Zahraničie skupuje už Slovenskú pôdu.

Slovenský trh s pôdou sa zahraničiu otvorí o osem mesiacov. Zahraničné firmy sa však k pôde dostávajú už dnes.

Ku koncu apríla 2014 končí viacerým členským krajinám, vrátane Slovenska, druhé prechodné obdobie zákazu nákupu pôdy cudzincami.

Poľnohospodárska pôda sa v tomto prípade dostáva pod pravidlá Únie o voľnom pohybe kapitálu. Podľa Andreja Králika zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku štáty podľa týchto pravidiel nesmú pri nadobúdaní pôdy diskriminovať na základe štátnej príslušnosti.

Slovensko si v roku 2003 pred vstupom vyrokovalo len dočasnú výnimku. Z obavy, že slovenskú pôdu začnú hromadne vykupovať cudzinci. Druhý raz žiadalo Slovensko o výnimku v roku 2011. ”Žiadne ďalšie už v Bruseli nezískame,” hovorí hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec.
Hongkong na Liptove

Podľa jeho slov ani súčasné embargo nebolo príliš účinné. Nákup pôdy hatilo len fyzickým osobám. Zahraničným podnikateľom tak stačilo rokovať s vlastníkmi pozemkov prostredníctvom eseročky. Mohli nakúpiť toľko pôdy, koľko potrebovali.



Liptovskí poľnohospodári nedávno poukazovali na prípad spoločnosti, ktorá má majiteľov v Londýne a kapitálové pozadie z Hongkongu. V troch liptovských katastroch sa jej podarilo postupne nakúpiť 1300, 700 a 500 hektárov poľnohospodárskej pôdy.

Podľa Nemca vo svojej činnosti pokračuje, pričom sa obzerá aj po iných slovenských regiónoch.
Majú len sprostredkované informácie

O predajoch poľnohospodárskej pôdy má Ministerstvo pôdohospodárstva len sprostredkované informácie. Zvyčajne od susediacich farmárov.

“Nákup poľnohospodárskej pôdy je otázkou finančného kapitálu, a tým väčších investičných možností. Zahraniční investori sú kapitálovo silnejší ako domáci podnikatelia na pôde,” tvrdí hovorkyňa rezortu Zuzana Gulová. Pôdu podľa nej na Slovensku vykupujú investori z rôznych častí sveta. Od Dánov, Holanďanov či Talianov po Američanov, Číňanov a Izraelcov.

“Nikto nevie presne povedať, koľko poľnohospodárskej pôdy už doteraz odkúpili,” konštatuje Gulová.
Vlastnia desiatky tisíc hektárov

UniCredit Bank Slovakia odhaduje, že cudzinci už na Slovensku ovládajú 40- až 45-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, z čoho zhruba 25-tisíc hektárov aj priamo vlastnia.

Nemec tvrdí, že toto číslo môže byť ešte vyššie. ”Keďže žiadne oficiálne štatistiky sa v tomto smere nevedú, môžeme pracovať len s odhadmi,” upozorňuje.

S tými v tomto ohľade pracuje aj rezort pôdohospodárstva. Presný prehľad o cudzích investoroch nemá.

Podľa Gulovej je to preto, že cudzinci u nás nakupujú pôdu rôznymi spôsobmi.

“Priamo ako právnické osoby, ktoré na pôde hospodária. Ale tiež nepriamo cez iné tretie osoby, pričom môže ísť o využitie pôdy v budúcnosti aj na špekulatívne účely,” podotkla.

Podľa jej neoverených odhadov, kde môžu byť zahrnuté špekulatívne účely, sa objem nakúpenej pôdy na Slovensku pohybuje pri asi 60-tisíc hektároch.
Nákupy na Žitnom ostrove

Západná Európa dnes prejavuje na Slovensku záujem najmä o kvalitné pôdy. Na Trnavskej tabuli a Podunajskej nížine. Zvýšený dopyt po pôde evidujú okresy Dunajská Streda, Komárno, Nové Zámky, Topoľčany, Levice. A nielen oni. Vysoko atraktívna je aj pôda v okresoch východného Slovenska.

Aj samotné ministerstvo priznáva, že mu starosti robia najmä nákupy na Žitnom ostrove, kde má Slovensko zásoby pitnej vody – najväčšej strategickej suroviny krajiny. O pôdu je však záujem aj z hľadiska turizmu. Preto za pôdou investori mieria aj do oblasti Tatier.

