Rozsiahlosť tejto úvahy je odpudzujúca, tak usúďte či je táto myšlienka hodná pozastavenia sa.
Na úvod chcem podotknúť že súdim podľa svojich vlastných skúseností a myšlienok, ktoré mi napadli tiež v tej horšej časti užitia drogy. Teda píšem to z pohľadu oboch strán vzhľadom k tomu že závislá nie som, no skúseností mám predsa tak akurát. Tiež podotknem že tá téma, o ktorej tu napíšem, nepoukazuje na to, aby sa drogová činnosť mala určitým spôsobom podporiť alebo podobne (Ako na mňa zvyknú pri mojej „úvahe“ hneď zaútočiť ostatní). To nie. Ale načo písať vždy o tom istom? O tom, aké zlé účinky to zo sebou prináša a preto sa drogám treba vyvarovať?! Je toho všetkého plná literatúra aj publicistika a všetci o tom vieme. Je to učené na školách, je to fakt ako aj to, že jablko je zdravé. Určite by mali byť tieto výstrahy zverejňované aj naďalej, pretože tento samotný fakt, samozrejme ovplyvňuje aj to, že trištvrte z celkovej populácie závislá na drogách nie je, alebo ani neokúsi tieto veci. Títo ľudia nech si takýto prístup strážia, sú radi že to nepatrí do ich problémov a že sú teda tí, ktorí uvážili ten krok správne.
No však teraz sa zamyslime pre začiatok nad jedincom, ktorý už okúsil prvý styk s drogou a možno to na ňom zanechalo následky. Prečo, aj napriek reklamám ktoré vidí možno 5x za deň a vníma ich intenzívnejšie ako ostatní dookola, on sám dovolí, aby sa k tomu dostal? Zamyslite sa nad jeho zmýšľaním, kde by mohol byť ten impulz ktorý zapríčiní jeho rozhodnutie? Tento človek si je plne vedomý toho, čo spravil, či robí možno naďalej. Každý to predsa vie. Však jemu tieto slová UŽ teraz nepomôžu a nevytiahnu ho z tejto situácie. JEDNODUCHO-Tie reklamy sú len upozornenia PRED použitím To všetko sú len výstrahy ABY ste do toho nespadli. On uznáva že sú pravdivé no však sám sa ešte zaradí do menšiny „feťákov“. (Ako keď si žehlím vlasy, aj keď sa mi ničia). Vie celú teóriu o tom ako vás to „zožerie“ a predsa to okúsil.
Ale podotýkam že hovorím o jedincovi ktorý sa EŠTE LEN odhodlá k tomu úplne prvému činu. To, čo nasleduje potom, je už závislosť spôsobená samozrejme chémiou, ktorá bohužiaľ dokáže ovládať niečo tak inteligentné ako je človek. Však predbehujem.
Teraz mi ide HLAVNE o otázku: „ Čo viedlo k tomu úplne prvému kroku?“ Jeho osobnosť a psychika je relatívne rovnaká ako bola napríklad pred mesiacom. A predsa sa odhodlá na niečo čoho sa ako tí ostatní, doteraz bál. Prečo on áno a iný nie? Strach alebo práve ten fakt zdieľaný a naučený davovou psychózou, alebo teda spoločnosťou ako takou? „Je to zlé, je dokázaná veľká škodlivosť a preto sa to robiť jednoducho NEMÁ!" Ale pokiaľ by to bolo postavené len na tomto fakte, tak drogy nie sú ilegálne. Zamyslite sa, ak by všetci uznali tú (pravdepodobne) lepšiu možnosť len preto, že je to fakt, nikto by drogu nevzal. Ak by sme boli počítače, kt. majú nakódovaný príkaz.. Človek je ale tvor s neobmedzeným množstvom pocitov a myšlienok, teda zvýraznila by som tu hlavne ľudskú prirodzenú ZVEDAVOSŤ....
Tí, ktorí podľahnú účinku drog by koniec koncov, určite nemali byť odstrkovaný na nejaký „okraj spoločnosti“. Nemalo by sa to automaticky vnímať tak, že je konkrétna osoba zlá a nevychovaná, že je to „spodina“ (apod.)... Hmm, Prečo?!
Podľa sociológie sa on, ako osoba stáva niekym, kto nepodlieha sociologickým normám spoločnosti ktoré sú dané. Z jedného dňa na druhý je zaradený do inej skupiny ľudí. A teraz.. priznajme si, že každý jeden človek sa aspoň jedenkrát hral s myšlienkou, aké je to v skutočnosti. Možno vás to len napadlo.Všetka tá teória. Predstavíte si seba, podľa toho, čo je v popise účinkov. Príklad- Ako keď sedia 4 ľudia v bare ktorý vedia čo bude zhruba nasledovať keď sa opijú. Ale jeden bude aj plakať, druhý spievať, tretí zaspí a štvrtý si dá len raz a po opici už nikdy.. Dám ale ruku do ohňa že nikto nie je spokojný so všeobecným pohľadom, lebo predstaviť si, ako to účinkuje na konkrétnu osobnosť, to nejde.
