Väčšina konšpirácií sú úplné výmysly, tvrdí český ekonóm Pavel Kohout

Konšpiračné teórie sú tu už od dávna a ich popularita rastie najmä v čase krízy. Český ekonóm Pavel Kohout hovorí aj o tom, že väčšina konšpirácií sú úplné výmysly.
V súčasnosti sa čoraz viac vynárajú rôzne nové a nové konšpirácie. Prečo sú tak populárne konšpiračné teórie v súčasnosti?
Konšpiračné teórie sú na svete od dávna. Ich popularita však výrazne rastie v časoch krízy.

Sú však konšpiračné teórie založené na nepravde alebo je tam vždy nejaká skutočnosť, ktorá je pravdivá?
Drvivá väčšina sú výmysly, ale občas sa objavia, ktoré sú skutočné. Napríklad tajný prevoz Lenina zo Švajčiarska cez Fínsko do Ruska za pomoci Nemcov. Stratégovia nemeckého cisára Viliama II., samozrejme, neboli komunisti, ale mysleli, že Leninova rozvratná činnosť strategicky oslabí Rusko. Potom sa veľmi divili, čo rozpútali. Bola to jedna z konšpirácií, ktorá skutočne zmenila beh dejín.

Vo veľa konšpiračných teóriách sú zapletení Židia. Má toto nejaké vysvetlenie, prečo zrovna oni?
Je to historická smola. V prvom rade nezmyselná kolektívna vina za ukrižovanie Krista. Ďalej diaspora, teda vyhnanie zo zeme. Tá bola síce rímskou odvetou za povstanie Šimona Bar Kochby, ale v stredoveku ľudia videli vo vyháňaní Židov zo svojej zeme boží trest. Potom tu boli ďalšie faktory. Hebrejčina je úplne odlišná od všetkých európskych jazykov. Keď sa poviem napríklad „šulchan aruch“, znie to Európanovi ako kliatba, ale v skutočnosti to znamená „prestretý stôl“. V dôsledku úmyselnej diskriminácie a iných bariér, sa Židia tradične nemohli venovať poľnohospodárstvu, nakoľko nemali žiadnu pôdu a ani väčšine remesiel, pretože cec****é spoločenstvá im v tom bránili. Štátne služby taktiež neprichádzali v úvahu, takže im zostal iba obchod. Môžeme to porovnať so súčasnou situáciou v ČR, kde majitelia vietnamských večierok by si možno vybrali niečo iného, ale je tu jazyková bariéra a rad iných faktorov. Finančné obchody bývali v dávnejšej dobe neregulované a naviac aj opovrhované, takže pre menšinu s obmedzenými právami to bola prirodzená voľba. Kto však požičiava peniaze za úrok, býva veľmi málokedy obľúbený. Okrem toho, židovské náboženstvo postráda prvok glorifikácie chudoby. Žiadni blahoslavení chudobní. Ekonomický úspech je merítkom božej priazne. Všetky tieto faktory sa občas zmiešali a vznikla v??bušná zmes. Židom sa dávala vina aj za mor, ktorého skutočným vinníkom bola samozrejme zlá hygiena. Nevzdelanosť, predsudky a závisť stojí väčšinou za konšpiračnými teóriami.

Chcete snáď tvrdiť, že nemajú konšpirátori pravdu, keď tvrdia, že takmer všetky veľké nadnárodné korporácie majú vo vedení Židov?
A majú prsty aj vo vedení Nobelovej komisie, pretože Židia majú výrazne nadmierne zastúpenie medzi laureátmi tejto ceny. Vysvetlenie je asi omnoho jednoduchšie, aj keď je síce kruté. Storočia prenasledovania spôsobili, že prežili tí, ktorí boli predvídavejší a mali silnejší zmysel pre realitu. A to sú vlastnosti, ktoré sú dôležité nielen pre fyzické prežitie, ale aj pre úspech v rade odborov ľudskej činnosti.

Aký je podľa vás skutočný vplyv židovských rodín ako Rothschildovci, Rockefellerovci, Warburgovi, Morganovci a iných, ktoré sú údajne „strojcom všetkého zla na svete“?
Jeden známy český sociológ nedávno uviedol, že majetok rodiny Rockefellerovcov je odhadovaný na 11 000 miliárd dolárov. Pritom sa odvolával na jeden veľmi pochybný, anonymný článok na internete. Ukázalo sa, že ten odhad bol vytvorený úplne smiešne.

