...zahadny nar0d...

...tr0cha dlhy prispev0k,aaale zaujimavy....
Poznáme viac či menej dejiny Egypta, Grécka.vieme veľa o Germánoch, Rimanoch, poznáme korene Angličanov či Španielov. Čo však vieme o svojich slovanských predkoch? Kým sme, odkiaľ sme prišli, čo spôsobilo, že sme takí akí sme, a nie iní?
V časoch rozkvetu Grécka a Ríma o Slovanoch nik nepočul. Akoby ich ani nebolo. A veru tam, kde sú dnes - nad Dneprom, pri Neve, Visle a Odre, na Balkáne či v Dunajskej nížine alebo pri Čiernom mori ani neboli. Žili tam rôzne národy, medzi ktorými boli najmocnejší Lugiovia, neskôr nazývaní Vandalmi. Sever obývali Góti, ktorí postupne vytlačili Vandalov na juh a sami privandrovali na územie dnešnej Ukrajiny. Okolo roku 400 nášho letopočtu Vandali a Góti napadli Rímsku ríšu a spôsobili jej pád. Po nich prišli z ázijských stepí Huni. Potom všetci bojovali so všetkými a stredná i východná Európa bola takmer nezaľudnená... Do tejto prázdnoty vstúpil nový, neznámy Pud, ktorý hovoril "nezvyčajne barbarským jazykom", ako napísal byzantský historik Prokopius z Cesarei, kronikár cisára Justiniána. Práve za čias jeho vlády, začiatkom roku 500, sa Slovania nečakane objavili pri Dunaji, na hranici Východorímskej ríše. Boli ťažkým nepriateľom, lebo neboli "centrálne riadení", nemali kráľov, rozhodnutia prijímali na verejných zhromaždeniach, čo Gréci nemohli pochopiť: ako sa možno tak hádať? Takéto usporiadanie sa však ukázalo byť ich prednosťou. Napriek tomu, že boli horšie vyzbrojení ako východní Rimania (čiže Gréci- Byzantínci), pravidelne nad nimi víťazili a v prípade porážky utiekli do močarísk, kde sa schovávali pod vodou a dýchali cez rúrky z trstiny.
Slovania dobýjali vtedajšiu Európu neslýchaným rozmachom: okolo roku 500, keď začali trápiť Byzanciu, sa dostali aj do oblasti Visly a Odry, usadili sa pri Dunaji, v Českej kotline, došli až k Baltu, ústiu Odry a Labe, založili si osady medzi tamojšími Nemcami, kolonizovali alpské doliny a dnešné severné Taliansko. Na rozdiel od iných útočníkov z východu vďačne opúšťali kočovný spôsob života, usadzovali sa a obrábali pôdu.
Nakoniec osídlili aj Balkán. Po určitý čas hovorilo ich jazykom celé súčasné Grécko vrátane Peloponézskeho polostrova a ostrova Kréta. Istá skupina Slovanov sa usídlila dokonca v Sýrii, založiac osadu Saqalabiya, čiže „Slovanská". Dokonca bolo počuť o slovanských osadách za morom. v horách Maroka!

Slovanská Atlantída
Odkiaľ prišiel tento početný ľud? Kde bola jeho kolíska?
Najstaršie slovanské pamiatky boli vykopané na území strednej Ukrajiny, na západ od Kyjeva, ale táto oblasť bola v tých časoch prislabo obývaná, aby odtiaľ mohla prísť taká záplava ľudí. Mnohí dokonca pripúšťali. že prišli, ako mnohé národy pred nimi a po nich, zo stepí strednej Ázie. Nemohlo to však tak byť, lebo Slovania neboli stepnými kočovníkmi: pridŕžali sa riek a vlhkých oblastí. Celkom možné, že pred svojím "vyrojením sa" žili ešte ďalej na východ: v pásme mohutných listnatých lesov pri riekach Oka, Volga, Kama až za Uralom. Príchod Slovanov a ich nájazdy zaznamenali dvaja vtedajší dejepisci: už spomínaný Prokopius a v Taliansku žijúci Jordanes. Potom však prišli "temné veky", nevieme ani to, čo sa dialo v civilizovanejších častiach Európy. Po roku 600 n. I. takmer tristo rokov nebolo o Slovanoch ani zmienky. Žili, klčovali lesy, budovali pevnosti, bojovali so susedmi, uctievali bohov, veštili z letu vtákov, spievali piesne na počesť bohatierov a z tejto ich éry sa nič nezachovalo. Je to neuveriteľné, ale je to pravda. Civilizácia Slovanov sa prepadla ako legendárna Atlantída. Prečo sa tak stalo? Pred prijatím kresťanstva Slovania nemali písmo, nezanechali po sebe knihy ani kamenné tabuľky. Svoje domy a tvŕdze stavali dreva, ktoré ľahko horelo a podliehalo skaze. Mŕtvych nekládli do hrobov. Pálili ich na hraniciach a ich popol rozsypali na posvätných miestach alebo umiestňovali do kaplniek na stĺpoch. Ani jeden, ani druhý zvyk archeológom nepomôže. Naši predkovia sa akoby I, cielene dohovorili, že skomplikujú život vedcom.

