Tmel spoločnosti vyschol

Tmelom ľudskej spoločnosti je empatia. Ale čo ak sa spoločenské štruktúry, tradičnosť a v konečnom dôsledku celé myslenie človeka zmení a empatia sa začne vytrácať?

"Dnešný spôsob života a hodnotové orientácie nie sú naklonené vytváraniu empatických vzťahov. Väčšina ľudí je taká zaujatá sebou samými, že iným ľuďom venujú iba minimálnu pozornosť. Moderná spoločnosť zdôrazňuje naše fungovanie ako fungovanie objektov. Kultúra zaznamenáva odklon od subjektívneho pôsobenia a vnímania. Subjektívne vnímanie a prežívanie stojí v ceste pri dosahovaní reálnych a objektívnych cieľov. Spôsob života je rýchly, tlak na efektivitu a produktivitu sa stupňuje. Výsledky a ciele sú prvoradé. Empatia sa stráca. Nemá priestor a čas na svoje rozvíjanie."
MUDr. Michal Šarafín

Je tu vôbec miesto pre empatiu, keď sa veci stali dôležitejšími, ako ľudia? A áno, určite sa stali, nie málo ľudí to dokazuje aj tu na fóre.
Nieje podstatné, či niekto stráda a keď stráda, tak nieje podstatné prečo.
Je to automaticky asociál, ničomník, neschopný a lenivý.... bez toho, aby niekto vykonal nejakú analýzu jeho stavu.
Je nespokojný? Tak je to príživník a terorista, neschopný lúzer...... Je to dlžník? Ničí ho exekútor? No tak je sprostý, čo s takým.. chcel peniaze na sprostosti.....
Opačný extrém... miliardár? No to je frajer, to je ČLOVEK v veľkým Č!!! Je šikovný, Inteligentný!!!!! nikoho nezaujíma, ako sa k bohatstvu dostal... Mohol ho ukradnúť hladujúcemu národu, ON JE PÁN, lebo to má a koniec debaty. Akákoľvek rozprava je zamietnutá tým, že druhý len závidí. To nieje obdiv k dotyčnému človeku, ktorý má to bohatstvo, nieeeeeeee, to je obdiv a uznanie toho samotného bohatstva. Choré, totálne choré, ale je to tak.
Takéto zautomatizované myslenie tu je. A je to HROZNÉ, NEĽUDSKÉ správanie. Absolútne chýba empatia. záujem o zistenie, čo sa stalo, prečo a ako sa ten človek cíti.
Ľudí to nezaujíma, aspoň čo sa vačšiny týka určite,.

Že tu tento stav je, je zrejmé. Ja sa však snažím pochopiť prečo tu je.
Je to chorobný stav, nieje normálny a to sa dá ľahko spozorovať.
Pre príklad niekto je schopný šliapať po ľuďoch, či známych, alebo neznámych pre to, aby získal veci svojho záujmu, pre príklad si vezmime športový automobil. Jedinec je zo seba ochotný urobiť totálne hovado, ak mu to prinesie výnos, za ktorý si môže zadovážiť športový automobil a na tejto ceste je schopný zničiť medziľudské vzťahy. Zadováži si športový automobil, z ktorého sa dokáže tešiť iba chvílku... Veci nás totiž tešiť nedokážu, potešiť sa môžeme len sami, alebo nejaká iná živá bytosť. A tak potrebujeme PUBLIKUM, z ktorého by sme mohli ťažiť potešenie, z toho, ako nás to publikum sleduje v športovom automobile a hovorí o tom.
AK by bol človek sám na planéte, tak by nebažil po najdrahšom a najlepšie vyzerajúcom aute, bolo by zbytočné, bez hodnoty.. bažil by po funkčom voze, jedno ako by vyzeral, čo by stál. Okolitý stav určuje naše hodnoty a priority.
Takže suma sumárum chceme pozornosť ostatných a na ceste za tou pozornosťou o tú pozornosť prichádzame, lebo pozornosť sa dá získať iba empatiou.
Veľmi pekne som raz zbadal tento jav na jednej žene, ktorá si objednala semienko exotickej rastliny z Ázie, ktorej kvet dorastal až do 2m. Aj sa jej darilo, aj rozkvitla, ale nejako nikto nejavil záujem a aj tá žena z neho nepociťovala nijakú radosť. Až keď som zahral záujem a obdiv nad tým kvetom, tak sa rozžiarila aj tá žena.... Že som ten záujem musel zahrať bolo pre to, že ten kvet nebol pekný a ešte aj smrdel ako ****o., Zámerom ženy nebol ani nijaký pekný kvet, ktorý by tešil pohlady, prípadne rozvoniaval naokolo, zámerom bolo šokovať druhých jeho veľkosťou... JA MÁM NAJVAČŠÍ.
To je chorý spôsob, ktorý si sebou nesieme od doby kráľov..
Zvnešeným kráľom sa stal ten, kto surovo dobil nejaké územie, sám seba pasoval za šlachtu, tváril sa ako pupok sveta, pri tom na každom rohu číhali na neho vrahovia, prečo sa musel obklopiť vojskom. Nechal ľudí pred sebou klanať, no za chrbtom naň nemal nikto pekného slova.
Rozumieme tomuto príncípu? Hrnieme sa za niečím, čo nám má priniesť konkrétnu vec (uznanie, úctu, teda pocit, že som ostatnými prijatý), ale v konečnom dôsledku nám to tú vec nedá, priam naopak, ešte sa nám ta vec našou snahou totálne vzdiali. A potom ostáva len hnev..
AHA, čo všetko som dosiahol a nikto si ma neváži?! Nenávisť..... a z nej logicky následuje rozkol v spoločnosti, selektovanie, delenie spoločnosti.... To sú spuchnutí bohatí, to je neschopná lúza, to sú suchí akademici, to sú špinaví roboši... Toto delenie nekončí pri týchto skupinách, ale delí sa aj v rámci týchto skupín.. A pokaždé, čo tento stav vyvrcholí do svojej najextrémnejšej podoby, sa spoločnosť zvrháva do vojny.
Vojna nevzniká preto, že to tak chce nejaký mocnár... Srať na mocnára. Vojna vzniká vtedy, keď sú bežní ľudia plní nenávisti voči nejakéj inej skupine a sú ochotní do tej vojny ísť a zomierať tam pre SVOJE presvedčenie, nie to nejakého mocnára..

