Verní anjeli rešpektujú pozíciu pomazaných!

“Neviete, že budeme súdiť anjelov? Tak prečo nie veci bežného života?” - 1. Korinťanom 6:3.

“Ja, Ján, som to všetko počul a videl. Keď som to počul a videl, padol som k nohám anjela, ktorý mi to všetko ukázal, a chcel som ho uctievať. Ale on mi povedal: ‘Pozor, nerob to! Som len otrok ako ty, tvoji bratia proroci a tí, čo sa riadia slovami tohto zvitku. Uctievaj Boha’!“ - Zjavenie 22:8, 9.

Keďže 144 000 pomazaných bratov Ježiša Krista s ním zdedí všetko stvorenie Jehovu Boha, na nebi (vrátane všetkých anjelov) aj na Zemi, nie je ťažké si predstaviť dôvod rešpektu Božieho anjela apoštolovi Jánovi.

2, ..... myslíš tých pomazaných, ktorým nevieš prísť ani na meno? A stále ich osočuješ a radíš ich k tým, ktorí budú "vyhodení von do tmy a budú škrípať zubami"? Tí pomazaní určite tvoje slová skôr či neskôr ocenia. Máš sa na čo tešiť!

Buď samouk, nečakaj, kým ťa naučí život...!

1., 2. 1Kor 6,2: "Vari neviete, že svätí budú súdiť svet?!" Porov. Múd 3, 8; Dan 7, 22. 27; Mt 19, 28; Zjv 20, 4.
Pokračovanie, v. 3: "Neviete, že budeme súdiť anjelov?"
Vysvetľujúca poznámka: "Na konci sveta spolu s Kristom budú súdiť aj padlých anjelov." odkaz Čiže nie Božích svätých anjelov budú súdiť svätí Boží ľudia, lež padlých. O tých padlých Písmo hovorí, že Boh "ich dal strážiť až do súdu." (2Pt 2,4)

Zjavenie 22,8-9: "Ja, Ján, som to počul a videl. A keď som to počul a videl, padol som k nohám anjela, ktorý mi toto ukázal, a chcel som sa mu klaňať. Ale on mi povedal: „Pozor, nerob to! Som spoluslužobník tvoj a tvojich bratov prorokov a tých, čo zachovávajú slová tejto knihy. Bohu sa klaňaj!“
Porov.: Zjavenie 19,10: "I padol som mu k nohám, aby som sa mu klaňal. Ale on mi povedal: „Pozor, nerob to! Som spoluslužobník tvoj a tvojich bratov, ktorí majú Ježišovo svedectvo. Bohu sa klaňaj! A Ježišovo svedectvo je duch proroctva.“
Poznámka: "Ján sa pokúša padnúť na tvár, no anjel mu pripomína, že aj on je v Božej službe (1,1; 22,8-9). Je to možno varovanie pred kultom nebeských mocností (Kol 2,18; Hebr 1,14; 2,5). "Ježišovo svedectvo" je Božie slovo, ktoré Ježiš potvrdil a každý kresťan ho nosí v sebe (porov. 1,2; 6,9; 12,17; 20,4); inšpiruje prorokov." (Zdroj: Jeruzalemská Biblia)

Mne z toho vychádza, že Boží svätí ľudia a Boží svätí anjeli majú podobné resp. rovnaké postavenie. Nie sú jedni nadradení nad druhými, ani teraz, ani potom. Niečo iné sú však padlí anjeli (zlí a nečistí duchovní tvorovia...), ktorí, samozrejme, sú podstatne "nižšie". A možno sa niečo podobné týka aj ľudí v hriechoch, v dedičnom a najmä osobných (hriešny spôsob života), že sú na "nižšej úrovni" z toho dôvodu (až pokým sa nedajú pokrstiť, ak ešte nie sú a nezačnú žiť zodpovedajúco). Opakujem: "Vari neviete, že svätí budú súdiť svet?!" (1Kor 6,2) Svet čiže ľudí. Každopádne, veriaci, ktorí sú vykúpení a snažia sa žiť bez hriechov s Bohom, by mali byť pokorní. Pýcha je hriešna a zrejme by pyšnému neumožnili súdiť padlých anjelov ani svet

4, .... je samozrejme, že pomazaní budú súdiť "padlých anjelov". To netreba pripomínať. A pomazaní budú v nebi v tej istej pozícií ako anjeli. A nie hybridy , ako to učí RKC , že budú mať v nebi aj hmotné telá!
Nechápem, .... ako môže niekto učiť takú anomáliu?

