fakt krásny a úprimný vzťah ako kamaráti, boli sme na chlp rovnakí, rozumeli sme si pohľadom. Po čase sa mi priznal, akú ma situáciu doma, že sa rozvádza. No nie kvôli mne, oni o tom hovorili už roky, no kvôli malému (má jedného 6ročného syna) držali rodinu pokope. Žili spolu vo vzťahu ako spolubývajúci, komunikovali spolu len keď museli, celé manželstvo. To už aký vzťah preboha mali? No to je jedno teraz. Náš vzťah sa rozvíjal. Trávili sme spolu každú voľnú sekundu, plánovali budúcnosť, bolo to také krásne, úprimné, no naozajstná láska, istota, dôvera, všetko v tom bolo. Vedela som o ňom všetko a on o mne. Nemali sme problém hovoriť o všetkom, nikdy reč medzi nami nestála, stále sme niečo rozoberali. Bolo to krásne, tak má láska naozaj vyzerať. Veľakrát sme plakali od šťastia, že sme sa našli, boli momenty, okamihy, počas ktorých sme si mysleli, že vypustíme dušu od šťastia, že sme spolu a sme sa našli, no krásne niečo, skoro ako rozprávka. No keď som sa to rozhodla oboznámiť našim, všetky moje sny a ilúzie pominuli. Viete ako to chodí na dedine, o takýchto veciach ani počuť. Navyše je to človek z vedľajšej dediny, náš rodinný nepriateľ, niečo ako Rómeo a Júlia, no proste nám to naši zatrhli. Skoro sa zbláznili keď som im potvrdila tento vzťah. Oni o ňom tušili, sledovali ma. Tak som im sľúbila, že sa rozídeme. S drahým sme to prebrali, no nedalo sa to. Keď niekoho milujete úprimne, neviete sa ho vzdať. Stretávali sme sa tajne, naši o tom nevedeli. Aspoň som si to myslela. Až keď som nešla na brigádu do zahraničia. Pred ňom sme mali doma najväčšiu krízu. Naši mi všetko vytmavili, vedeli, že to ťaháme ďalej. Chceli nech to ukončím a zatiaľ, čo budem odcestovaná, to prehrmí. Oco začal piť, no nakoniec to mama stopla a dali sa dohromady. Vraj som ich sklamala, prečo práve ja musím do našej rodiny doviesť rozvedeného, prečo ničím meno rodine, čo povedia ostatní ľudia, či som taká chudera, že nemám na lepšieho a podobne. Ale že som ich najviac sklamala, bo som im klamala a vraj som im ubrala kus zo života. Po návrate z cudziny, sme to doma zase prebrali. Bola som s ním v kontakte celý ten pobyt tam, strašne sme sa trápili. Vždy keď sme mali krízu s našimi, obaja sme to ťažko niesli. On mal aspoň lieky na upokojenie od lekára, ale čo ja? Úbohý čaj na ukľudnenie. Obaja sme schudli, preplakali more sĺz, no predstava, že budeme od seba bolela a naháňala nám strach. Keď som prišla domov, nabralo to také grády, že sme sa museli rozísť. Oco počas mojej neprítomnosti zaplatil človeka, čo o nás zistil skoro všetko. Kde sme boli, kam sme chodievali, čo sme kupovali, no strašné. Človek ťažko uverí tomu, že vás v týchto rokoch vlastní rodičia strážia ako oko v hlave. Je pravda, že mi chcú len dobre, ja im rozumiem ako to myslia, nechcú mi zle do života, ale dá sa to aj inou cestou. Nakoniec som spravila tomu koniec. Sú to teraz dva týždne, čo sme bez seba, nie sme v kontakte, zamietla som to. Ako sa mám ďalej naučiť fungovať v živote, ak by som bola s ním v kontakte? to by sme sa zase stretávali a trávili čas spolu. Viem, že sa trápi, trápim sa aj ja. Chýba mi každou sekundou dňa, na nič iné nemyslím len na neho. My sme boli totiž nonstop v kontakte,keď sme neboli spolu, volávali sme si ( na mesiac sme mali 99hodín zadara volania, tak s tým problém nebol, volávali sme si aj celé dni), keď sme nevolali, písali sme si na nete a podobne. Boli sme na sebe závislí. Nonstop v kontakte a aj to sa nám málilo. A teraz, keď sme od seba, nie je to o nič jednoduchšie. Naši ma sledujú, kam idem, s kým, s kým volám komu píšem a podobne. Ani sa im nečudujem, neveria po tom čo som ich tak moc sklamala, ale je to až neuveriteľné, že moji rodičia živia v sebe takú nenávisť voči nemu. Že ľudia, čo mi majú byť vzorom, nadávajú a preklínajú jeho ako najväčšieho špinavca na svete. Veď nie sme ani prví, ani poslední. Ach jaj. Trápim sa, neviem čo bude ďalej. Teraz však musím študovať, tento rok mám bakalára, rodičov na krku a ich kontrolovanie. A život pred sebou. Povedali sme si, čo sa má stať, sa stane a ak máme byť spolu, budeme. Ak to tak má byť, Boh nás dá opäť dokopy. Veľmi ma to vnútorne bolí, ak viete čo tým myslím, že nie som s ním, že som mu takto ublížila, lebo nie my sme sa rozišli, to nás oni oddelili, my sme mali až neskutočne úžasný vzťah. Celé to je ako telenovela. bojím sa budúcnosti. Čo ak mi niekto iný vstúpi do života? Naši budú šťastní, najmä ak bude slobodný a mladý, no ja budem stále cítiť zradu voči nemu. Čo ak zostanem sama? To nie je až také strašné, nemusím mať za každú cenu niekoho. Čo ak si on nájde niekoho? O čom pochybujem, bo je to taký typ, že keď raz miluje, druhý nemajú šancu. Ale ja som mladá, celý život mám pred sebou, chcem byť s ním, tak prečo to tak veľmi bolí? Nechcem od vás nič, iba svoj názor na tento môj komplikuš príbeh, na túto telenovelu. Bojím sa, že sa zmením, že budem voči ľuďom zlá, neverila som nikomu, tak ako jemu, ja už nedokážem niekomu dôverovať, chtiac nechtiac sa zmením na sebavedomú kariéristku. Ach jaj....Ja chcem byť opäť šťastná. Ale šťastná s ním, nie sama... Asi toľko. Ďakujem za prečítanie, krásny dník, Mici
none
2