Tajomní bohovia
Keď v 8., 9. a 10. storočí Slovania začali prijímať kresťanstvo a na ich územia prichádzali čierno oblečení kňazi nového náboženstva, ich pôvodná kultúra nemala šance pretrvať. Bola "pohanská", čiže podozrivá z kontaktov s diablom a odsúdená k zániku.
Stredovekí misionári si zriedkavo zapisovali mená zavrhnutých bohov. Zmienky o slovanských božstvách sa uchovali iba z dvoch vzdialených bodov slovanstva: sponad Labe a Baltiku a z Kyjeva, kde autor staroruskej kroniky mních Nestor zapísal mená "modiel", ktoré postavil nad Dneprom knieža Vladimír, kým prijal krst. Od neho sa dozvedáme, že v Kyjeve uctievali Perúna so striebornou hlavou a zlatými fúzmi. Perúna, Perona, Paroma však uctievali na takmer všetkých územiach, kde žili Slovania. Uctievali aj Chorsa, Svaroga, Mokoša, Dadžboga, Simargla, Striboga... Bol to však kult nový, nariadený Vladimírom. V akých bohov v skutočnosti verili Kyjevčania, nevieme... Bohovia Slovanov boli nepolapiteľnejší, zahmlenejší ako božstvá starodávnych národov od Stredozemného mora. Aby určité božstvo malo svoj výraz, musí mať svätyňu, sochy, svoje činy a knihy. Na obsluhu toho všetkého treba kňazov. Toto všetko Slovania nemali. Nemali kňazov, nebudovali chrámy (iba Polabania z oblastí súčasného Meklenburgu v poslednej fáze vojen s Nemcami, tesne pred porážkou, začali stavať svojim božstvám chrámy podľa kresťanských vzorov). Slovania svojich bohov uctievali na posvätných miestach, v hájoch, pri riekach, na pahorkoch, pri žriedlách, ale vždy pod holým nebom. Vieme aj to, že jedna z modlitebných pozícií spočívala v položení sa na chrbát a pozeraní do neba. Žiaden iný ľud sa tak nemodlil...

Kliatba Galla Anonyma
Keď Slovania prišli z Východu, až spoza hraníc šamanského matečníka Sibíri, je jasné, že ich nábožensko-kultúrne poňatie bolo celkom cudzie pre vtedajších kresťanov západnej a južnej Európy. Svojím spôsobom myslenia a svojou vierou sa veľmi odlišovali nielen od kresťanstva, ale aj "dávnych pohanov",
čiže vyznávačov Dia, Marsa a iných starých stredomorských božstiev.
Kresťanskí misionári prichádzali k ľudu, ktorému nerozumeli a rozumieť nechceli. Jeho kultúru považovali za hlboko pohanskú, priam diabolskú, ktorá si zasluhuje čo najrýchlejšie zabudnutie. Slovania však - ako píše slovenský spisovateľ M. Švický - načúvali kresťanstvu, keďže ich pôvodná viera bola v niečom podobná: v úcte k iným, v láske k ľudským bytostiam, v nehrabivosti. Kronikár známy pod menom Gall Anonym (zabudol sa pod svoju kroniku podpísať) však takýmito slovami preklial slovanskú budúcnosť:
"Nuž dajme pokoj rozpamätaniu sa na dejiny ľudí, ktorých spomienka zmizla v nepamäti vekov a ktorých skazili chyby modlárstva...`
Táto kliatba sa ukázala byť účinnou. Vďaka Gallovi a jemu podobným dávnych Slovanov skutočne pohltila "nepamäť vekov". Hoci nejaké spomienky predsa len pretrvávajú dodnes: vo vykopávkach, v ľudovej kultúre (kto si dá tú námahu a prizrie sa bližšie symbolike stvárnenej trebárs vo výšivkách, maľbách, kovových ozdobách, ba čo viac, nájde aj podobnosť s indickým duchovným svetom) a v našej hlbokej pamäti. Tej, ku ktorej majú prístup len mágovia a šamani...

tomu neverim, resp no offence ale nie je blbsi narod nez slovaci

ups ok.. odvolam co som odvolala, niet nad sladku nevedomost us hehe

...neaka si zmetena,jak ten zahadny nar0d...)))

ja viem davide, to nie je co si chcel pocut/citat 🙂) ale mne pridu slovaci prilis poddajni, maki narod