A teraz prichádzajú tí viac ZVEDAVÍ jedinci. Ktorím nepostačí článok na internete. Chce vedieť ako "znie" ten konkrétny pocit v jeho hlave. A Primitívny príklad-ako keď vám opíšu zmrzlinu ktorá tak skvele chutila, ako čokoláda ale aj ako hruška dokopy, tiež melón a huby... Tá zmrzlina je určite skvelá, ale ja neviem aká je konkrétna chuť. Túto zvedavosť potlačí veľa ľudí. Ale čo tí zvedavci? Naskytne sa možnosť vidieť svet z pohľadu niečoho nadľudského.. Bum, veď "fukneš jednu čiaru" a pohoda.. Teraz by som mala rozpísať to, čo každý vie, účinky pomenované od A po Z.
A napokon sklz do depresie a nepokoja, ešte o 70% väčší ako bola tá prvotná eufória. To vie každý. Ale predsa len, konkrétne tento pocit nezažil nikto, kto neužil drogu. Neexistuje taký podobný "triezvy pocit" ako je tento.Každá deprimujúca myšlienka, o ktorej ani neviete je teraz tak dôležitá a podstatná. Sám vtedy nevieš čo je správne. Či to, aby si netrpel, keď pred hodinou si bol nadčlovekom, alebo či to naopak pretrpieť ako daň za poskytnutie tohto pohľadu. A až teraz sa môže vytvoriť závislosť ako taká. Nie prvým "potiahnutím".
Už to prejde a ty to svinstvo preklínaš. Už si nedáš nikdy, no bola to skvelá skúsenosť. Alebo si nedáš mesiace, roky.. Ale zabudneš pomaly na tú intenzitu dojazdov a pamätáš si pocit eufórie. Je to prirodzené, možnosť opäť pocítiť ten skvelý pocit, ktorý je už známy. Áno, často nutkanie byť šťastný prevŕši aj depresie. A teraz je tu posledná možnosť.. To "poprvé" zakryješ od strachu zas len dávkou. Je to v danú situáciu jediná možná "záchrana". A sme tu, vznikla závislosť. Až teraz..
Nie je to preto, ako to pomenuje spoločnosť.
Že je to slabý človek, slabej povahy, ktorý to jednoducho nezvládol a prehral.. Najprv sa prežehnajú, kde to ten svet speje a potom mávnu rukou, že je to jeho život..
V medicíne je závislosť definovaná ako choroba. Teda nie len prejav slabého charakteru či vôle. Pravda je, že je to jeho život, však ak by šlo o inú chorobu, poskytli by ste napr. krv. Len vlastne preto, že človek nezvážil úplne všetko a v ten daný moment to pokladal za správne,( A to nie je hlúpe).. vlastne len preto že sa odvážil nebyť zvedavý. Chápete? Kto nespravil chybu, ktorá mu ovplyvnila život. ?! Je to jednotlivo na každom z nás, nikto nič nemôže nikomu v živote vyčítať. Môže mu ale byť dopriana pomoc.
Pomoc Rovnako zúfalému človeku, ako tomu s rakovinou. To, že spravil ľudskú chybu na začiatku (chyby robíme), no ďalej ho ubili iné veci, vyhnali zo spolocnosti, ktoré s vnútrom a psychikou človeka už nemajú nič spoločné. On si je vedomý čo sa mu deje, však nevie sa naučiť chcieť prestať.. Aj keď by najradšej.
Zatknú vás na 5 rokov (dajme tomu), pretože ste sa snažili dostať z tejto "choroby" a prežiť tak, ako to viete najlepšie. Namiesto toho, aby prišli a pomohli vám v čas, než sa stane niečo, čo sa na konci pri drogách v podstate vždy stane. On sám to na 99% nedá. Takéto výčitky som zažila pri známom, nad ktorým bolo tiež len mávnute rukou, veď čo.. To je normálne že on si dá.. Dnes tu nie je, len preto že nakoniec je raz to neskoro. Preto som sa začala šprtať v tejto téme. Sama poznám tú beznádej z ktorej nejde len tak von. Preto.. predstavte si týchto ľudí, na ktorých "pľuvnete", ako beznádejne postavičky, bábiky, ktoré sú ovládané, nepochopené a odsúdené.
Treba zatvárať na doživotie vrahov, úchylov a kade čo.. čo škodí úmyselne druhým.
A TAKÝMTO ĽUĎOM TREBA POMOCŤ!
Prišlo mi vhodné teraz napísať tento článok, kt. som dáva dokopy ešte dávnejšie, ako som spomínala, v nie najlepšej dobe. Teraz som to popísala z tej druhej strany. A áno, dáva to predsa logiku. Neviem či to niekto dočítal, ak áno, myslím že vám to trochu priblíži isté veci. Opakujem, že nikdy obe strany nebudú pochopené. Triezvy človek nemôže súdiť. Nie je koniec koncov o nič viac než on- ten"feťak" = rovnaký človek, s rovnakou možnosťou spraviť chybu.
Ďakujem tím, ktorí boli ochotní prečítať si to, možno sa nad tým aj zamyslieť, skúsiť si predstaviť seba. ..