1. 24.09.2008, 13:29

Ahojte!
Som 21ročná baba študujúca na výške. Môj príbeh je strašne komplikovaný.
Zhruba pred rokom som sa spoznala so super chalanom z vedľajšej dediny cez internet. Hneď na začiatku ma oboznámil, že je ženatý, či mi to nevadí. Nevadilo, nechcela som od neho nič. Po čase, ako sme si písavali, sa z nás stali super kamoši. Začal za mnou chodievať, voľný čas sme trávievali spolu v meste kde študujem, len ako kamaráti. Mali sme krásny vzťah, skoro ako súrodenci. Ani neviem ako, po pol roku s...

24.09.2008, 14:59
daj na rodicoch,najdu ti zenicha a budu stastny za teba,mozno....
none
3
24.09.2008, 17:25
Fúúúha, ja že to ani nedočítam pri vedomí
Sústreď sa na školu a neblbni!!!
none
4
24.09.2008, 17:50
velmi ale velmi zaujimavy pribeh ... ale podla mna poznam prilis malo detailov na to aby som mohol urobit nejaky "verdikt", stanov si priority .... predstav si co ta caka s nim bez neho .... dorob skolu ... a ono to nejako prejde ... daj si znovu cajik (a odporucam bongo ale to je trochu offtopic), drzim ti palce ...
none
5
24.09.2008, 18:12
kamoska raz vypila vodu z rok stareho bonga...ale to sa pomylila ( toto bol fakt offtopic ) no k teme- nebolo to od tvojich rodicov mile,nemali ste sa rozist.Mozno bola toto tvoja zivotna sanca ktora sa nenaskytne. Spoj sa s nim,takto budes len trpiet ty aj on...Studium takto nestastna rozhodne nedokoncis skorej pokazis...Ja sa viem ucit len vtedy ked som psychicky vyrovnana a takto zronena byt ani tvojmu zdraviu neprospieva...Zavolaj mu,fakt sa s nim skus spojit...to je jedine co mozem povedat,ked sa dvaj lubia nemozno ich rozdelit...
none
6
24.09.2008, 19:56
akoze sa mi nechce citat ten uvod ale zastrehol som tu ze si "urob skolu"...
Ano moja urob si skolu!!co budes mat z lasky ked budes zivorit?kazdopadne sa to da aj sklbit....
none
7

6. 24.09.2008, 19:56

akoze sa mi nechce citat ten uvod ale zastrehol som tu ze si "urob skolu"...
Ano moja urob si skolu!!co budes mat z lasky ked budes zivorit?kazdopadne sa to da aj sklbit....