...0k,ale t0t0k je 0 sl0van0ch,v d0bach minulych...terajsi maju plne gate a tiez nevedia 0dkial su...)

oki som to precitala, jak povies 🙂))
aj toto je zaujimave
odkaz

ps zajtra nemam cas hehe tak uz dopredu, keby mal niekto problem,
slovaci su/ v mnohom/ blbi narod a to je fakt, ved porko napr, nazorna ukazka heh

neviem ktorý to spisovateľ /tuším Mináč--bol zakázaný jeden čas ) napísal o knihu o slovákoch, ako o veľmi zlých ľuďoch. ..myslené nie pohostinnosť a pod. pozitíva , ale vnútorná.. "charakterová" mentalita ..)
Ak sa o slovákoch hovorí že sú "blbí" tak je to tým, že Slovákom bola odobraná národná hrdosť, ..pomiešalo sa tu niekoľko národností, ktoré mali silný vplyv na generácie ..maďarizmus-pomaďarčovanie, slovensko-maďarská (národná) hrdosť..(ak si všimnete je silnejšia ako slovenská )..a napr. čechizmus prevládal do takej miery, že sa vždy zo slovákov vysmieval napr. v porovnaní slováci - cigáni,..a urobil si zo slovenska malú výrobnú kolóniu..tzv. menšinu. Slováci sú svojim spôsobom, zakomplexovaný národ..aspoň ja to tak cítim,.. a ak niekto silnejší-šikovnejší vie ako na naše "slabiny " bo cítiť akúsi národnostnú neistotu v presadzovaní záujmov ....tak sme v prdely ako vždy. ..no somári....)

opr. ..rdeli "))

boli sme spati s prirodou ,ale teraz je to hanbou a podla mna aj vdaka tomu tak velmi tento narod slope,pretoze musime byt spati s vecnym zivotom po smrti vdaka krestanstvu a to nas zabilo,pretoze pre nas nevyjadruje prirodzene puto k zivotu..
ja sa svojich elfov nevzdam,nastastie som sa narodila do casu,kde si mozem dovolit priznat sa k mojej viere a si plne uvedomujem,ze sa mozem aj k nim volne nadychnut.. k Zemi
no vlastne sakra je mi tu dobre,velmi dobre,pretoze som nasla konecne svoj domov

...globalny problem ludstva...

sakra a to pisem prave dnes..hm nahoda

Ktovie preco sa Slovania rozhodli svoje znalosti sirit viac ustne...ako sa spoliehat na pisomny prejav, ale iste to svoj vyznam ma...ich mudrost spocivla iste aj v schopnostiach, o ktore sa my v dnesnych casoch zaujimame len velmi sporadicky ak nie vobec...nevideli len rastliny, stromy, zvierata...ale aj ich obyvatelov...
..uctievali to, co nasa generacia uz nepovazuje za dolezite...a mozno uz ani neveri v bozstvo tak rozmanite....vymieraju tradicie,nas narod sa sam obera o svoje bohatstvo..mozno tym,ze on nestoji a viac si privlastnuje cudzie...tak plytke a zalozene na velmi slabych zakladoch..a mozno nie, len ich hodnota je pre mna nulova...
Kto dnes uz pozna nejakeho Boha starych Slovanov...je iste vynimkou...
...aj znama to Morena, co este nejake zvyky zachovala sa pomaly vytraca a o nejaky cas vymizne ako nejaka spomienka, ktoru uz nevie clovek nikam zaradit....mozno...

Havran bol ten vtak,kory bol prefektnym kompasom pre ludi spatych s prirodou,Vikingovia pocuvali hlas vetra a sledovali farbu vody,vdaka comu sa dokazali doplavit bez mapy na urcene miesto..
Erik dokazal najst to,co iny prehliadali,neviem ako sa volal priezviskom,ale bol to silny vladca a hlavne priatel elfov..a miloval Gronsko

elf, niew je jedenast? (cislo 11)

a podla mna Erik objavil Ameriku,nie Columbus..cisla pri mne nespominaj,ja nerada matematiku

strasne mi migruju v hlave..

...a kedze vidim,ze ste nevzdelanci a su dlhe zimne veceri,tak sa vzdelavajte...


ROD
Tvorca všetkého. Spája sa so zrodom. Uctievaný pri zimných slnovratoch ale aj pohreboch, čo dokazuje vieru vo znovuzrodenie.

