Socialistické obchody TUZEX môžu aj za vznik fenoménu veksláctva, z ktorého potom vzišli niektorí dnešní známi podnikatelia.
Bony, nekúpiš bony? S touto otázkou sa stretol snáď každý dospelý Slovák a Čech, ktorý sa narodil v socialistických časoch alebo ešte skôr.
Pokiaľ si ľudia pred rokom 1989 chceli kúpiť kvalitnejšie výrobky, ktoré sa vyrábali v kapitalistických krajinách, nezostávalo im nič iné, len si zaobstarať „odberné poukazy“, teda ľudovo povedané bony.
Až s nimi si mohli mohli ľudia v socialistickom Československu užívať luxus, ktorý sa predával v špecializovaných obchodoch s názvom TUZEX. Išlo o skratku slov tuzemský export. Pred obchodmi s touto magickou päticou písmen zvykol stávať nekonečný rad zákazníkov, túžiacich po niečom lepšom.
Keď chcel človek v bývalom režime nové džínsy, dobrú kozmetiku, elektroniku alebo auto z dovozu, ale nemal rodinu na západe či nepracoval v zahraničí, tak bola jeho jediná šancav TUZEX-e.
Napríklad legendárne nohavice levisky stáli vyše sto bonov, takže za ne zaplatil viac ako 500 vtedajších korún. To bola zhruba štvrtina mesačnej mzdy. Elektronika, prípadne autá, vychádzala ešte drahšie.
Podľa katalógu TUZEX z roku 1988 si milovníci áut mohli kúpiť Opel Kadett za 39-tisíc, Peugeot 205 za 36,6- tisíc alebo Renault 21 za 54-tisíc bonov.
Súdruhovia prišli s konceptom takýchto predajní z jednoduchého dôvodu. Potrebovali valuty. Nedostatok západných zahraničných peňazí bol spôsobený prehlbujúcou sa hospodárskou izoláciou a tiež nereálnym kurzom koruny voči svetovým menám.
odkaz
