Viera je vlastnosťou duše. Je to vnútorná duchovná znalosť Tvorivej Sily vesmíru. Ako si skrze zmysly uvedomujeme fyzické telo, tak si môžeme začať uvedomovať dušu skrze prejavy jej vlastností. Viery sa môžeme zriecť, môžeme ju poprieť, až prestane existovať vo vedomí fyzickej mysle. Vieru si je možné uvedomiť a cvičiť sa v nej, až bude prenášať hory. To, čo je do vedomia privedené aktivitou spirituálnych síl, to, čo sa prejavuje v spirituálnej sile jednotlivca a skrze ňu, sa stáva podstatou samotnej viery. Mnohí potvrdili, že viera, čistá viera prijíma či odmieta bez dôvodu, mimo dosah chápania a rámec toho, čo vnímame našimi piatimi zmyslami - toho, čo človek do svojej činnosti vnáša skrze nich.
Viera, ako ju definuje Barnabáš, je podstatou toho, v čo dúfame a dôkazom toho, čo nevidíme. (Žid 11:1). Viera vie, že má a tak jedná. O ničom nepochybuje. Je to staviteľ toho, čo sa zdá nemožné. Viera materializovala všetko, čo kedy existovalo. Boh je, viera je. Viera je dôkazom naplnenia Božieho sľubu. Božskou výsadou človeka je prijať, použiť, vyvinúť a vychutnať ovocie viery.
V materiálnom svete si často sebavedomie pletieme s vierou. Máme sklon byť závislí na našich fyzických zmysloch a zabúdame, že sú klamlivé. To nie je viera, ale sebavedomie - sebavedomie prichádza fyzickými zmyslami. Ak nastane doba skúšok a ťažkých časov, kedy udalosti vyzerajú, že nie je v našej moci ich kontrolovať, začneme sa potápať a v strese a beznádeji okamžite voláme: "Pane, pomôž, umieram!" A v tom okamihu k nám prehovára Hlas: "Maloverní!"
Spytujme sami seba a zistime, či sa držíme viery alebo sebavedomia. Na spirituálne záležitosti musíme pozerať zo spirituálnych hľadísk a prijímať ich spirituálnym spôsobom.
Mnohí hovoria: "Veríme." Vzápätí však vysvetľujú, že sa to vzťahuje k mentálnym, nie k materiálnym veciam. Vravíme: "Veríme, ale..." To znamená, že pochybujeme, čo je pravý opak viery. Pamätajte, keď sme vstúpili na túto materiálnu rovinu, podľahli sme materiálnym zákonom. Zlyhanie naších zmyslov prijímať a plne porozumieť týmto zákonom je to, čo mnohých z nás privádza k bodu, kedy máme málo ozajstnej viery
Pred nami leží svet, ktorému treba porozumieť: mystériá vesmíru, zákon lásky, sila myšlienky a nenahraditeľný dar viery. Zakopávame a potácame sa, aj keď nám bol daný tento božský sľub: "Keď budete mať vieru ako zrnko horčice a poviete tejto hore: Prejdi odtiaľ tam, a prejde, a nič vám nebude nemožné."
Ak nám bol daný taký sľub, nemáme snáď volať: "Pane, verím, pomôž mojej nedôvere!"?