Prečo?

je uzasne, ako prihodne dokazes zovseobecnovat 😉

Je úžasné, ako sucho a prazdno dokážeš reagovať.

Hlavne ze Scarletka nam chce vsetkym dobre!!!! hahhaha

1-
nemôžeš to skrátiť ? - tak 3-4 vety, nemám čas a ani nervy od teba čítať také dlhé príspevky.

...a tak by som ti chcel urobiť radosť.

Ak nie, tak nič - len sa pýtam.

Sme čím ďalej tým menej empatickí.

7. Ja to vlastne nemám s čím porovnať, či sme menej alebo viac empatickí.
Ale ide o to, byť empatický čo možno najviac pravdivo. Nie byť precitlivelí štýlom "jáj chúďatko moje", ale objektívne sú-cítiť s druhým, cítiť jeho bolesť ako svoju vlastnú a jeho trápenie ako svoje vlastné - ale neupadať do spoluzúfalstva, ale by nás to malo viesť k zodpovedajúcemu činu správnej pomoci.

7-8-
díky
V reálnom živote vo svojom okolí, v ktorom žijem, nemám takúto skúsenosť.
Mám skúsenosť, že do mňa rýpu, kritizujú - akože ma nechápu, ja som taký istý, ale hranicu treba poznať, aby sme neubližovali, ba aby blízky vždy vedeli, že so mnou môžu rátať aj ako sa vraví o 24.00 hod.

Inak je to v biznise a o politike ani nevravím. Tam si ľudí, s ktorými sa stýkame obyčajne nevyberáme.
Tam nastupuje diplomacia a ak empatia tak ako súčasť diplomacie či súčasť dosahovania cieľa - ako súčasť machiavelizmu. Nikdy som po takýchto stretoch netúžil a ak sa dalo, oblúkom som sa vyhýbal, ale vždy som sa snažil byť na ne pripravený.
Asi Fred myslel na kontakty s cudzími v bežnom živote - to je však často o momentálnej nálade - disponovanosti.
Obávam sa o Freda, aby v tom nebol aj on trochu namočený - ako vravel nemenovaný vo filme: "Pre hlupáka každý hlúpy."

👍: Scarlette

19. fredik si poonanuje na df, a je spokojny neberme mu to

Fuck everyone &everything

"Dnešný spôsob života a hodnotové orientácie nie sú naklonené vytváraniu empatických vzťahov. Väčšina ľudí je taká zaujatá sebou samými, že iným ľuďom venujú iba minimálnu pozornosť. Moderná spoločnosť zdôrazňuje naše fungovanie ako fungovanie objektov. Kultúra zaznamenáva odklon od subjektívneho pôsobenia a vnímania. Subjektívne vnímanie a prežívanie stojí v ceste pri dosahovaní reálnych a objektívnych cieľov. Spôsob života je rýchly, tlak na efektivitu a produktivitu sa stupňuje. Výsledky a ciele sú prvoradé. Empatia sa stráca. Nemá priestor a čas na svoje rozvíjanie."
MUDr. Michal Šarafín

Bolo vyjadrenie psychológa.
Ale chápem, že toto fórum je plné špecialistov na tému psychológia a majú všeobecný rozhľad a vôbec niesu ignoranti na hovado.,
VY TU ste priamym dôkazom toho, že empatie tu nieto..............

38. a ty si priamy dokaz ze empatia existuje od seba, vzdy len od seba

Ak budeš chcieť tému o mne, kludne ju založ..........

40. a ty ked sa budes chciet nabuduce vyjadrovat k bordelu inych, si najskor poupratuj v prvom rade u seba .