Tradície Vianoc a vianočných symbolov u nás a vo svete

Prechod od pohanských zvykov ku kresťanským

Vianoce sa v kresťanskom svete začali oslavovať v 4. storočí. Tento sviatok pripadol na deň zimného slnovratu. Pôvodné pohanské zvyky cirkev zmenila na kresťanský sviatok. Boli to vlastne oslavy zrodu nového života, keď sa zimná príroda začína pripravovať na jarný rozkvet. Preto sa vo vianočných želaniach často spomína bohatá úroda, plné stoly a stodoly. Oproti pohanským orgiám a magickým úkonom dala cirkev oslavám Vianoc iný zmysel. Je to radosť zo spásy, ktorú ľudstvu poslal boh vo svojom synovi, čím obdaroval všetkých ľudí. Z tejto skutočnosti sa vyvinul pekný zvyk vzájomného obdarovávania sa.

Súčasnosť

K súčasným Vianociam patrí niekoľko neodmysliteľných vianočných symbolov. Jedným je aj vianočný stromček. Prvá písomná zmienka o zdobenom vianočnom stromčeku pochádza z Aljašky z roku 1507. V roku 1915 sa stromček objavuje v Poľsku, v roku 1817 v Rakúsku, v roku 1819 v terajšom Maďarsku, v roku l828 v Anglicku, v roku 1833 v terajšom Taliansku a v roku 1837 vo Francúzsku. Tradícia vianočného stromčeka sa však viaže až k oslavám zimného slnovratu v Ríme, teda nevyplýva z biblie ani z kresťanstva.

Na našom území

- sa stromčeky objavujú koncom 18. storočia. Na východnom Slovensku sa objavuje až medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Nie je známe, prečo sa používal ihličnatý stromček. Tento sa vešal buď v strede, alebo v rohu miestnosti, vrcholcom k zemi. V ľudových obradoch však zeleň znamenala zrod nového života. U nás, v ľudovom prostredí, sa vianočné stromčeky zdobili ovocím, zväzkami strukovín, alebo koláčikmi. Dnes je zvykom umocňovať vianočnú náladu vo veľkých mestách veľkými osvetlenými stromčekmi na námestiach – tak je to aj v Košiciach.

Zvyky

Stromček nebol prvou rastlinou, ktorou si ľudia v čase zimnej rovnodennosti zdobili príbytky. Už dávno v histórii bolo zvlášť obľúbené imelo biele, ktorému pre jeho odolnosť a stále zelenú farbu starí Kelti pripisovali čarovnú moc. U germánskych kmeňov bolo symbolom priateľstva. V Anglicku dodnes vešajú imelo na dvere, lebo Angličania veria, že imelo dokáže zmieriť aj najväčších nepriateľov.

Medzi novodobé zvyky patrí výroba vianočných jasličiek, ktorých pôvod spadá do ll. storočia, keď v kostoloch a kláštoroch boli vystavované obrazy s motívom narodenia Krista. V roku 1223 František z Assisi postavil prvé naozajstné jasličky s voskovým dieťaťom v životnej veľkosti. Ich súčasťou boli aj živý vôl a somár. Odvtedy sa rozšírili do celého kresťanského sveta jednoduché divadelné predstavenia narodenia Krista. Do dnešnej doby si ľudoví tvorcovia vyrábajú drevené jasličky doma.

Jedným z najznámejších symbolov dnešných Vianoc je aj vianočná pieseň Tichá noc. Text piesne zložil v roku 1816 duchovný Mariánskej fary v rakúskom Lungau Joseph Mohr. Dňa 24. decembra 1818 k nej zložil melódiu organista z Oberndorfu Franz Xaver Gruber .Ešte v ten deň sa hrala na polnočnej omši. Mala obrovský úspech, postupne bola preložená do ďalších jazykov a dodnes je už neodmysliteľnou súčasťou Vianoc na celom svete.