Cirkev neučí, že svätí budú mať aj potom prirodzené - hmotné telá, lež nadprirodzené - duchovné, oslávené. Katechizmus KC: "646 On (Kristus) vo svojom vzkriesenom tele prechádza zo stavu smrti do iného života mimo času a priestoru. Ježišovo telo je pri vzkriesení naplnené mocou Ducha Svätého. Má účasť na Božom živote v stave svojej slávy, takže svätý Pavol môže o Kristovi povedať, že je „nebeským človekom“. (1Kor 15,35-50) 
"999... Takisto v ňom „všetci vstanú z mŕtvych so svojím vlastným telom, ktoré majú teraz“, ale toto telo bude pretvorené na oslávené telo, na „telo duchovné“ (1Kor 15,44)".
1Kor 15,40-44: "A sú telá nebeské a telá pozemské, ale iná je sláva nebeských a iná pozemských. ... seje sa porušiteľné, vstáva neporušiteľné. ... seje sa telo živočíšne, vstáva telo duchovné. Ak jestvuje živočíšne telo, jestvuje aj duchovné."

7, .... Krištof, ak by som ti napísal, že v nebi budeme mať také telá, ako to tvrdí moja stará mať,....veril by si mi?
Prečo sa preto neodvolávaš na Bibliu a zdravý rozum? A Ježiš má tiež v nebi presne také, aké mal predtým, ako prišiel z neba na zem. Píšem o tom aj v blogu:odkaz
A je to aj biblické a aj logické, pretože v nebi môžu žiť len duchovné bytosti. Pavol vylučuje v 1 Korinťanom 15 kapitole, 51 verši, že by do neba mohol isť niekto v hmotnom tele.
A opakujem,.... RKC tým osláveným telom myslí miešaninu hmotného a duchovného tela, teda nejaký hybrid/mäsoduch/, už som o tom písal a citoval katechizmus/Nemecký/. A to je anomália na entú. Neťahaj "oslávený konečník" do neba!
A Boh vzkriesi ľudí v takom stave, v akom budú , čo už v nebi, alebo na zemi. Nerozumiem načo by Boh kriesil hmotné telo a potom to "opravoval" tým spôsobom , že by ho potom menil na duchovné telo?
----------------------------------------------------------------------------
"OSLÁVENÉ" /v sláve/ .... je výraz pre to telo, ktoré Ježiš mal prv než prišiel na zem, plus bonus za jeho obetnú smrť a poslušnosť v podobe "povýšenia" od Otca,.....ktorý ho ustanovil za kráľa Božieho , tisícročného kráľovstva. Daný výraz nepoukazuje na hmotné telo, ktoré mal na zemi: To Ježiš "obetoval za hriechy sveta",....vzdal sa ho, a ako duchovná bytosť si ho aj tak nemôže vziať opätovne. A neviem ani prečo? Hmotné telo bolo vytvorené výsostne pre pozemské podmienky!
Biblia opakovane píše, že po vzkriesení, "vstal v duchu" a v "tomto stave aj vystúpil na nebesia". Po vzkriesení sa Ježiš bežne zhmotnil aby bol viditeľní svojim učeníkom,.....tak ako to robili aj anjeli čo predtým prichádzali za istým účelom na zem/mohli jesť a podobne/
A Pavol jasne hovorí, že "duchovné" patrí do neba, ....a "hmotné" na zem!