SVAROG
Slnkoboh. Je hlavným Bohom Slovanov. Vdačí mu svet za vznik, ako i všetci ostatní Bohovia. Svarog tiež ustavil zákon jednoženstva a jednomužstva , jeho narušitelia budú uvrhnutí do ohnivej pece. Je Bohem ohňa a nebeským kováčom, ukul Slnko a umiestnil ho na oblohu. Dažbog (syn Svaroga) ako jeho nástupca tento zákon stráži a zachovává. Podoba Svaroga nie je nikde detailne popísaná, ale z asociacií sa možno dohadovať, že je vnímáný ako starší zdatný muž so zlatými fúzami a žiarucou ohnivou postavou. Zdá se teda, že Svarog je zosobnením nebeského svetla a tepla - ako nebeský kováč, tvorca všetkých vecí i společenských zákonov, akýsi slovanský Boh Otec, ktorý patrý k tej najstaršej generácii Bohov, zatlačenej neskôr do pozadia. Zrejme je Bohom, ktorý po stvorení sveta, vyčerpaný, ustúpil do pozadia a zotrval v nečinnosti. Na svoje miesto dosadil svojho syna Dažboga-Slnko

DAŽBOG (SVAROŽIC)
Slnkoboh. Dažbog=Dobrý Boh je Bohom Slnka a pozemského ohňa. Jeho moc je tak veľká, že Slovania z vdačnosti a z úcty k tomuto Bohu pochovávajú mŕtvych žiárovým rituálom. Najčastejšie vnímali Svarožica ako okrídlenú svetelnú bytosť v mužskej podobe s ohnivými šípy lúčov. Tento Boh býva na východe, kde sa ráno kúpe v mori. Na svojej dennej púti bojuje s démonmi mrakov, pri zatmení ho ohrozuje drak či vlkodlaci. Jeho symbolom je ohnivé koleso. O letnom slnovrate se preto z kopca takéto horiace koleso spúšťa na dôkaz úcty. Ako syn Svaroga, Boha nebeského ohňa a svetla pôsobil Svarožic ako sprostredkovateľ týchto základných podmienok života na zemi. Preto je spojovaný s viditelným Slnkom, stal se solárnym Božstvom, uctievanom predovšetkým v ročných rytmoch slnovratu a rovnodenností

PERUN (PERKUNAS)
Slnkoboh. Hromovládca. V období mieru je Bohom dažďa, hromu a blesku, úrody, snehu, búrky, tiež prináša potrebnú vlahu. V období vojen Boh vojny, bojovníci sa k nemu modlili aby v bitke obstáli. Zviera, ktoré je s ním spojované a ktoré mu bolo často obetované, je býk. Zo stromov to je dub, z rastlín lieska a hrach. Je mu zasvätený štvrtok (Perundan). Perunovou zbraňov je ohnivá sekera. Ohnivá sekera letiaca po oblohe symbolizuje blesk. Perun pre svoju silu je patrónom i nad archaickým právnym rádom Slovanov ,je obľúbeným ručiteľom zmlúv a ochrancom ľudí, zaisťuje tak súlad na zemou. Sám bol vtelenou pravdou, bol ochrancom spravodlivosti. Najčastejšie je Perún zobrazovaný ako silný vznešený muž, okolo hlavy mal blesky, telo zahalené dlhým šatom,v ruke má blesky, sekeru alebo kameň. Po príchodu kresťanstva prešiel Perunov kult na sv. Ilju (Eliáša) gromovnika, jeho sviatok se slávi 20. júna

VELES (VOLOS, VELS)
Mesačný Boh prírody, úrody, plodnosti. Je tiež nazývaný ako Skotij Bog, Boh Skotu. Společne s Perunom je ručiteľom zmlúv, obyčajne pre prostý ľud. Veles je tiež ochrancom vlastníctva. Je zobrazovaný ako muž s býčiou hlavou alebo človek s dobytčími rohmi ale tiež aj so psou hlavou. Po nastolení kresťanstva zaujal Velesovu funkci tzv. sv. Blažej, patron stád a zdielal s ostatními pohanskými Bohmi nepekný a bolestivý osud degradácie v démona - čerta

CHORS (CHERS)
Mesačné Božstvo. Je Bohom Mesiaca a noci. Je zobrazovaný ako muž s vlčou hlavou a vládne svojej armáde vlkodlakov. Je mu obetovaný kohút. Anjel hromu

