William Colby, bývalý riaditeľ CIA citovaný Dave McGowanom: Vykoľajenie demokracie
"Novinára dostaneš lacnejšie ako dobré dievča na telefón, za pár stoviek dolárov na mesiac."
Dôstojníci CIA diskutujú dostupnosť a ceny novinárov ochotných slúžiť propagande CIA . Katarína Veľká, Deborah Davis.
"Je to celkom neuveriteľná hĺbka vzťahov. Nič nepotrebujeme k manipulácii časopisu Time, najmä preto, že ľudia CIA tam sú na manažérskych postoch."
William B. Bader, bývalý spravodajský dôstojník CIA, členom senátu výboru na dohľad nad spravodajskými službami. CIA a médiá, Carl Bernstein
"Vzťah agentúry a New YorkTimes bol zďaleka najcennejším spomedzi novín, podľa úradníkov CIA. Všeobecná politika Times je ... poskytnúť pomoc CIA, kedykoľvek je to možné."
CIA a média, Carl Bernstein
"Úlohou žurnalistu je zničiť pravdu, dokonale klamať, prekrúcať, byť prefíkaný, plaziť sa pred mamonom a predať vlastnú krajinu a vlastnú rasu za svoj každodenný chlieb… My sme intelektuálne prostitútky."
"Žurnalistika, ktorá sa spreneverila službe občanom a poslaniu objektívne informovať, je prostitútkou."
Americký novinár Bernard Goldberg v knihe Ako novinári manipulujú
"Máme toľko zákonov na ochranu slobody tlače a ani jeden spoľahlivý zákon na ochranu ľudí pred tlačou." (Mark Twain)
Médiá na Slovensku nie sú slovenské! Pojem vlastenectvo im je nepohodlný a vyhnú sa mu, kde len môžu. Nepostavia sa na obranu slovenskej suverenity a identity. Ukázalo sa to jasne a zreteľne v poslednom období, ktoré je poznamenané "napätými" maďarsko-slovenskými vzťahmi. Napríklad, videli sme "15" tisícové zhromaždenie v Dunajskej Strede, ktoré zorganizovala SMK a Maďarská republika proti slovenskému jazykovému zákonu. Štadión bol zaplavený maďarskými štátnymi zástavami a protislovenskými transparentmi. Spoza Dunaja prišlo asi 200 extrémistov z Jobbiku, Národnej stráže a Hnutia 64 žúp. Pravidelne sa ozývali výkriky "ria, ria Hungaria" a rečník Csáky rečnil o "sprostom" slovenskom zákone a o "sprostej" vládnej politike na Slovensku. Slovo "sprostý" použil len v maďarskom jazyku. V krátkom prejave v slovenčine, toto slovo vynechal.
Keď sa o tom hovorilo v relácii "Téma dňa" na TA3, moderátor sa spýtal účastníka rozhovoru, či si myslí, že "tak veľa ľudí by mohlo byť zmanipulovaných, veď hádam nemôžeme pochybovať o ich inteligencii", nečakal však na odpoveď a hneď položil ďalšiu otázku. Lenže my vieme, že ľudia, ktorí tam boli poprivážaní, nepoznajú znenie jazykového zákona, vnímajú len to, čo im povedia politici maďarskej národnosti, počúvajú len maďarské rádiá, prípadne čítajú len Új szó a Népszava. Pritom sa oslavovalo maďarstvo a maďarský štát a surovo sa ignoroval slovenský sviatok - 1. september, Deň Ústavy Slovenskej republiky a začiatok 2. svetovej vojny. Nevideli sme tam ani jedného policajta, nijaké vodné delá ani ťažkoodencov, ani policajtov na koňoch ani so psami tak, ako to býva pri surových vrchnostenských zásahoch proti niekoľkým desiatkam pochodujúcich členov Slovenskej pospolitosti. Kým maďarským výčinom sa médiá venujú len okrajovo, ba sú im pritom ochrannou rukou, Slovenskej pospolitosti nedajú priestor, neusporiadajú pre ňu žiadnu besedu, nijakú "Tému dňa", aby jej členovia mohli vyjadriť svoje názory a zdôvodňovať svoje aktivity. Skutočnosť, že sú medzi nimi mnohí s holými hlavami ešte nič neznamená. Holé hlavy majú aj iní ľudia, dokonca všelijaké naškrobené účesy a chvosty (ako známy novinár), a to nikomu neprekáža.
Prečo sa naša vláda nepostarala o to, aby bola vydaná brožúrka so znením slovenského jazykového zákona, plus so znením súčasného jazykového zákona v Maďarskej republike? Občania by si ich mohli porovnať! Pálenie našej štátnej zástavy pred slovenským veľvyslanectvom v Budapešti a hádzanie "molotoviek", či mordovanie Rómov v Maďarsku naše médiá len stručne oznámia a ide sa ďalej. Keby sa to stalo opačne, Maďari by leteli na žalobu rovno do USA. Médiá na Slovensku akýkoľvek krok zo slovenskej strany zosmiešňujú, posudzujú, napomínajú, všetko sa považuje za opovážlivosť, nehoráznosť, dokonca za nekultúrnosť a pod.