Do dnešného dňa tiež prežíva zvyk posielať priateľom alebo známym pri príležitosti vianočných sviatkov vianočné pozdravy. Tento milý a pekný zvyk má pôvod v talianskej Perugii. Nicolo Monte Mellini v roku 1709 napísal svoje myšlienky na kartičky a rozoslal svojim blízkym. Po určitej dobe sa tento zvyk uchytil a vianočné pozdravy sa začali vyrábať hromadne. Dnešné Vianoce si bez pozdravov nevieme predstaviť a výroba a predaj pohľadníc tvorí jedno veľké priemyselné alebo umelecké odvetvie.

Tradičný je aj výber štedrovečerných jedál. U slovanských národov mal štedrovečerný stôl symbolizovať hojnosť. Pod obrus sa dávali peniaze alebo hrsť obilia, aby ich v budúcom roku bolo viac. Potraviny na Štedrý večer sa šetrili tak, aby večera mala aspoň deväť chodov. Počas Štedrého dňa sa však držal prísny pôst.

Výber jedál bol samozrejme ovplyvnený charakterom krajiny. Ako univerzálne jedlá sa u Slovanov podávali kapustnica s hubami, varený hrach, zemiaky, fazuľa, opekance alebo sušené slivky. Na Štedrý večer sa mal každý najesť dosýta. K vianočným zvykom patrilo, že aj dobytok v tomto období dostal lepšie kŕmenie. V islamskom svete je tradičným štedro-večerným jedlom jahňacina., v Anglicku a krajinách, kde sa zachoval anglický vplyv nesmie na štedrovečernom stole chýbať morka. Zaujímavosťou je, že aj v niektorých afrických krajinách zdobia stromčeky. Podľa ich tradícií sú to však palmy. Vo Vietname chodí Mikuláš na Štedrý deň, v Južnej Amerike alebo Egypte v tento deň chodia ľudia do kostola v nových odevoch.

Z pohľadu Európana je netradičné vianočné počasie v Austrálii, kde v tejto dobe nie sú výnimkou ani teploty nad 30°C. Santa Claus tak na plážach rozdáva darčeky zo záchranných lodí, alebo priamo zo surfu. V Mexiku k večeri pozývajú aj osamelých ľudí a bezdomovcov. Deti dostávajú darčeky až 6. januára, na sviatok Troch kráľov. Kresťania v Japonsku tvoria len 1% z počtu obyvateľov, aj tu však pretrváva zvyk zdobiť domy a obchody a obyvatelia japonských ostrovov si navzájom vymieňajú darčeky.

Je jedno, či v tomto období ľudia oslavovali zimný slnovrat, koniec starého roka, alebo narodenie kresťanského spasiteľa. V minulosti i dnes sú vianočné sviatky považované za oslavu priateľstva, pokoja a mieru ľudí dobrej vôle. Nuž teda šťastné a veselé vám praje Sphynxinatorix.

-Sphynxinatorix

A lesníci musia v týchto dňoch aj vo voľnom čase vykonávať zvýšenú pozornosť voči kresťanom zlodejom, ktorí kradnú z lesa stromčeky. Pritom ich použijú len účelovo ako dekoráciu, a o pár dní zahodia. A to zasa budú mať so stromčekmi starosti smetiari.

odkaz

nevedela som, ze vsetci,co maju doma stromcek, su krestania zlodeji;

Veď predsa všetci nekradnú. Sú aj takí, čo kúpia v obchode. Ale majú umelý.

lemmy, ty nemáš stromček? :-)

Na mne nezáleží. Tu ide o zlodejov. Ja nekradnem stromčeky. Počúval som v rádiu, ako sa sťažoval lesník, a že musia aj stromčeky "barbarsky" orezovať, len aby odradili zlodejov od kradnutia. Vieš, tak nejako to opísal: Príde do lesa zlodej, a pozrie sa na stromček, a vidí, že mu chýba niekoľko konárov, ej, to nie je dobrý, a neodreže ho. Tak sa lesníci snažia zachrániť aspoň kus lesa.

niekde striekajú stromčeky nejakým svinstvom, ktoré sa uvoľnuje v izbovej teplote, aby zabránili ničeniu lesov ...len mi nie je jasné, ako to ten stromček zachráni, ked už je vyrúbaný ...
ja som za umelé. stromy patria do lesa a basta.