9. Tak ako ty to zrejme chápe spoločenstvo Svedkov Jehovových, ale kresťania na základe Písma sv. to chápu zvyčajne inak. Písmo hovorí, že Boží Syn sa vtelil, "Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami". (Jn 1. kap.) Tento už aj človek Ježiš bol potom zabitý, "bol pochovaný a tretieho dňa vzkriesený podľa Písem" (1Kor 15,4). Takže vtelený človek Ježiš bol naozaj vzkriesený, aj so svojím telom, hoci už s osláveným, neporušiteľným. Lk 24,39-40: "Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – a vidíte, že ja mám.“
Takže Ježiš naozaj mal ľudské telo, hoci nie už to "slabé", porušiteľné, lebo ako sa píše v 1. Korinťanom 15,42-44: "Tak je to aj so zmŕtvychvstaním: seje sa porušiteľné, vstáva neporušiteľné; seje sa potupené, vstáva slávne; seje sa slabé, vstáva mocné; seje sa telo živočíšne, vstáva telo duchovné."
To sa vzťahuje na Ježišovo vzkriesenie a aj na vzkriesenie iných ľudí, ku ktorému v príslušnom čase má prísť. Ježiš za ľudí obetoval svoje ľudské telo - "porušiteľné, potupené, slabé, živočíšne (prirodzené)"; ale vzkriesené bolo telo "neporušiteľné, slávne, mocné, duchovné (nadprirodzené)". Ježiš svojou smrťou premohol našu smrť a svojím zmŕtvychvstaním nám obnovil život (napr. darom Ducha Svätého).

Písmo hovorí, že tak ako bol telesne vzkriesený Ježiš - ako prvý -, tak neskôr budú aj iní ľudia, 1Kor 15,20-23: "Ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie: Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi. Ale každý v poradí, aké mu patrí: prvotinou je Kristus; potom, pri jeho príchode, tí, čo patria Kristovi."
Čiže Ježiš je prvý prípad "človeka", ktorý bol vzkriesený a po ňom budú takým spôsobom nasledovať aj iní ľudia, keď príde ten čas. "Človek" Ježiš a iní ľudia majú rovnakú prirodzenosť. Človek je stvorený na obraz a podobu Boha. Ježiš už nie je takpovediac len "pôvodný Syn, Slovo", ale tým, že sa vtelil na zem a "stal sa človekom", tak navyše získal aj našu ľudskú prirodzenosť.

S týmto vzkrieseným telom podľa Písma Ježiš odišiel k Bohu do neba. Nešlo teda o to pôvodné telo bez zmeny, ale bolo premenené na oslávené telo, aké potom majú mať aj iní ľudia. Filipanom 3,20-21: "Veď naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista. On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu."

Tu je reč o vzkriesenom, neporušiteľnom, oslávenom tele, s ktorým je Ježiš v nebi a ktoré budú mať potom aj iní ľudia. Je teda zjavné, že takéto telo - vzkriesené, neporušiteľné, oslávené, duchovné - môže byť v nebi. Iba živočíšne (prirodzené) telo a krv - porušiteľné "nemôžu byť dedičmi Božieho kráľovstva".

KKC "1017 „Veríme… v skutočné vzkriesenie tohto tela, ktoré máme teraz.“ Do hrobu sa síce seje porušiteľné telo, ale vstáva telo neporušiteľné, „telo duchovné“ (1Kor 15,44)."
Tak to bolo aj u Ježiša, že do hrobu dali jeho porušiteľné telo, ale vstalo telo neporušiteľné, „telo duchovné“, oslávené.

KKC "645 Vzkriesený Ježiš nadväzuje so svojimi učeníkmi priame vzťahy: dáva sa im dotýkať a jedáva s nimi. Tým ich vyzýva, aby uznali, že nie je duch, ale hlavne, aby sa presvedčili, že vzkriesené telo, s ktorým sa im ukazuje, je to isté, ktoré bolo umučené a ukrižované, lebo ešte nesie stopy jeho umučenia. Ale toto pravé a skutočné telo má zároveň aj nové vlastnosti osláveného tela: už sa nenachádza v priestore a čase, ale sa môže stať prítomným, kde Ježiš chce a kedy chce, lebo jeho ľudská prirodzenosť už nemôže byť zadržaná na zemi, ale patrí iba do božskej sféry Otca. Preto je vzkriesený Ježiš aj zvrchovane slobodný zjaviť sa tak, ako chce: v podobe záhradníka alebo „v inej podobe“ (Mk 16, 12), ako je tá, na ktorú boli učeníci zvyknutí, a to práve preto, aby vzbudil ich vieru. 
646 Kristovo zmŕtvychvstanie nebolo návratom do pozemského života, ako to bolo pri vzkrieseniach, ktoré vykonal pred Veľkou nocou: pri vzkriesení Jairovej dcéry, naimského mládenca a Lazára. Tieto vzkriesenia boli zázračnými udalosťami, ale ľudia zázračne vzkriesení znovu dostali Ježišovou mocou „normálny“ pozemský život. Raz opäť zomrú. Kristovo zmŕtvychvstanie je podstatne odlišné. On vo svojom vzkriesenom tele prechádza zo stavu smrti do iného života mimo času a priestoru. Ježišovo telo je pri vzkriesení naplnené mocou Ducha Svätého. Má účasť na Božom živote v stave svojej slávy, takže svätý Pavol môže o Kristovi povedať, že je „nebeským človekom“. (1Kor 15,35-50)"