Ako to myslíte smiešne?
Anonym, ktorý vystupuje pod pseudonymom Marigny de Grilleau, sám pripúšťa, že odhad majetku rodiny Rothschildovcov uvedený v takej výške vychádza len z veľmi hrubej extrapolácie. Podľa dobových zdrojov z roku 1913, Rothschildovci vlastnili majetok v hodnote 2 mld. dolárov. Zdrojom bol New York Times. Pokiaľ budeme predpokladať ročné čisté zhodnotenie vo výške 9 percent, tak naozaj sa pomocou zloženého úročenia môžeme dopracovať k extrapolovanej hodnote majetku 11 000 mld. dolárov v súčasnosti.

Tak ako sú na tom Rothschildovci v skutočnosti?
Skutočnosť je taká, že Rothschildovci boli behom 20. storočia postihnutí konfiškáciami, vysokými daňami a zlými podnikateľskými stratégiami, takže ich sláva veľmi pohasla. Už dávno nie sú najbohatšou rodinou na svete. Dokonca sa ani neumiestňujú na popredných rebríčkoch. Ich celkový majetok možno odhadnúť na 300 – 400 mld. dolárov. Stále je to veľa, ale zďaleka nie dosť na ovládanie sveta. Ani ostatné zmienené rodiny neovládajú svet.

Je však asi pravdou, že spomínané rodiny dokázali presadiť vznik americkej centrálnej banky, teda Fed-u, a tak môžu vlastne istým spôsobom ovládať dolár ako svetovú menu?
Je populárny mýtus, že americký Federálny rezervný systém je súkromná organizácia, ktorá je ovládaná bankami a tie sú ovládané tými vyvolenými rodinami. Tento mýtus má pravdivé jadro v tom zmysle, že jednotlivé Federálne rezervné banky sú skutočne akciové spoločnosti, ktorých akcie sú držané komerčnými bankami v príslušných trinástich dištriktoch. Druhá vec je, že tieto akcie sú bez hlasovacích práv a bez práva na dividendu. Ide vlastne len o spôsob, ako súkromný sektor financuje verejnoprávne organizácie, ktorými v skutočnosti Federálne rezervné banky sú. Pokiaľ ide o Federálny rezervný systém, ktorý rezervné banky zastrešuje, v tomto prípade ide o čistokrvnú štátnu organizáciu. Dolár sa tak môže dať ovládať len do určitej miery. A okrem toho nie je jedinou svetovou menou.

Ale súkromné banky predsa volia svojich zástupcov do regionálnych pobočiek Fed-u. Takže predsa len majú určité vplyvy. Na druhej strane akcie Fed-u, ktoré musia zo zákona nakúpiť súkromné banky, dostávajú dividendu 6 percent. Toto nie je podľa vás dôkaz o vplyve bankárov?
Účasť zástupcov súkromných bánk vo Federálnom rezervnom systéme má iný účel, a to, aby jednotlivé rezervné pobočky mali lepší prehľad o pomeroch v bankovníctve v rámci svojich dištriktov. Do vrcholového vedenia Federálneho rezervného systému, kde sa uskutočňujú všetky dôležité rozhodnutia, však súkromný sektor nemá prístup. Pokiaľ ide o dividendy, tak tých 6 percent je maximum a dividendy majú iba rolu kompenzácie za ušlý zisk z umrtveného kapitálu. Na skutočné dividendy v zmysle rozdeleného zisku Federálnych rezervných bánk nemajú komerčné banky nárok.