👍: Lemmy

a všetci smetiari, čo to musia upratovať sú ako inak ..ateisti :-))

Ani nie. Prečo by kresťan nemohol upratať bordel po inom kresťanovi?

Inak, u smetiarov zatiaľ pre výkon práce nerozhoduje svetonázor.

len som chcela poukázať na nezmysel, čo si tu napísal :-)

Nevidím, kde je nezmysel?

že kradnú len kresťania, všetci ľudia, ktorých poznám majú už umelé stromčeky, v podstate nepoznám už nikoho, kto by mal živý strom, naozaj.

Jaj, tak to si chybne adresovala. Lebo túto logickú chybu spravila Al_ice, a nie ja. Ja v 5. nič také netvrdím.

Vianoce niesu o stromčeku.

Choď nadávať starým Keltom a Germánom:
odkaz "Katolická církev považovala zpočátku zdobení stromů za pohanský zvyk. V mnohém měla pravdu. Germánské kmeny prý tak kdysi o zimním slunovratu uctívaly boha Wotana. Podobně i Keltové ozdobenými stromky či větvemi uctívali boha Slunce.[zdroj?]"

deti mi cely byt gycovo vyzdobili a polepili vsetko co sa dalo,ale su stastne,co uz
mame Vianoce
aspon viem,komu sa mam podakovat po sviatkoch za nie vlemi prijemnu pracu,ktora uz patri iba mne
odzdobovanie
bohu Wotan
inac tieto sviatky uz nemusim,su aj tak pre siroke okolie ludi skor depresivne a melancholicke
nabudúce vypadnem niekam na dovolenku

Sú o tom však len indície, a nie dôkazy. (preto to treba brať z rezervou)

Zoznámte sa s tradíciami počas slnovratu: Toto by ste mali spraviť
Ilustračné fotoIlustračné foto
pred 6 hodinami

BRATISLAVA - Dnes je deň zimného slnovratu, pričom v tomto čase by malo byť všetko sviatočné, čisté a ľudia by mali vrátiť všetko požičané. Ako ďalej informovala etnologička Katarína Babčáková, pôvodne bol slnovrat časom hostín a mäsa, avšak cirkev tieto prejavy potlačila a nastal pôst, pričom ľudia jedli mäso až po polnoci, tzv. obžerná - tučná hostina bola 23. decembra, dodala.

Predvečer sviatku sa nazýva vilija a ľudia v tento deň pri pečení obradových koláčov miesili cesto ešte za tmy, aby pred úsvitom bolo von z pece. "Keby gazdiná piekla a robila ženské práce po východe slnka, divná ženská bytosť, ktorá si od gazdinej žiadala bochník, by sa zjavila v dome," priblížila Babčáková s tým, že išlo zrejme o obdobie, keď sa slávilo niektoré slovanské ženské božstvo, a preto trestalo porušenie tabu niektorých ženských prác v tento deň.

Pečivo muselo byť podľa tzv. imitatívnej mágie pekné, guľaté, nakysnuté, aby gazdovstvo neupadalo, ale rástlo. "Používali sa jedine nové nástroje, ktoré gazda urobil pred východom slnka, čo zabezpečovalo zdravie rodiny aj v novom roku," vysvetlila. Pri pečení stála gazdiná na povrieslach a cesto miesila na plachte, ktorou následne obtočila ovocné stromy, aby dobre rodili. Cesto a múka boli symbolom prosperity. Preto si podľa etnologičky obtrela o stromy cesto z rúk, aby dobre rodili, prípadne sekerou pohrozili stromom čo nerodili. V tomto sakrálnom čase sa snažili takto navodiť krízovú situáciu vyúsťujúcu k náprave. Zvykom bolo jesť obradové koláče pri stajniach, aby bol aj dobytok sýty. V pôstny deň sa mali jesť len bezmäsité jedlá a počas dňa sa nemalo jesť nič z toho, čo večer. "Ak dievka vydržala, odmenou jej mal byť dobrý muž a malé deti mali uvidieť zlatý koč alebo koňa," poznamenala Babčáková s tým, že išlo o symboly slnovratu.