V človeku sa akosi spája prirodzené a duchovné, pozemské a nebeské. Človek žije na zemi, ale je stvorený na obraz nebeského duchovného Boha.
Jn 4,24: "Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v duchu a pravde." 
Boh podľa Písma je duch (2Kor 3,17), je duchovnej, nadprirodzenej povahy a ľudia sa mu majú klaňať v duchu. Keby bol človek len prirodzeným telom bez ducha, bez duchovnej podstaty (duše), ako by vôbec mohol komunikovať s Bohom, ktorý je duchovný, nadprirodzený? Nebola by tam zhoda, nebol by spoločný základ medzi Bohom a človekom, keby človek bol len prirodzeným telom bez duchovnej stránky, zatiaľ čo Boh je duchovný, nadprirodzený. Preto človek má aj prirodzené telo (jedna podstata), aj nadprirodzenú duchovnú dušu, ľudského ducha (druhá podstata).

1Kor 2,10-11: "Ale nám to Boh zjavil skrze Ducha, lebo Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny. Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani čo je v Bohu nepozná nik, iba Boží Duch." 
Boží Duch vie, čo je v ňom (v Bohu), podobne aj ľudský duch vie, čo je v ňom (v človeku), v jeho duševnom vnútri. 

Rim 8,14-16: "Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: "Abba, Otče!" Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti."
Boží Duch spolu s naším ľudským duchom dosvedčujú... 

KKC "990 ... „Vzkriesenie tela“ znamená, že po smrti nebude žiť len nesmrteľná duša, ale že znova ožijú aj naše „smrteľné telá“ (Rim 8,11).
997 Čo znamená „vstať z mŕtvych“? Pri smrti, teda pri oddelení duše od tela, telo človeka podlieha rozkladu, kým jeho duša ide v ústrety Bohu, i keď ešte očakáva, že sa spojí so svojím osláveným telom. Boh vo svojej všemohúcnosti definitívne dá nášmu telu neporušiteľný život, keď ho mocou Ježišovho zmŕtvychvstania spojí s našou dušou." 

12, ....... nie, Ján 1,1 nepíše o "vtelení", ale o narodení Ježiša ako človeka/bezhriešneho/. Vtelenie/inkarnácia/ odporuje všetkému, čo je v Písme.
Za druhé,..... kde sa píše, že Ježiš "bol telesne vzkriesený"? V Biblii sa píše , presný opak, a to , že bol "vzkriesený v duchu"!
1 Petra 3,18-19., 1 Tim.3,16
Ježiš svoje telo obetoval a tak si ho nemohol vziať naspäť, tým by anuloval svoju výkupnú obeť! Boh Ježiša vzkriesil v duchu, ako duchovného tvora, ..... ale aby bol po svojej smrti viditeľní svojim apoštolom a učeníkom, tak sa proste zhmotnil, ako to robili anjeli čo prichádzali na zem s rôznymi posolstvami, alebo aj ako padlí anjeli! To podporuje aj fakt, že ho jeho najbližší nemohli hneď spoznať, čo by bolo naozaj čudné dva dni po smrti!/považovali ho za záhradníka, atd/
Ján 17,5 uvádza: ..... "Otče, a teraz ma osláv, aby som mal pri tebe takú slávu, akú som mal pri tebe skôr, ako bol svet."
Chápeš, .... tu sa píše, že Ježiš mal takú "slávu", .... tak bol "oslávený", že si vzal to telo, ktoré aj mal aj pred príchodom na zem. Teda, duchovné, ako majú všetci anjeli, a aj Boh. Hádam len nechceš tvrdiť, že Boh Otec, večný duch si tiež obliekol to telo, aké mal aj Ježiš/hmotné/ , pretože tvrdíte, že "Ježiš=Jehova", a že "Boh je jeden!?" Alebo máme veriť, že Boh Otec , a Boh duch svätý boli ako duchovné bytosti v nebi a Boh Syn mal aj hmotné telo? Neviem, ja niekedy pochybujem o tom, či RKC používa aj zdravý, sedliacky rozum?
A za tretie, ..... Biblia neučí o nesmrteľnej duši! To je pohanská náuka a do Písma nepatrí! To je všeobecne známy fakt!
odkaz pozri!
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Nechápem Krištof, prečo necituješ Písmo a prečo sa nedržíš zdravého úsudku?
Necituj katechizmus, ale Písma!

