Uctievanie duší predkov zakazovala cirkev aj komunisti

I keď sa nemusíme úplne stotožniť so staroslovanskými vedami o živote a smrti, patrí k základnému vzdelaniu vedieť o našom pôvodnom duchovne. Podľa prastarého duchovna našich predkov duša mŕtveho prechádza cez bránu posvätného ohňa na ďalšiu cestu. Preto súčasťou tryzny (karu) bolo až do nedávna aj spievanie piesní, pretože Boh (predkresťanské meno svätosti z časov slobody rodného duchovna) sa zmiloval nad mŕtvym. Duša mŕtveho podľa pôvodnej viery ide do raja (všeslovanské predkresťanské slovo). Avšak spojenie so svojimi potomkami duša predkov neukončí. Z miesta predkov ich môže ochrániť a pohanenie predkov a neúcta k predkom môže priniesť živým nešťastie (taká je dnešná spoločnosť). Pokračovanie na: odkaz

Ten slovanský nacionalizmus v článku nie je veľmi odôvodnený, keďže uctievanie predkov je akýsi primitívny kult blízky viacerým rôznym etnikám v starších dobách. Napr. v Číne: "Preto nás neprekvapuje, že v Číne bolo a je jednotnou a najdôležitejšou náboženskou aktivitou uctievanie predkov, klaňanie sa predkom zo strany otca, počínajúc jeho rodičmi. Zmienky o uctievaní predkov nachádzame v najstarších záznamoch o čínskom náboženstve a uctievanie predkov je základným spojivom v čínskom pohľade na svet ako celistvý živý organizmus, v ktorom všetko so všetkým súvisí."
odkaz
E. Fromm (1950) to zaraďuje medzi iné primitívne kulty: "uctievanie predkov, totemizmus, fetišizmus, ritualizmus, kult čistoty a ďalšie."
Je to zvyk preukazovať poctu mŕtvym predkom a uctievať ich (obradne alebo inak) v presvedčení, že môžu pomôcť alebo uškodiť živým, a preto ich treba uzmierňovať.
Ide zrejme o formu špiritizmu, čo je viera v záhrobný život duchov zomrelých a v možnosť dorozumenia s nimi prostredníctvom médií (prostredníkov). Špiritisti robia pokusy zhmotniť duchov zomrelých na seansách pomocou rôznych praktík (stolčeky)." Toto iste nemožno odporučiť ako vhodné uctievanie a pod.
Je pravda, že Biblia odmieta špiritizmus aj uctievanie predkov, komunikáciu s mŕtvymi a pod. To je však niečo iné ako úcta k rodičom, alebo napríklad sviatok "dušičiek" a zádušná omša za zosnulých. Pri "dušičkách" nejde o uctievanie predkov, skôr o spomienku na blízkych ľudí, ktorých sme poznali, zažili s nimi niečo, a ktorí už nie sú medzi nami. Môžeme si na nich spomenúť, veriaci sa môžu pomodliť za to, aby našli večný mier a pod.
Ef 6, 2-3: "Cti svojho otca i matku, to je prvé prikázanie s prisľúbením: Aby ti dobre bolo a aby si dlho žil na zemi." Podobne Pr 23,22: "Poslúchaj svojho otca, ktorý je ti rodičom, a nepohŕdaj svojou matkou na jej staré dni!" Alebo 1Tim 5, 4: "Ale ak má niektorá vdova deti alebo vnúčatá, nech sa predovšetkým ony učia mať úctu voči svojej rodine a odplácať rodičom svoj dlh, lebo to je milé pred Bohom." Toto sú zásady vo vzťahu k rodičom, pokiaľ sú nažive. Asi o to ide, aby ľudia preukazovali úctu a lásku rodičom, pokiaľ žijú, nie až po ich smrti. Avšak nejako vyhľadávať kontakty s tou dušou, dušami mŕtvych, s duchmi a pod., nie je správne. Treba rozlišovať medzi týmto svetom a tamtým a žiť tu. Nechať "mŕtvych" na pokoji. Je riziko, že dôjde v skutočnosti namiesto toho ku kontaktu so zlými duchmi, démonmi, čo môže mať negatívne následky. Modliť by sa mal človek len k Bohu, Ježišovi, čo je spojené s uctievaním, niektoré cirkvi pripúšťajú modlitbu i k Božím anjelom (Michal, Gabriel...) alebo k nejakému svätcovi, panne Márii a pod. Je tam už i ten kresťanský duch, čo v starých pohanských kultoch chýbal. Možno také zdravé oddelenie sa od rodičov a predkov je tiež podmienkou psychickej dospelosti, samostatnosti.

A ešte tú definíciu ateizmu. Lebo si zabudol.

odkaz

musim sa dovzdelavat, lebo o som nevedela..
mozem od temy? len pesnicku..
odkaz

Re: 2

Zbrane, násilie, zabíjanie. Tak toto nie.