Myslíte si, že dnešný bankový a monetárny systém je dobrý a nie je pri tom zvýhodnená len istá vyvolená časť ľudstva?
Keby bol systém dokonalý, asi by sme nemali všetky tie finančné krízy. Druhá otázka znie, či vôbec je možné vymyslieť dokonalý bankový a peňažný systém. Mnoho ľudí, si myslí, že za všetko môžu nekryté peniaze a všetko by bolo lepšie, keby fungoval zlatý štandard. Tu by som zdôraznil, že v období zlatého štandardu neboli vždy zlaté časy. Prebehli rady ťažkých kríz, ako napríklad v rokoch 1931, 1921, 1907, 1893, 1873, 1858, 1837 a mohol by som pokračovať ďalej hlbšie do histórie. Po Veľkej hospodárskej kríze v roku 1931 sa v Nemecku dostal k moci Hitler. Predchádzajúca hospodárska kríza podobných rozmerov v roku 1873 priniesla rast popularity marxismu. Marxov kapitál vyšiel v roku 1867. Mnohým súčastníkov v tej dobe pripadala predpoveď konečnej a stále sa zhoršujúcej kríze kapitalizmu ako geniálny objav. Ľudia začali veriť, že objavili recept, ako vysvetliť a predpovedať beh dejín. A hlavne, ako vedecky zariadiť šťasnú budúcnosť. Ako komunistická, tak aj nacionálne socialistická revolúcia boli založené na podobnom princípe: Ľudia, je tu menšina, ktorá vás vykorisťuje! Zničte ju a vezmite si, čo vám na základe historického práva patrí! V oboch prípadoch to viedlo k obrovsk??m tragédiám celých národov, k vojnám a genocídám. Toto nie je dobrý směr uvažovania.

Lenže zlatý štandard už v roku 1931 alebo 1921 už vlastne bol dosť do značnej miery modifikovaný. Peniaze v obehu rástli oveľa väčším tempom, ako bolo v obehu skutočného zlata. Navyše frakčné bankovníctvo už bolo zavedené už v čase zlatého štandardu. Takže hovoriť o tom, že štandard nefungoval nie je moc správne. V porovnaní s tým, čo tu máme teraz, keď meny sú úplne nekryté a pod vplyvom štátu sa zdá, že predchádzajúci model bol lepší. Či máte iný názor?
Pavel Kohout2
Pavel Kohout
Vráťme sa do roku 1921. Prečo bola vtedajšia kríza tak ťažká. Prvá svetová vojna priniesla infláciu a znehodnotenie mien
Rovnako tak samotní vrcholoví svetoví politici často hovoria o „novom svetovom poriadku“, ktorý je podľa konšpiratórov len zotročením ľudstva. Je to len zlá interpretácia?
Pokiaľ by sme mali hovoriť o novom svetovom poriadku, tak by malo ísť o reálny pokus malej skupiny úradníkov o ovládnutie Európy Tato konšpirácia je úplne reálna na rozdiel od väčšiny rozprávok o slobodomurároch, iluminátoch a Židoch. Prebieha priamo před našimi očami. Lenže toto môžeme vidieť v priamom prenose v televízii a nám to často pripadá príliš obyčajne. Keď politici a úradníci v oblekoch a kravatách sedia nad papiermi v zasadacích miestnostiach niekde v Bruseli, ľuďom to príde ako nuda. Pritom práve tam sa možno rokuje o ich peniazoch, životoch a ich budúcnosti. Ľudia radšej uveria, že ich osudy spriadajú tajomní spoločníci, ktorí sa obliekajú do obradných rúch a zasadajú v pivniciach pod budovami synagóg alebo pod amarickým Kongresom. V skutočnosti sa väčšina spolčovania odohráva v úplných banálnych reáliách, a to v bruselských zasadačkách, na chodbách poslaneckých snemovní atď. Čím banálnejšie prostredie, tým menej sú nápadné konšpirácie. Hovorí sa im však lobbing alebo jednoducho rokovanie. Keď napríklad českí poslanci presadili podmienky pre fotovoltaické elektrárne, ktorých následkom v rádovo vo výške 1000 mld. korún budeme čeliť, tak sa tomu nehovorilo konšpirácia. Nikto toto slovo nepoužil, aj keď vzhľadom na okolonosti by to molo vhodné.

Čo vlastne sledujú autori konšpiračných teórií, aké môžu byť ich ciele?
Napadá ma, že možno vypúšťajú na verejnosť chytľavo znejúce rozprávky, aby odviedli pozornosť od podstatných vecí. Toto je však moja vlastná konšpiračná teória. Pravdebodobnejšie je, že autori takýchto teórií nemajú žiadne vyššie ciele. Jednoducho ich baví si domýšlať a vzrušuje ich pocit, že sú možno na stope niečoho veľkého.