MOKOŠ (MOKUŠA)
Bohyňa zeme, vody a úrody, ktorá dáva pozor na dodržiavanie obyčajov, obradov. Prináša radosť i žiaľ. Miluje a odmeňuje tých, ktorí pevne zastávajú dodržovanie obyčajov. Sedí vysoko na nebeskom tróne a s pomocnicami Dolejou a Nedolejou spriada nite osudu. Ovláda tajomstvá dobra, tajomstvá Svarogova kolesa. Mokoš pozná tajomstvá veštieb. Ona se stará o to, aby každý človek išiel po svojej osudom danej ceste života. Ona udeluje i slobodu výberu mezi dobrom a zlom, kde je dobro sledovanie svojej životnej cesty a zlo - odklonenie se od nej. Často sa jej pripisuje príbuzenstvo s vílami. Tí, ktorí se odklonia, ničia seba i svoju dušu - Mokoš kruto trestá. Ich duše sa stanú zlými démonmi a budú se naveky potulovať po zemi. Miluje a odmeňuje silných duchom, bojujúcich o štastie. Ona ukáže i východisko z beznádejných situácií, pokiaľ sa človek nepoddal zúfalstvu, pokiaľ sa drží z posledných síl, a pokiaľ nestratil vieru v seba a v túžby. A vtedy Mokoš posiela človeku Bohyňu šťastia a úspechu - Sreču. Človek otvorí dvere urobí krok a Sreča sa s ním stretne. Ale pokiaľ sa člověk opustil, prepadol v beznádej, zanechal túžby, mávol nad všetkým rukou - prehral. Nebude sa mu v živote už nikdy dobre darit. Mokoš odvráti od neho svoj zrak. Vtedy sa naň vrhú starci a stareny. Jednooký Licho, Nesreča, Krivaja, Nelegkaja, Nedelja, ktoří predstavujú nárek, neštastie, choroby, biedu a lenivosť. Akonáhle títo zachvátia človeka, už mu niet pomoci.

LADA
Slnkobohyňa ladnosti a súladu. Jej filozofiou je ži a nechať žiť, je symbolom života a šťastia, modlitby k nej sú skôr rozjímaním, ako niečím strnulým. Najsilnejšia je Lada v období jari a leta, jej obdobie pôsobnosti slabne od letného slnovratu. V tomto období sa konalo aj najviac sviatkov na jej počesť a slávu. Je uvádzaná ako Perúnova družka. Je rovnováhou Perúnovi, protikladom jeho princípu mužnosti, sily a moci

PROVE
Boh pravdy a spravodlivosti, je mu zasvätený háj Vagriji

PODAGA
Božstvo Vagrii. Mal chrám s modlou v Plune pri Plunskom jazere. Vieme o ňom len to, že jeho meno odvodené od "pogoda", teda je to boh počasia.

BELBOG (BELUN)
Slnkoboh. Patrí medzi významnejších slnečných Bohov a aj medzi najstarších. Jeho meno je predstaviteľom moci svetla. Vraj sa zjavuje v podobe starca s dlhou bradou v bielom odeve. Rád pomáha žencom pri práci a dáva im bohaté dary. Zjavuje sa len cez deň. Tiež vyvádza zblúdilých z lesa

RUGEVIT (RUGIEVÍT)
Slnkoboh. Býval zobrazovaný so siedmimi tvárami a siedmimi mečmi, ôsmy držal v pravej ruke. Je štíhlejší ako ktorýkoľvek človek, pritom vládol obrovskou silou a vo vojnách išiel v čele vojska, aby ich viedol k víťazstvu

PORENUT (Porenutius)
Má štyri tváre, piatu má na hrudi. Ľavou rukou sa dotýka čela a pravou brady piatej tváre

POREVÍT
Je Bohom bez výzbroje

SIMARGL
Je prostredníkom medzi svetom Bohov a zemou (ľudmi). Je zobrazovaný v podobe okrídleného psa, tzv. gryfina

PEREPLUT
Boh pamäti

PRIPEGALA
Bohyňa zeme a plodnosti

TRIGLAV
Slnkoboh. Tri hlavy symbolizujú sféry jeho moci - nebo, zem a podsvetie. Jeho sochy mali zahalené oči a ústa, aby nevidel ľudské hriechy a mlčal k nim, a súčasne, aby ho ľudské previnenia neurážali. Zakrytá tvár značila jeho vysokú hodnosť na nebi. Je spojovaný tiež s podsvetím, pretože jazdí na čiernom koňovi (vraník), ktorý bol tiež používaný k veštbám. Je mu zasvetený kôň s zlato a strieborno zdobeným sedlom, i tu se veštba riadila tým, ako kôň prekračoval zkrížené kópie

STRIBOG
Vetroboh. Boh vetra, veštby, zpevu a milostného citu. Je v úzkom vzťahu so slnkom, vodou, počasím a dušami zomrelých. Vyznačuje sa vševedúcnosťou, lebo na svojich cestách prevanie celý svet. Stribogova podstata kolísa medzi dobrom a zlom, veď vietor prináša vlahu, teplo, ale i smršť, mráz a smrť. Je zobrazovaný ako mládenec ovešaný kvetmi a vyzývali ho, aby vzbudil lásku a zariadil sobáš, co súvisí s jeho pozitívnou podobou. Ako vietor, ktorý zabíja je spojovaný s duchmi mrtvých. Stribog ako obetu prijímá múku alebo štyri kúsky chleba položené na okne, a jazdí na bielom koni

SVANTOVÍT
Slnkoboh. Boh vojny a hospodárstva. K vojnovým atribútom patrí veľký meč, sedlo, udidlo. Má bieleho koňa Bulun. Ovláda tiež veštecké schopnosti

MORANA (MORENA)
Bohyňa osudu. Bohyňa smrti a zimy. Je vraj veľmi krásna. Je zosobnená zimou, na jar sa končí jej vláda, preto sa utápa alebo tlčie

ČERNOGLAV
Knýtlinga saga hovorí, že v Jasmundu na Rujáne bol uctievaný Boh Černoglav, kde stála i jeho socha so striebornou bradou. Socha bola zničená až roku 1171, teda tri roky po páde Arkony.