Na Štedrý večer sa ľudia modlili postojačky, na stole horela sviečka a následne prebehlo delenie radostníka - koláča, ktorý bol symbolom súdržnosti všetkých členov rodu. Nasledovala pálenka a oplátky s medom. Predkom gazdiná hodila do kúta orechy, čo vyjadrovalo ambivalentný postoj k zomrelým, ktorých duše sa v tento deň vracali. Prebiehali taktiež aj obrady spojené s chovom hydiny, keď gazdiná napodobňovala kvočku a s deťmi chodila okolo stola, čím imitovali početný kŕdeľ hydiny. Gazda začal vinšovať a niekde chodil s jahňaťom okolo stola, aby sa mu darili ovce. V iných častiach Slovenska nechali ako obetu predkom zvyšky z každého jedla, prípadne hodili opekanec do ohňa dušičkám. Gazda každému následne na čele urobil prstom namočeným v pálenke a v mede krížik. Ľudia dávali pod obrus alebo pod taniere rybie šupiny, čím imitovali hojnosť a peniaze.

"Jesť hydinu bolo tabu, pretože by sa rodine mohlo rozletieť šťastie," informovala Katarína Babčáková. Nesmelo sa nič vyliať ani rozbiť. Počas večere gazdiná nesmela vstať od stola, aby aj jej kvočky zostali sedieť. Nesmelo sa taktiež fúkať, driemať, opierať sa a kopať. Hlavným tabu bolo pozerať cez okno do iných domov, a tiež nazerať do komory. Išlo o to, že podľa ľudí v tom čase prichádzali duchovia predkov, preto bolo nebezpečné na tieto miesta pozerať a zbadať tieto bytosti. V daný večer ľudia veštili z počasia, pričom hmla bola negatívna, mesiac znamenal neúrodu, tmavé nebo pozitívny znak a podľa počtu hviezd veštili počet kureniec v novom roku. "Počas večera prebiehali aj rôzne praktiky veštenia počtu členov rodiny a ich zdravia v budúcom roku, ako napríklad veštenie z orechových škrupín, z cibúľ, jablka, plameňa sviečky na stole alebo z polienka, ale taktiež sa veštil vydaj, keď ľudia búchali varechou na strechu, aké zrno padlo, taký muž, triasli slivku, klopali na studňu, dvere a podobne," poznamenala etnologička Babčáková. Nasledovalo koledovanie pod oknami po večeri a následne polnočná omša.

Aj keď meteorologická zima zaklopala na dvere 1. decembra, astronomická zima sa tento rok začína až v sobotu 21. decembra. Ako ďalej informoval Marek Husárik z Astronomického ústavu SAV, jej príchod má na svedomí slnovrat, ktorého okamih je vypočítaný na večer o 18:11. V deň zimného slnovratu začína na severnej pologuli zima, na južnej pologuli leto. "Dôsledkom tejto skutočnosti je, že u nás prežijeme najkratší deň v roku, resp. najdlhšiu noc," poznamenal. Na južnej pologuli zas bude najdlhší deň. Na severnej polárnej kružnici nastáva polárna noc len raz do roka v čase zimného slnovratu, no čím severnejšie by sme šli, tým zažijeme polárnu noc dlhšiu. Naopak, za južnou polárnou kružnicou nastáva polárny deň, kedy Slnko vôbec nezapadne. Na južnej polárnej kružnici nastáva polárny deň opäť len raz do roka v čase zimného slnovratu. Čím južnejšie, tým bude polárny deň dlhší.
odkaz