27.09.2008, 11:08
s tou skolou teda suhlasim, aj ked je tazke venovat sa skole ak ta taketo nieco trapi.No na druhej strane ak ta ten chlap ma rad, aspon tak ako ty jeho, mal by ti s tym pomoct.Od rodicou to je len vydieranie a ak ta tak maju radi tak by mali robit vsetko preto, aby ich dcera bola stastna.
none
9

7. 27.09.2008, 11:08

s tou skolou teda suhlasim, aj ked je tazke venovat sa skole ak ta taketo nieco trapi.No na druhej strane ak ta ten chlap ma rad, aspon tak ako ty jeho, mal by ti s tym pomoct.Od rodicou to je len vydieranie a ak ta tak maju radi tak by mali robit vsetko preto, aby ich dcera bola stastna.

27.09.2008, 14:15
"ak ta tak maju radi tak by mali robit vsetko preto, aby ich dcera bola stastna." Toto je veľmi jednoduchý názor, pretože ten kto má niekoho skutočne rád sa snaží o dobro milovanej osoby a nie pokrytecky jej pritakávať nech si robí, čo chce. Každý sa mýlime, nik nie sme bez chyby a naše najbližšie osoby sú tu na to, aby nám pomohli otvoriť oči, keď ideme zlým smerom a nie nás ešte podporovať v nešťastí. Takže Tvoji rodičia Mici ťa nesmierne milujú a urobili by všetko, aby si si nepokazila budúcnosť, takže ich za to miluj a nesklam...
none
8
27.09.2008, 13:19
ak tvoj milý žije zo svojou manželkou a medzitým mal stebou nádherný vzťah,,tak snim niečo nieje v poriadku,človek sa najprv rozvedie a potom začina nový vzťah podla mna,hlavne ked už je rodičom,možno ich vzťah práve toto narúšalo,že mal až moc vela priateliek,,ja nechápem ak bol pracovitým oteckom ako mal čas na mimomanželské priateľstvo..trochu nadtým porozmýšlaj a tvoji rodičia sa nemýlia,ešte nemáš žiadne skusenosti malo o tom vieš a láska tá je slepá a hlavne dočasná,ked si snim nežila ,a len tak ste sa stretávali tak si napomáhala ubližovať jeho manželke............trochu sa vži do jej kože sama sdieťatom nemôže to mať lahké a hlavne stakým manželom,čo ju podvádza
none
10
15.10.2008, 17:25
inak, ked uz dokoncis tú školu tak uz mozes rozmyslat aj nad nejakou robotou a zitim s snim. Podla mna uz nejaku tu istotu v rukach budes mat a ako sa zariadis bude zalezat uz len na tebe. Myslim si.Tak potom to uz budete mat lahsie a rodicia nebudu moct nic. Si dospela takze drzim palce. Nech sa to nejak uz doriesi a ste stastní. Potom nemozu absolutne nic a veru aj ked sa na hlavu postavia.Straaasne drzim palce.Vsetko je len raz a nikdy by to s nikym inym take ani nebolo ani nebude.Viem o com vravim presla som podobnym ale dopadlo to dobre ? ..Prajem Vam to. Uz len pre to, co ste si prezili a este urcite prezijete si zasluzite byt spolu veeeelmi stastny.
none
11
31.10.2008, 14:30
Pokud ho miluješ,jak píšeš,od rodičů a z vesnice se odstěhuj..nemohou ti řídit celý život až do tvého důchodového věku.Máš přece vlastní rozum a vlastní potřeby a touhy a to oni musí respektovat,jsi přece dospělá..dodělej školu a s přítelem se dohodni,co bude dál.Jestli by nebylo nejlepší odejít někam spolu.Přeju hodně štěstí!
none
12
14.12.2008, 20:36
Mici, mam ten isty problem...akokeby som pribeh pisala ja..az sa da, tak mi napis mimo obrazovky
none

najnovšie príspevky :

prevádzkuje diskusneforum.sk kontaktuj správcu diskusného fóra vytvoril dzI/O 2023 - 2024 veľkosť : 107 572 B vygenerované za : 0.101 s unikátne zobrazenia tém : 36 413 unikátne zobrazenia blogov : 543 táto stránka musí používať koláčiky, aby mohla fungovať...

možnosti

hlavná stránka nastavenia blogy todo

online účastníci :

hľadanie :

blog dňa :

odkaz Ďakujem ti náš Stvoriteľ, chcem byť s Tebou večný priateľ, ty's život si nám podaroval, potom si sa kdesi schoval. Milujem Ťa milý Bože, nechcem s Tebou byť na nože. Moja vôľa snáď pom...

citát dňa :

Obráť tvár k slnku a všetky tiene padnú za teba.