13. Tak to je len o použitej forme slov, viet, lebo dá sa to povedať aj tak, že "Boží Syn prišiel na tento svet, narodil sa ako bezhriešny človek Ježiš"; a dá sa to povedať aj inak, že "Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami" (Jn 1,14), teda sa vtelilo. Podstata je rovnaká, že pôvodne Boží Syn žil duchovne u Otca v nebi a prišiel ako človek s prirodzeným telom medzi ľudí na zem, narodil sa, vtelil sa.

Biblia hovorí jasne, že človek Ježiš Kristus bol vzkriesený. Vzkriesený, oživený, zmŕtvychvstalý človek logicky znamená, že sa to stalo aj telesne, že človek Ježiš bol vzkriesený ako človek, teda aj s telom. Lebo človek je "zložený" z duše a z tela (je dušou a telom). Keby tomu tak nebolo, keby nešlo doslovne o vzkriesenie Ježiša, tak by sa to volalo a popisovalo iným spôsobom, napr. že Boží Syn "sa navrátil do svojej pôvodnej duchovnej formy a jeho ľudské telo zostalo mŕtve na zemi, nebol vzkriesený". Popisovalo by sa to povedzme tak, že "telo zomrelo, zostalo v hrobe a jestvuje zas už jedine pôvodné Slovo (Syn)". Ale tak sa to nepopisuje, lež uvádza sa, že človek Ježiš mocou Božieho Ducha bol vzkriesený z mŕtvych. A takýto zmŕtvychvstalý Ježiš sa potom vrátil k Otcovi. Rimanom 8,11: "A keď vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, potom ten, čo vzkriesil z mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás."
Duch teda vzkriesil Ježiša a vzkriesi potom aj iných ľudí.

1. Petrov list 3,18 katolícky preklad: "Bol usmrtený v tele, ale Duchom oživený."
Evanjelický preklad: "Telesne bol usmrtený, ale oživený Duchom".
Roháčkov preklad: "...usmrtený telom, ale oživený Duchom".
Botekov preklad: "Bol usmrtený v tele, ale Duchom oživený."

Ako som však už v tejto téme uviedol (12.), jeho vzkriesenie znamená, že jeho telo bolo vzkriesené ako "oslávené, neporušiteľné, duchovné". Lebo "tak je to so zmŕtvychvstaním" (1Kor 15,42-44), či už s Ježišovým alebo aj iných ľudí v príslušnom čase. Preto môže byť Ježiš v nebi s Otcom, s anjelmi, lebo nemá už len to prirodzené telo, lež je premenené, oslávené (Filipanom 3,20-21). Také "telo duchovné" podľa Písma budú mať aj iní ľudia pri ich vzkriesení.