Takmer všetka tlač je v cudzích rukách. Mohutný priestor je venovaný bulváru. Slovensko je plné celebrít - stačí drahé výstredné oblečenie, divoký účes a zopár "duchaplných" výrokov. Osobitnou triedou sú investigatívni novinári, noví vykladači dejín a možno tisíce rôznych nadácií bohato financovaných zo zahraničia. Bohužiaľ, sú medzi nimi aj riadni slovakobijci, dokonca ľudia študovaní, členovia SAV. Napríklad taký pán Dušan Kováč, bývalý pracovník Ústavu dejín socialistických krajín, nenechá suchej nitky na našich veľkomoravských dejinách, či pán Ivan Kamenec, bývalý člen KSČ by najradšej Tisa, prezidenta prvej SR znova obesil.
Pán Ľubomír Feldek, autor oslavnej básne na Brežneva a otrasnej básne "Odzemok na rozlúčku", ktorú by sotva uverejnil slušný časopis, taká je oplzlá, vysmieva sa každému, kto sa prejaví ako národovec, zabávač Milan Markovič, člen KSS s kontaktmi na ÚV KSS, zosmiešnil už každého, kto nemá jeho názory, pán Peter Zajac politik OKS, prekladateľ diel komunistických autorov, investigatívny novinár Hríb, ktorý pociťuje odpor použiť slová ako slovenský národ, namiesto nich požíva slovné spojenie podtatranská zberba, ľudí, ktorí boli za vznik Slovenského štátu nazýva Mečiarova squadra, alebo pani Katarína Zavacká, historička práva sa nechala počuť, že "súčet IQ celého predsedníctva SNS zaostáva za pánom Lasicom" a mnohí iní, čo sú teraz na výslní a prekypujú múdrosťou, nenávidia všetkých starých ľudí, lebo to boli "všetko komunisti".
Zabúdajú, že všetci, čo sú teraz hore a žili v bývalom režime, boli tiež komunisti, aspoň boli členmi KSS, lebo vtedy bola taká doba a treba si uvedomiť, že trvala vyše 40 rokov. Nemohli sme všetci odísť do zahraničia a nevykrikujeme ako sme preto trpeli. Vtedy sme museli "držať ústa a krok" ak sme chceli prežiť a uživiť rodinu, vtedy sa nemohlo nadskakovať, urážať a hanobiť, ako sa to robí beztrestne dnes. Aj novinári slúžili svojmu panstvu, ale nie tak ako to dnes robí napríklad Peter Getting, ktorý sa nenávisťou voči všetkému, čo je slovenské priam zadúša. Vtedy boli aj takí, ktorí vedeli písať tak, že národ sa mohol veľa dozvedieť medzi riadkami v ich textoch, len bolo treba vedieť dobre čítať.
Kto je to, vlastne ten Getting a všetci jeho nasledovníci gettingovci? Kde sa vzali, tu sa vzali, sú dobre platení a preto píšu a vykrikujú, alebo sa pravidelne ukazujú v médiách, všetko vyhodnotia, všetko "vysvetlia", všetkému rozumejú, sú pohotoví a médiá sa pretekajú v ústretovosti. Pravidelne nás poučuje pani Zuzana Wienková, pán Lipšic, pán Mikuláš Dzurinda, pán Ivan Mikloš - hromadne všetci tvrdia, že celú koalíciu tvoria boľševici a sú nekompetentní, nezodpovední, nefunkční, nič nevedia doriešiť, sú nekorektní, SNS je fašistická, extrémistická... a médiá to všetko občanom pripomínajú. Ešte sa nestalo, že by pritom pripomenuli totálny výpredaj slovenského majetku a čo všetko sa prešustrovalo za osem rokov Dzurindizmu. (Napríklad v roku 2005 sa tzv. energetický potenciál v účtovnej hodnote 560 miliárd Sk predal zahraničnému záujemcovi za 33 miliárd Sk.) Médiá otrocky slúžili Dzurindovej vláde a v súčasnosti slúžia naďalej svojim predošlým pánom.
Naša vláda by mala, konečne urobiť všetko, aby mala svoj denník, aby si občania mohli prečítať aj iné názory, nemôžu predsa vnímať len samé hríboviny, beblaviny, čákoviny, gettingoviny, Občania majú, hádam, právo počúvať a čítať aj niečo iné, nielen to, čo sa im stále predkladá! To sa pôjde do volieb bez provládnych médií?
Keď už toľko spomínam médiá, nedá mi, aby som nevyjadrila svoj smútok a sklamanie nad tým, ako sa naša televízia zopsula aj po kultúrnej stránke. Nikto nie je zvedavý, na detail vyplazeného jazyka, na úškrny, škľabenia a na oplzlosti v rôznych "zábavných výtvoroch". Aj nekonečné prezliekanie fúzatých mužov do ženských šiat je nevkusné a protivné. Nastal čas, keď mnohí - mnohí občania majú televízor celý deň vypnutý, nekupujú drahý bulvár, ale svoje voľné chvíle trávia čítaním literatúry. V knižniciach nájdu všetko čo ich zaujíma. Knihy sa stali znova ich najmilším potešením.
Mgr. Blažena Krivošíková