TROJAN
V povestiach vystupuje ako nočná bytosť, žerúca jednou hlavou ľudí, druhou dobytok a treťou ryby

PIZAMAR
Bol uctievaný v Jasmunde v severovýchodnej Rujane. Jeho idol bol spálený roku 1168

TIARNAGLOFI
Jeho idol mal strieborné fúzy. Vojnový boh, ktorý sprevádzal vojnové výpravy

DANA
Slnkobohyňa. Jej spojitosť so slnkom je v jej zjave (zlaté vlasy, biele telo) a takisto v jazdí na zlatom vozíku (častá metafora slnka u Slovanov). Podľa Rusov Dana v pravé poludnie sadá na zlatý vozík a a vystupuje s ním z vody. Dana sa veľmi často spája tiež s dúhou

RADEGOST (RADEGAST)
Slnkoboh. Radegast je Bohom majúci význam hospodársky i vojnový. Jeho zlatá socha na purpurovom lôžku stávala vnútri chrámu. I tento Boh mal svojho posvätného koňa, ktorého roku 1068 ukradol biskup Buchard z Halberstadtu a triumfálne se na ňom vrátil. K veštení sa užívalo akýchsi losov, ktoré boly zakopané pod zem a v určený čas boly vybrané. Roku 1066 bola Radegastovi obetovaná useknutá hlava biskupa Jana, bežné boly obete skotu a ovcí.

JAROVIT (GEROVIT)
Boh jari a prírody. Je Bohom sily plodivej i ničiacej, mocným vojnovým Božstvom, rovnako ako darcom sily plodivej. Vyhlasovalo sa o ňom: "Som váš Boh, ktorý pokrýva pole trávou a lesy listami. Plody polí a lesov a všetky ostatné veci užitočné ľudom sú v mojej moci." Na jeho počesť sú vykonávané jarné slávnosti, jeho zlatý štít zajisťuje víťazstvo vo vojnách. Jeho meno prekládáme ako SILNÝ PÁN či PÁN SÍLY. Nech jeho meno je vyslovované s pokornou úctou a nieje nikdy zapomenuté.

MEDULINA
Vetrobohyňa. Ľudia si ju predstavujú ako bielu pani, ktorá v ľavej ruke drží košíček naplnený bylinami, v pravej ruke má kytičku. Jej tvár je bledá a vážna. V Čechách sa zachovala zmienka, že na jar ľudia Meduline obetovali med tak, že ho v lese položili na peň

MELUZÍNA
Vetrobohyňa. považuje sa za ženu Vetra (Striboga) a často vystupuje aj pod menom Veternica. Ľudia si ju predstavovali ako bielu pani s rozpustenými vlasmi. Keď vietor skučí a kvíli, hovorí sa, že Meluzína plače, sype sa jej preto za obeť múka alebo soľ na okno, keď kvíli v komíne, hádžu sa do ohňa jablká a orechy, aby sa nasýtila. S Meluzínou je tiež spätý spev. Vraví sa, že kto počul Meluzínu spievať, navždy po nej túži

STRIGA
Vetrobohyňa. Je Bohyňou vzduchu a vlahy. Na Slovensku je síce spomienka na ňu veľmi živá, ale len v podobe kúzelníčky, vedmy a čarodejnice. Noc na svätú Luciu sa považuje za jej sviatok. Ľudia tiež verili, že kúpaním Striga privábi dážď

ŽIVA (ŽIVENA)
Bohyňa zeme. Je Bohyňou života a životnej sily. Starí Slovania túto životnú silu nazývali rovnako, ako bohyňu samotnú - živa. Živin sviatok je na jar, keď sa všetko prebúdza a živa začína prúdiť rastlinami a živočíchmi. Ľudia ju v prvých májových dňoch, aby pôvodkyňa života dopriala dlhý a zdravý život. Živa bola u Slovanov veľmi ctená, lebo sa často stotožňovala s predstavou Matky Zeme. Táto predstava bola u nás veľmi rozšírená