“Cudzinci skupujú pôdu cez slovenské firmy. Parcely na predaj hľadajú rôzne právnické a realitné spoločnosti. Ich klienti sú z Holandska a USA a zaujímajú sa o poľnohospodársku pôdu. Niektorí z nich neplánujú na pôde podnikať, chcú ju len vlastniť a prenajímať,” tvrdí Gulová.
Zavetrili príležitosť

V tejto súvislosti si niektorí malí farmári na východnom Slovensku všímajú, že o pôdu sa začali zaujímať niektoré finančné skupiny. Napríklad v okolí rieky Topľa, kde pôda patrí k najúrodnejším.



Ceny najkvalitnejšej pôdy na Slovensku sú oproti niektorým krajinám Únie podstatne nižšie. Kupovať dnes za lacno tak môže znamenať predávať za drahšie.

“Máme jedno šťastie, že na Slovensku je veľké množstvo pozemkov v kolektívnom vlastníctve, čo je pre finančné skupiny nezaujímavé, pretože by museli rokovať s mnohými,” hovorí Štefan Straka zo združenia Svatobor.

Cena pôdy na Slovensku je podľa údajov ministerstva v úrodných oblastiach aj 23-tisíc eur za hektár. Cena pôdy v krajinách EÚ je vyššia. Komisia nám údaje o cenách pôdy v členských krajinách neposkytla.

Podľa starších štatistík – ešte z roku 2007 – sa napríklad priemerné ceny pôdy v Írsku či Holandsku pohybovali pri hodnotách nad 35-tisíc eur.
Zrno spálili

Aj Štefan Szabó zo združenia Sosna upozorňuje, že pôda sa na Slovensku skupuje už dlhší čas. Podnikatelia buď potrebujú investovať, alebo sa dostať k dotáciám Únie. V jednej z obcí pri Zemplínskej Šírave kúpil družstvo a pozemky nemecký podnikateľ.

“Na pozemkoch za dotácie pestuje len pšenicu. Zrno po vymlátení odvezie do Nemecka. A tam ho spáli ako ´biopalivo´,” hovorí sprostredkovane o jednom z prípadov podnikania Szabó.

V prípade Číny, ktorá ohlásila kúpu troch miliónov hektárov pôdy na Ukrajine, je to podľa neho inak. Tá nakupuje po celom svete, pretože ju už vlastná pôda, zasiahnutá intenzívnym poľnohospodástvom, nedokáže uživiť.

“Kto bude vlastniť pôdu, ten je pánom nad krajinou. Ten bude rozhodovať, či sa bude pestovať repka pre petrochemický priemysel, alebo zelenina pre ľudí,” podotýka Straka.


Reakcia zákonom

Vlastnú pôdu chránia aj okolité krajiny. Poliakom napríklad predaj štátnej poľnohospodárskej pôdy musí odklepnúť rada, kde majú zastúpenie farmári a obce. Prísne pravidlá predaja majú aj Maďari.

Nadobúdanie vlastníctva pôdy sa rámcovo snaží riešiť aj legislatívny zámer. Ten navrhuje viazať kúpu na vzdelanie. Z hľadiska európskej legislatívy by s tým podľa Nemca nemal byť problém. Komora nepredpokladá ani kolíziu s ústavou. Kúpa by sa mala viazať aj na trvalé bydlisko nadobúdateľa pôdy. Práve tento zámer vyvolal diskusiu.

Exminister Zsolt Simon upozorňoval, že pokiaľ by poľnohospodári, ktorí novým podmienkam nevyhovejú, museli predať svoju pôdu, jej cena by mohla významne klesnúť. A stala by sa lacným úlovkom vyvolených skupín.

Autor: Stanislava Harkotová

To ale nieje nic neocakavane. Zijeme v kapitalizme a teda prava tu maju v prvom rade majetni.
Skupenim zdrojov nutnych pre zivot si kupuju aj prava na zivot druhych/nemajetnych. V podstate je to feudalizmus, stav, kedy ma pan pod sebou poddanych, ktori su odkazani na jeho vlasnictvo.
Ved o to islo pri zamatovej.. Alebo s tym snad ludia neratali???!!

V Manifeste komunistickej strany k otázke súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov čítame, že „charakteristickým rysom komunizmu nie je odstránenie vlastníctva vôbec, ale odstránenie buržoázneho vlastníctva. Avšak moderné buržoázne súkromné ??vlastníctvo je posledným a najúplnejším výrazom výroby a privlastňovania výrobkov, ktoré spočíva v triednych protikladoch, na vykorisťovaní jedných druhými. V tomto zmysle môžu komunisti zhrnúť svoju teóriu v jedinú vetu: zrušenie súkromného vlastníctva. (...) Desíte sa, že chceme zrušiť súkromné ??vlastníctvo. Ale v terajšej vašej spoločnosti je súkromné ??vlastníctvo zrušené pre deväť desatín jej členov; existuje práve preto, že pre deväť desatín neexistuje. Vyčítate nám teda, že chceme zrušiť vlastníctvo, ktoré predpokladá ako nevyhnutnú podmienku, že obrovská väčšina spoločnosti nemá vlastníctva. Skrátka vyčítate nám, že chceme zrušiť vaše vlastníctvo. Áno, to naozaj chceme“.