Ježiš o obete svojho života hovorí v Jn 10,17-18: "Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať."
Takže Ježiš hovorí, že svoj život dáva a potom si ho zase vezme späť. A jeho obeta sa tým neanuluje, neruší, lebo naozaj vylial krv a bol zabitý. Takže jeho obeta za hriechy sa uskutočnila. "...a dodal: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ (Lk 9,22) Takže po uskutočnení tej obety mal byť po troch dňoch vzkriesený. Mal prekonať za ľudí smrť. Vykúpenie spočíva aj v Kristovom zmŕtvychvstaní, ktorým nás ospravodlivuje. Inak by sme možno zostali vinní z jeho smrti ako hriešnici (vrahovia), bez ospravedlnenia, keby po ňom zostala mŕtvola, keby neožil. Ježiš však mŕtvy nie je, nezostal mŕtvy, ožil a žije, takže nemôžeme byť - zostať obžalovaní z vraždy bez ospravedlnenia. Keď nie je mŕtvy (zavraždený), nie je ani vrah. Teda ak prijímame od neho vykúpenie, smrť i život. Ježiš svojou smrťou premohol našu smrť z hriechu a svojím zmŕtvychvstaním nám obnovil život (napr. darom Ducha Svätého).

Netvrdíme, že "Ježiš = Jehova". Boh je trojjediný, tri osoby jednej božskej podstaty: Otec, Syn (Ježiš), Duch Svätý. To je Jehova (Jahve). Najsvätejšia Trojica je pomenovanie pre tri božské osoby - Otca, Syna a Svätého Ducha, ktoré majú jednu spoločnú božskú podstatu (prirodzenosť). KKC: "254 Božské osoby sú od seba skutočne odlišné. „Uctievame si a vyznávame: jediného Boha nie v tom zmysle, akoby bol osamotený.“ „Otec“, „Syn“ a „Duch Svätý“ nie sú len mená, ktoré by označovali spôsoby Božieho bytia, pretože sú medzi sebou skutočne odlišní... Navzájom sa odlišujú vzťahmi, ktoré vyplývajú z ich pôvodu: „Otec je ten, ktorý plodí, Syn je ten, ktorý je plodený, a Duch Svätý ten, ktorý [z oboch] vychádza.“ Božia jednota je trojjediná."

Človek je jedna (ľudská) osoba s jednou ľudskou prirodzenosťou (podstatou); je však stvorený na obraz a podobu Boha, takže medzi človekom a Bohom je v určitom zmysle podobnosť a blízkosť. Ježiš Kristus: jedna osoba (Syn), ale dve prirodzenosti (podstaty), 1. božská (Rim 9,5; Flp 2,6) a 2. ľudská (1Tim 2,5).

Biblické dôkazy, že duchovná duša človeka je odlišná od jeho prirodzeného tela a že prežíva jeho smrť, pozri napr. aj v týchto textoch: odkaz Je to odkaz na zdroj kresťanov zrejme z protestantskej vetvy, ale v podstate sa v tomto zhodujú s katolíckym učením.

Chápem, že vy svedkovia Jehovovi máte svoje učenie a ty ako ich poslušný člen sa ho držíš. Hoci to tu nepriznáš a tváriš sa ako nezávislý používateľ Biblie a rozumu 🙂 Každopádne diskusné fórum je diskusné fórum a ja v tejto téme - ak máš zrak v poriadku - uvádzam dosť aj texty Písma, odkazy naň. Okrem toho však ako katolík používam občas aj KKC, ktorý je v súlade s Písmom a Duchom Sv.

Na rozdiel od Božích verných anjelov, ktorí majú večný život pod podminekou, že budú poslušní, pomazaní bratia Ježiša Krista po zapečatení získajú nebeskú nesmrteľnosť, akú už teraz má ich Pán, Ježiš Kristus!

8, .... ale ako môžu získať "nesmrteľnosť", ...... kde sa správajú takým nemorálnym spôsobom ako im to opakovane prisudzuješ?
Tomu nerozumiem?! Vysvetli to!

“Vo chvíli, v okamihu, pri zvuku poslednej trúbky. Trúbka zaznie a mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my budeme premenení. To, čo je porušiteľné, si musí obliecť neporušiteľnosť, a čo je smrteľné, si musí obliecť nesmrteľnosť.” - 1. Korinťanom 15:52, 53.

11, .... nesmrteľnosť ja nespochybňujem, a ani to "premenenie", ja spochybňujem to, ...... či večný život/aj nesmrteľnosť/ môžu získať tí, čo urážajú a osočujú Kristových bratov?!