Ktorú konšpiračnú teóriu považujete za najabsurdnejšiu?
Krajne absurdný názor je, že Američania si sami vyrobili 11. september. Každý, kto trochu sleduje ekonomické dôsledky tejto tragédie, môže potvrdiť, že bola nesmierne nákladná a ťažko a dlhodobo poškodila USA. A nejde nájsť absolútne nič pozitívne na tom, čo nasledovalo. Dokonca aj akcionári zbrojoviek by na tom bolo asi lepšie bez invázie do Iraku a Afganistanu.

Ale na druhej strane je fakt, že USA vlastne „stvorili“ bin Ládina, keď s ním spolupracovali. Navyše každý jeden štát „je rád“, keď má nejakého verejného nepriateľa a môže proti nemu akože bojovať. To sa deje stále už tisícky rokov......
Bin Ládin bol pozostatkom studenej vojny. Spojené štáty podporovali afgánskych mudžahídov proti Sovietskému zväzu. Ten síce bol porazený, al mudžahídovia si museli nájsť nových nepriateľov, pretože okrem boja nič nevedia. Tím novým nepriateľom sa stalo USA. Mimochodom, istý dôstojník mi rozprával o svojej misii v Afganistane. Jeden deň lekári z českej poľnej nemocnice pomáhali vidieckym ženám s pôrodom, čo je dôkaz vysokej dôvery miestnych obyvateľov . A o týždeň neskôr manžel tej ženy strieľal po českých vojakoch. Tak vyzerá afgánska vďačnosť.

Ako to myslíte s tým, že akcionári zbrojoviek by na tom boli lepšie bez 11 septembra. Veď od vtedy narástli výdavky vo veľkej miere, ktoré by v opačnom prípade nenarástli v takom množstve?
Je samozrejme veľmi hypotetické uvažovať, čo by bolo bez 11. septembra, či by akcie zbrojárskych firiem na tom boli lepšie alebo horšie. To už nikdy vedieť nebudeme. Ale americká ekonomika ako celok bola veľmi ťažko poškodená, a to s dlhodobými dôsledkami. V prípade druhej svetovej vojny môžeme do istej miery hovoriť o tom, že Amerike ekonomicky pomohla, avšak následky 11. septembra boli jednoznačne katastrofálne.

Neodporujú si navzájom rôzne konšpiračné teórie, keď si zoberieme Židov, iluminátov, slobodomurárov, NWO atď.?
Samozrejme, že si odporujú. Už len počet tajných skupín, spoločenstiev, bratstiev, ktoré údajne majú ovládať svet, je pomerne vysoký, aby to mohlo fungovať. Potom sú tu však ľudia jako Jean-Claude Juncker, bývalý predseda Eurogroup, ktorý riadil spoločnú európsku menu a ktorý otvorene povedal pre nemeckú tlačovú agentúru DAPD koncom marca 2011: „Keď ide do tuhého, musíte klamať.“ Potom už si vážne kladiete otázky, komu sa ešte dá veriť, pokiaľ sa dá vôbec niekomu.

Pavel Kohout
V rokoch 2002 – 2003 pôsobil ako člen zboru poradcov ministra financií B. Sobotky, od roku 2004 do roku 2006 bol členom konzultačného týmu V. Tlustého. Patrí medzi zakladateľov Inštitútu pre politiku a ekonomiku a nie je členom žiadnej politickej strany. Je autorom kníh o investovaní, ako napríklad Peníze, výnosy a rizika a Investiční stratégie pro třetí tisíciletí. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľ pre stratégiu v spoločnosti Partners a je členom NERV-u.

👍: Osvietený

Realne sa hybridnou vojnou vedenou ruskom zaoberajú spravodajske služby ako i politici

👍: Scarllete

vyborny clanok, odporucam 🙂. ( pre trollov , lepsie sa uz neda, nezainteresovany, apoliticky, inteligentny)

👍: Osvietený

Trollovia by sa rozplakali zákaz čítať a opušťať virtualny konspi svet na plochej zemi za svitu holografického mesiaca

👍: Scarllete

osvieteny kde si ?

spytaj sa "fotona " , ked si budete pisat . dokedy si da pauzu 🙂