VODNIK
Vodný Boh. Na dne hlbokých riek a jazier má svoje sídla a paláce, riadi hospodárstvo ako nejaký veľmož na zemi. V zime odpočíva vo svojej podzemnej ríši akoby zaspatý a bezmocný. Až spolu s Vesnou sa prebúdza k životu. Vtedy láme ľady, zdvíha vody, trhá hrádze a spôsobuje povodne

RUNA
Vodná Bohyňa. je Veternica, ale skôr zlá ako dobrá, prináša nešťastie a smrtonosné nákazy. Runa je aj bohyňou zemských pokladov. Čoho sa dotkne, to sa pozláti. Má tiež spojenie s vlahami, tým vplýva na úrodu

VESNÍK (JARIL, JURJA)
Jarný Boh. Je nepremožiteľný a zabil draka. Už podľa mena je Jurja bohom jari. Jurju si predstavovali ako krásneho mládenca na bielom koni v bielom plášti s vencom jarných kvetov na hlave. Po príchode krestnstva prešiel na sv. Juraja

VESNA
Jarná Bohyňa. Je Bohyňou jari, zaháňa zimu a prináša teplo, do záhrad a lesov zeleň, na lúky kvety. Vesna sa spája s jarnými sviatkami. Vesna je mladá a krásna. S jej pojmom sa jednoznačne viaže radosť, spev, zeleň, kvety, láska. Za jej vtáka sa považuje kukučka

SUDIČKY
Vyslovujú osud človeka. Podobný význam majú rožanice - rodičky. Sudičky si ľudia predstavujú ako milé devy alebo prívetivé stareny, u Chorvátov a Slovincov sú krásne ako víly. Obyčajne bývajú tri sudičky, ale niekedy sa ich menuje aj päť, sedem, deväť
Drobný Bohovia, Polobohovia, Bytosti nižšieho stupňa

MORSKÉ PANNY
Vodné Bohyne. báje o morských pannách sú všeobecne rozšírené. Do polovice majú telo ľudské, druhá polovica je rybia. Podľa ruského podania sú morské panny veľmi krásne a majú zvodný ľúbezný hlas. V Lužiciach sa tradovalo, že morské panny prenasledujú koráby

RUSALKY
Vodné Bohyne. podľa pôvodnej viery sú Bohyňami vôd, menovite riek a potokov. Rusi si ich predstavoval ako pôvabné devy s rozpustenými vlasmi siahajúcimi až po kolená. Vo vlasoch spočíva ich sila. Pokiaľ majú Rusalky svoje vlasy mokré, môžu nimi zatopiť celú krajinu, keď im uschnú, strácajú svoju moc a hynú. Rusalky prebývajú na dne vôd, kde majú tiež krištáľové paláce. Činnosť Rusaliek nastáva na jar, keď sa všetko zazelená. Za jasných letných nocí vychádzajú na povrch vody, kúpu, tancujú, smejú sa. Vyliezajú na breh, pletú vence a zdobia si nimi hlavy. Rady pradú a rozvešiavajú priadzu po stromoch. Plátno perú vo vode a rozostierajú ho na brehoch. Hudbu, tanec a spev milujú nadovšetko. Sú krásne a svojimi vnadami smrteľníka ľahko okúzlia. Krásnym spevom lákajú plavcov do hlbín a tam ich topia. Veľmi často plavca ušteklia k smrti. Tam, kde tancujú, zjavujú sa na zemi kruhy, na ktorých bujne rastie tráva. Šantia v hájoch, hojdajú sa na vetvách stromov. Rusalkám sa prinášali obete. Kráľovnou Rusaliek je Dana. V prvom rade sú to vence, ktoré na veľkú noc dievčatá hádžu do potokov. Ľudia im do potokov hádzali aj chlieb, syr, maslo a iné pokrmy, oblečenie a pod. Verilo sa, že svetielka zvané bludičky roznášajú Rusalky, dokonca vraj sú Rusalky v spojení s mŕtvymi. Kto na rusalnú nedeľu (cez veľkonočné sviatky) nepamätá na mŕtvych a neuctí si ich, tomu sa pomstia. Preto dedinčania v ten deň navštevovali hroby, kládli na ne horúce chleby a rozbíjajúc vajcia volali Rusalky na hody.