Prečo je konfiškácia buržoázneho majetku bez náhrady spravodlivým riešením, poľahky pochopíme po prečítaní prvého dielu siedmeho oddielu kapitoly 25 MARXOVHO Kapitálu: k vyvlasteniu totiž dochádza už v spoločnosti, v ktorej existuje súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov: „rozvoj spoločenskej produktívnej sily práce - kooperácia, deľba práce, užívanie strojov vo veľkom a t. ď. - je nemožný bez vyvlastnenia robotníkov a bez príslušnej premeny výrobných prostriedkov v kapitál. (...) Kapitalistický spôsob výroby a akumulácie, a teda aj kapitalistické súkromné ??vlastníctvo predpokladajú zničenie súkromného vlastníctva, založeného na vlastnú prácu, t. j. predpokladajú vyvlastnenie robotníka“.

Komunizmus by bol určite lepší než kapitalizmus, keby neobmedzoval náboženskú slobodu a slobodu názoru.

4. Z toho sýty nebudeme.

Z čoho?

predsa z náboženskej slobody a slobody názoru.

Pozri: Je to ako rozdiel medzi životom orla a životom sliepky domácej.
-Sliepka má komunizmus. Má o všetko postarané, vždy má čo jesť a kde bývať. Keď sa ale hospodárovi zamane, vyberie si jednu, zabije a dá na obed. Nabudúce zas ďalšiu a potom inú. Postupne takto sliepok ubúda.
-Orol má slobodu. Má to síce ťažké, o stravu a bývanie sa musí postarať sám, ale má slobodný život.

Je na tebe, aby si si vybrala. Sliepka vs. orol.

👍: Slušný človek

1. Chorá spoločnosť, chorý vzťah k vlasti, mamon zaslepil zdravý rozum.

Anti-ruwolf píšeš a vôbec neviš o čom !!! Komunizmus Ti žiadnu naboženskú slobodu nebral . Mohol si každonenne navštevovať naboženské obrady do vôle si mohol v kostole sedie kolko si len chce ježiškov zvolavať aj tisíce bohov . Faktom je že sa v školach učila dokazana evolučna pravda na ktoru už kalitouloval i konzervatívny Vatikan . Komunizmus bolo najstrašnejšie zriadenie v historii sveta . Respektíve druhé najhroznejšie zriadenie . Prvá najzločineckejšia organizacia ktorej prvenstvo v zločinoch sa neda porovnať ani s fašizmom a komunizmom je cirkev . Nič ohavnejšie svet nikdy nezažil ani nezažije . Komunizmus ktorý totalitarne okupoval mnohe krajiny sveta vždy doviedol krajinu na ekonomické dno . Ono logicky to ani inak nemohlo dopadnut . Preto krajiny postihnute touto zločineckou ideologiou ako Slovensko , Česko , Madarsko ,Polsko , Bulharsko , Rumunsko , Bývale krajiny ZSSR atd su ekonomicku uplne zrujnovane oproti krajinam neokupovanými komunizmom . Naše zriadenie je je parlamentna republika takže nie žiaden kapitalizmus ako to s oblubou používajú bolševícky pankharti . Čiže v slobodných volbach si národ môže zvoliť či chce aby krajinu riadila napríklad KSS alebo nechce. Kedže národ nechce a KSS dlhodobo nevolí ani jedno% voličov je rozhodnuté tak ako je . Iný spôsob nie je lepší vymyslený . Besnenie komunizmu vyvraždovanie viac ko 100 milionov nevinných ľudí už máme naštastie zasebou . Krajiny ako Ukrajina si zažili Stalinovu genocídu kedy necha pomrieť hladomorom 6 milionov Ukrajincov . Gulag a obdobne koncentraky už tiež nie su prevadzkovane našťastie . Ja som komunizmus zažil a viem preto o čom píšem na rozdiel od mladých ludí ktorí nemajú ani šajnu čo bol komunizmus !

prislo mi usmevne,ze sa vyjadril Zsolt Simon,minister za vlady M.Dzurindu,
ktory rozpredal, lepsie povedane dal skoro zadarmo pozemky nielen svojim sukmenovcom,ale
hlavne zlodejom a podvodnikom z vtedajsej koalicnej strany ANO;

keď už aj Zsolt 🙂
tak poďme rátať..vďaka komu?..a o koľko?..prišiel slovenský národ o miliardy???
odkaz

11. dik za link,urcite sa k tomu neskor vyjadrim,
litam s ........

