Prítomný okamih
Ticho sa prihovárá pomocou prítomného okamihu. A ten (ne)znamená nič insšie ako prítomnosť percepcie "vnemov". Ak sa nachádzame v prítomnom okamihu, užívame si ho, užívame si slasť Bytia. Sme (seba)uvedomujúcimi, prítomnými, tichými, bdelými, vnímavými, empatickými a dýchavými (ne)zaujatými pozorovateľmi.
Ako (seba)uvedomujúcimi, sme zdravý, múdri, prirodzený, pochádzame z minulých životov a staviame do popredia (u)vedomovanie. Ako vnímavý pozorovateľ sme tak "sluchový, zrakový, hmatový, čuchový a chuťový". Ako empatický pozorovateľ sme tak pozorujúci, vcítiaci sa umožnujúc sebe a druhým potreby a prosby.
Prítomný okamih je tu a teraz! Ani minulosť a ani budúcnosť. Je postavený na večnej existencii na merateľnom čase a to prítomnosť. Opakom je tak psychologický čas a to minulosť a budúcnosť. Tu už (po)užívame psyche systém "čistý psychický systém, čistý psychický súbor vedomia" a psycho systém ako (ne)psychický systém, (ne)psychický súbor (ne)vedomia.
Pod čisté vedomie zaraďujem myseľ, eGo, sen, predstava, fantázia, vizualizácia. manifestácia, telopocity...
Pod (ne)vedomie, opak..., Bytie a jemné krehké energetické telo
Psychologický čas je tak (ne)existencia, pretože sa odohráva len v mysli. Merateľný čas je tak uskutočnenie sna, plánu, cieľa... do prítomného okamihu. Hovoríme teda v tedy o existencii.
Ticho sa prihovára pomocou prítomného okamihu tu a teraz! To znamená, že sa snažíme (ne)myslieť, (ne)sniť, byť ticho! Len si vychutnávame pocity vnemov v prítomnom okamihu. Ten, kto sa riadi percepciami "vnemov" ho Jung označil za introvertný, či extrovertný percepčný typ človeka.
Tento človek má v (ne)vedomí vytesnené myslenie, intuície a cítenie. A tak vo vedomí prevláda len percepcia.
Celý život človek len sníva a fantazíruje, okráda sa o prítomný okamih! Prítomný okamih znamená sled udalosti, skutkov, činov..., či samotný pohyb. Ale nie ten psychický, ale fyzický. Sme tak všímavý voči svojmu, či cudziemu telu. Všímame si jeho pohyby, meditujeme.
Budha si raz sadol pod strom Bodhi a začal meditovať. Povedal si, že bude meditovať tak dlho, kým ho (ne)osvieti. A čo sa stalo? Po 48min. meditovania, zotrvania v prítomnom okamihu, t.j. v stave bez mysle, snov...ho osvietilo. Zalialo ho svetlo, (po)vzniesol sa nad myseľ, stal sa v 26. rokoch svojho života urodzeným a vznešeným, vzdelaným a múdrym.
Ticho sa prihovára k prítomnému okamihu, pretože predlžuje dĺžku života orgánov človeka a jeho pobyt na zemi. Keď si začnete uvedomovať svoj dych ako nádych a výdych, ste (seba)uvedomujúci.
Najviac sa v prítomnom okamihu nachádzame keď sme bdelý, to znamená ostražitý a pozorný. Stáva sa to väčšinou, keď sa nachádzame v ohrození života.
Vtedy sa myseľ prepne na percepciu "vnem" a sme tak pozorný a ostražitý. Nieje čas na (pre)mýšlanie, konáme a činíme percepčne.
Už ste si všimli vo vašom živote, ak si vyžadoval vašu pozornosť tým, že ste na chvíľu ostali ostražitý, pozorný, tichýmí pozorovateľmi? Áno, bol to práve prítomný okamih, ktorý si vyžadoval vašu pozornosť. Ale neľakajte sa! Niekoľko krát za den sa predsa len nachádzame v prítomnom okamihu, všade tam, kde sme (seba)uvedomujúcimi všímavými pozorovateľmi. Tetno okamih je nutno si ho uvedomovať. Ak si ho (ne)uvedomujeme, nie je to prítomný okamih ale psychologický čas, kde snívame a fantazírujeme.
Ak sa nachádzame v prítomnom okamihu, je nám príjemne, cítime sa fajn. Je to taký samý pocit, ako keď máte otvorené okno na jar, keď svieti slniečko. Všetko sa prebúdza, počujete štebot vrabcov, štekot psov, cítite príchuť prichádzajúcej jari, voniate ku kvetom. Taká je sila prítomného okamihu!
odkaz