VÍLY
Vodné Bohyne. sú nerozlučne späté s vodami a to hlavne s vodnými prameňmi, ale aj vlahou z neba. Víla je pravou bohyňou počasia, budí vetry, dáva dážď, búrku aj krupobitie. V ruských pamiatkach sa víly často spomínajú po boku Perúna, Volosa a Chorsa. V pôvodnom poslaní boli ochrankyňami človeka, prevádzajúc v bájosloví Slovana na ceste životom. Ľudia si víly predstavovali ako krásne, večne mladé ženy. Ich telo bolo biele a ľahučké. Majú husté po päty dlhé vlasy. Práve vo vlasoch spočíva ich sila, niekedy sa víly nazývajú aj Zlatovláskami. Odeté bývajú bielym jemným rúchom, tenkým a priesvitným ako pavučina. Niekedy sa im pripisujú aj krídla, ktoré sú ľahké a sotva viditeľné. Vyzbrojené bývajú zlatými šípmi. Pôvodne vraj boli víly dobré a ľuďom naklonené. Bolo to v dobách, keď ľud ešte ctil zákon, zachovával obyčaje a konal dobro. Vtedy víly naučili človeka orať, siať a pochovávať mŕtvych, kosiť trávu, starať sa o stáda a zemnice stavať. Boli k ľuďom dobré a láskavé, dávali im dobré rady a pomáhali im. Ale keď pastieri prestali spievať a začali kliať, keď sa ľudia zvrhli a začali sa prenasledovať, utiekli Víly preč a vrátia sa až vtedy, keď sa ľudia navrátia k pôvodnému stavu. Takto opisuje Víly povesť o Zlatorogovi. Hlavný dar dobrých víl je tvorenie vlahy a zabezpečenie úrody. Tiež môžu človeka obšťastniť darom, napríklad koňom. Najradšej majú kvety, tak sa im často kvety obetovali. Víly sa dokážu premieňať, napríklad na labuť alebo koňa

SREČA
Bohyňa štastia a úspechu

DIVOŽIENKY
Žijú v horách a lesoch v podzemných skrýšach. Na poliach zbierajú klasy, melú ich na kameňoch a pečú chlieb. Z bylín a korienkov vedia pripraviť masti, ktoré ich robia neviditeľnými

LESNÉ PANNY a ŽIENKY
Sú vnadné devy, odeté do hebkého rúcha, bieleho alebo zelenkavého. Na hlave majú vence z lesných kvetov. Milujú tanec a spev.

LESOVIK (Lešij)
Je duchom lesa. Pod jeho ochranou sú hlboké lesy aj so zvieratami. Zjavuje sa v ľudskej i zvieracej podobe. Ako človek v podobe starca s bielou bradou, zarasteného srsťou a zelenými očami. Blúdi po lese a je sprevádzaný šumením stromov. Rád sa hojdá na vetviach, tlieska, chechtá sa a bučí. Pocestných rád zvádza na nesprávnu cestu

MORA
Berie na seba rôzne podoby a sužuje ľudí tak, že ich dusí v spánku a posiela im zlé sny. Mora morí nielen ľudí, ale aj zvieratá. Koňom a kravám saje mlieko a škodí aj stromom, ktoré potom usychajú

POLUDNICA
Je biela vzdušná pani, ktorej let bol sprevádzaný víchricou. Koho sa dotkla, ten zomrel. Zvlášť trestala ľudí pracujúcich na poli cez poludnie

UPÍR
V upíra sa môže podľa starých Slovanov premeniť každý nebožtík, na ktorého padne nečistý tieň. Upíri vysávajú ľuďom z tela krv

VLKOLAK
Jeho predstava bola u Slovanov dosť rozšírená. Vlkolaci sú ľudia, ktorí sa v noci premieňali na vlkov. Človek sa ním mohol stať, keď sa napil z vlčej stopy. Vlkodlaci škodili najmä dobytku, sali mlieko kravám, kobylám i ovciam, posielali na rožný statok mor a choroby a morili aj ľudí

TRPLASLÍCI
(Ludki, Krasnoludci, Dremne, Drumne, Krosnalci)
Boli podľa lužických Slovanov prví obyvatelia Lužice. Odievali sa pestro a nosili veľké klobúky, boli maličkej postavy. S ľuďmi boli zadobre, vymieňali si s nimi tovary apod. Ale medzi sebou neustále bojovali a tak sa navzájom vyničili.

OBRI
(Voloti, Spolini, Čudi, Čudinovia, Zruty, Ozruty)
Boli obrovskí a siahali až po oblaky. Vynikali neobyčajnou silou, miesto kyjakov požívali celé duby. Podľa Slovanov obri vyhotovujú mraky.

BOGINKA, VELA
Meno víly

BES
Prírodný duch

BEREGINE
Duše zomrelých dievčat

...a pre uplnych nevzdelancov...t0 fsetk0 su sl0vanski h0h0via...)

...ci b0h0via..)

Pozri si knihu Velesovu, ci kroniku..tam je to spísane vsetko...aj to, že Slovania su arijska rasa.

O vodnikoch sa mi pacila myslienka, ktoru vyslovila jedna autorka rozpravkovej knihy, kde vysvetlila dovod, preco vodnici stahuju ludi do vody...vraj si myslia, ze sa na susi zadusia a vlastne im chcu pomoct...🙂)