10. som si to dobre precitala,aj rozdiely.
iba ze v clanku sa pise o privatizacii,kym Meciar privatizoval,davali sa aj podniky za korunu,viem...
ale okrem tabakoveho priemyslu nepredal do zahranicia nic.
za Dzrurindovej vlady tam nie su vycislene sumy za rozpredaj statneho majetku,je tam iba spominana privatizacia.
a to je sakra rozdiel!
cize potom sa lahko mudruje kto ako hospodaril.
a navyse Meciar musel privatizovat podla zakonov,ktore este pocas federacie za ministra Jezka napisal Ivan Miklos.

pre informaciu-Ivan Miklos 1998-2002 podpredseda vlady pre ekonomiku
1991-1992 minister privatizacie

a este sa zabudlo na obdobie,ked bol predsedom vlady Jozef Moravcik,cize ten clanok na aktuality.sk je velmi zavadzajuci;

vraj veľmi zavádzajúci?..
tiež odpoviem až mi čas dovolí!

nuž keď zavádzajúci, tak doložím ešte jeden link..
viem, že tvojmu oku nebude dvakrát lahodný..tobôž nie pravdivý, ale ON tu bol a nie málo rokov..
ako následky po ňom ostali?..každý kto tie roky pozná, pozná aj následky!..
no a pri mene: Jozef Moravčík pobavila som sa..čože už len ten nakradol, či sprivatizoval?..ani nie za jeden celý rok..
práve preto škoda ďalšieho komentáru 🙂
odkaz

17. na tom nezalezi,ci bude lahodny,dolezite je,ze sme schopne dialogu:o)

v linku som sa docitala aj o unose Kovaca mladsieho,nechutna fraska,
ale nie iba mlady je hanbou rodiny,otecko bol este vacsi podvodnik a zlodej
stryko zase sachoval s dejinami Slovenska,skutocne podarena rodina.
*
odkaz
*

diali sa veci,len aby odstavili Meciara, ale kto dnes veri,ze Remiasa dal zavrazdit Meciar,alebo jeho ludia,
ved to nedava zadnu logiku,dalej spomeniem meno Serbin....ved to je este stale smiesne,
akym sposobom sa dostali modraci k moci,aj ked nikdy nevyhrali volby:o)
nic nie je skoda, aj ked s niecim nesuhlasim,alebo neverim,kazdopadne si to precitam
a vzdy si rada podebatujem s ludmi(s tebou urcite ano),ktori maju nieco v hlave;-)

ešte sa vratim k strašeniu ako nás západ skúpi . Nema to totiž žiadne opodstatnenie . PD mali možnosť si pôdu naozaj za lacné peniaze odkupiť . Niektore to urobili iné nie . Ak by sa začala pôda vo velkom predávať jej cena by enormne stúpala nie klesala ako píše Stanislava Harkotová . Je to logický vývoj trhu odbytu a dopytu . Mne je uplne jedno či bude na roli pestovať zrno Rus , Nemec alebo Slovák . Kedysi takúto demagogiu šíril Mečiar ako si slovenské podniky nedáme zahraničným investorom . Následne porozdával miliardove majetky po korune svojim vyvoleným ktorý obdobne ako Martinka piešťanske kupele , Rezeš VZSŽ , Por naftu Gbeli atd popredali za miliardy práve tým zlým zahraničným investorom . Zrazu už boli dobrý . Peniaze však nezinkasoval štat ale tiekli do sukromných ruk a velka časť do strany HZDS a SNS . Mna znepokojuje že skoro polovicu všetkej pôdy na Slovensku vlastní RKC ktorá tieto majetky nadobudla vo velkej miere falšovaním listín a vraždením majitelov pôdy vo vykonštruovaných procesoch po ktorých im zhabali všetko majetok . Zdá sa mi zvratene aby mi niekto diktoval komu môžem predať svoj majetok a komu nesmiem . Niekomu však šírenie takejto poplašnej správy vyhovuje a chce si poistit aby sa pôda dala kupovať za babku ako je to dnes . Samozrejme ak si chce Nemec kúpiť pôdu tak si ju kupi obdobne ako si Francuzi kupili pôdu pod peugeot a citroen či Kia pri Žiline atď . Takže bububu je naozaj dosť smiešne .