Sviatosti, ktoré dostáva kresťan v cirkvi majú väčšiu moc ako si ľudia myslia. Napr. sviatosť manželstva mocný prostriedok proti Zlému.

Manželia zo Sicílie Francesco a Daniela Vaiasusovci si prešli v manželstve náročnou skúsenosťou. Francesco bol posadnutý diablom a jeho manželka Daniela pri ňom stála a aj sviatosťou manželstva pomohla prekonať túto situáciu. O exorcizmoch, skúsenosti so Zlým a sile manželstva hovoria v autorskom rozhovore obaja manželia. Francesco, ako ste zistili, že ste posadnutý?

V apríli 2002 som začal mať žalúdočné problémy. Lekár zistil, že mám v žalúdku veľké množstvo vzduchu. Absolvoval som niekoľko vyšetrení, ale bez výsledku. V tom čase som nadviazal kontakt s jezuitom bratom Ferrom, ktorý mi raz spomenul, že príčinou niektorých chorôb môže byť pôsobenie zlého ducha. Spomenul som si na jeho slová a vybral som sa za ním. Vyzval ma, aby sme sa pomodlili. Len čo sa nado mnou začal modliť, hneď sa mi začalo peniť v ústach, a aj keď som sedel v kresle, veľmi sa mi krútila hlava. Moju myseľ ovládol zmätok a nepokoj. Keď mi brat Ferro dal požehnanie, svoje telo som vôbec nevedel ovládať. Cítil som v sebe obrovské množstvo vzduchu, ktorý sa chcel dostať z môjho tela von. Bol som veľmi unavený a ospalý. Cítil som obrovské napätie, akoby vo mne každú chvíľu išla vybuchnúť sopka. Nevedel som ovládať svoje telo, ani svoje prejavy, reč, pohyby. Zrazu sa zo mňa vydral mohutný výkrik: „Som satan! František je môj!“ Moja mama sa rozplakala a brat sa zľakol. Napriek týmto vonkajším prejavom som mal úplne jasnú myseľ a plne som si uvedomoval, čo sa deje. Ale svoj hlas som nevedel ovládnuť. Cítil som, akoby som sa nachádzal v dajakom sklenenom zvone. Kričal som: To som ja, Francesco, no nikto ma nepočul. Kričal som o pomoc, chcel som sa dostať von, ale tá sila vo mne kričala: „Som satan! Francesco mi patrí, je môj!“ A tam sa rozpútal boj medzi dobrom a zlom.

V určitej chvíli som nechápal, kto som. Potom som spadol na pohovku a moje telo sa vymršťovalo asi do výšky tridsať centimetrov. Bola to scéna ako z filmu. Po tomto boji medzi dobrom a zlom som bol veľmi unavený a fyzicky úplne vyčerpaný. Po návrate domov som mal veľký problém, ako svojej manželke vysvetlím, čo sa stalo. Ako zareagovala Daniela? Daniela nedokázala prijať túto situáciu a bola v rozpakoch. Boli sme mladí manželia, plánovali sme postaviť si dom a mať deti. Brat Ferro pritom chcel, aby sme za ním chodili každý týždeň. Počas každej modlitby u neho sa odohrala tá istá scéna. Zlý duch sa zmocnil môjho tela, ale moje reakcie boli vždy iné. Prvých šesť mesiacov to bola kalvária modlitieb za oslobodenie. Chodieval som za bratom Ferrom, ale po stretnutí s ním som sa vždy cítil zle – a to trvalo aj sedem-osem hodín. Kto definitívne stanovil vašu duchovnú diagnózu – posadnutosť? Na radu brata Ferra som sa vybral do Palerma, kde žil známy exorcista páter Matteo La Grua. Bolo to 29. decembra 2002. Páter Matteo mi kládol konkrétne otázky: „Máš skúsenosť s ezoterikou? Zúčastnil si sa niekedy na satanistickej seanse? Čítal si knihy o mágii? Bral si drogy? Bol si niekedy s prostitútkami?“ Nechápal som jeho otázky, lebo v našej rodine sa o týchto veciach nikdy nehovorilo. Na každú jeho otázku som úprimne odpovedal: „Nie.“ Tento páter, ktorý mal vtedy už 90 rokov, vykonal nado mnou takzvaný veľký exorcizmus. A ako doteraz, aj u neho sa diabol prejavil slovami: „Francesco je môj! Patrí mi!“ Satan sa ho snažil zastrašiť a kričal na neho: „My sme silní, ty si iba obyčajný kňaz, takmer na prahu smrti!“ Páter Matteo vzal do rúk obyčajný kríž a autoritou a mocou Cirkvi oslovil diabla: „V mene Ježiša Krista ti rozkazujem, aby si mi povedal, kto si, ako si sa ho zmocnil a koľko vás je!“ Počas tohto exorcizmu bol diabol nútený povedať pravdu, hoci je veľmi ťažké prinútiť ho, aby povedal pravdu, pretože sa bráni. Ale prostá viera pátra Mattea premohla satana aj všetky sily zla. Vtedy diabol povedal: „Je nás 27 légií a sme zorganizovaní hierarchicky, presne tak ako Cirkev.“ Išlo o hierarchicky usporiadanú štruktúru zlých duchov na čele s najsilnejším zlým duchom. „Ja som ich kniežaťom,“ hovoril. „Som kniežaťom tohto sveta.“ Viete si predstaviť, čo prežívala moja manželka, ktorá stála vedľa mňa, s bratom Ferrom.

príbeh je z tejto knihy:
odkaz

1,...tak prečo to potom katolíci a iní nedodržiavajú? Pozri si štatistiky a to,ako upadá táto "sviatosť".
A o "posadnutosti" katolíkov vie každý svoje. To už tvrdil Luther svojho času!

Čo s vami toto zistenie urobilo? V ten deň sme sa všetci cítili ako pod gilotínou. Páter La Grua nám poradil, aby sme sa obrátili na mladšieho exorcistu. Okrem iného nám radil: „Zaraďte sa aj do modlitbovej skupiny. Treba, aby ste túto svoju cestu prekonali posilňovaní modlitbovou skupinou.“ Od toho dňa sme každú sobotu chodievali na svätú omšu, na ktorú prichádzalo množstvo mladých ľudí. Tam sme zároveň dostali aj kresťanskú formáciu, no celý čas mi bolo zle: od začiatku, ako som do kostola vstúpil, až dovtedy, kým sme odtiaľ odišli. Keď som išiel na prijímanie a kňaz povedal: „Telo Kristovo,“ vždy som odpadol a nedokázal som prijímať. No kňaz mi aj napriek tomu Pánovo telo podal. Prejavy posadnutosti sa teda u vás počas slávenia svätej omše prejavovali výraznejšie? Keď som počas svätej omše vyrušoval, páter Matteo ju musel niekedy aj prerušiť, no vždy nás prijal. Pritom nás sprevádzala modlitba cirkevného spoločenstva, ktorá bola silná a naliehavá. Hoci som počas omše padal na zem a zvíjal som sa, lebo som nedokázal ovládnuť svoje telo, vždy sme odchádzali zo svätej omše ako víťazi. A to napriek tomu, že som bol vždy veľmi unavený, ubolený a musel som odpočívať i desať hodín. Bol som taký vyčerpaný, ako keby som celý deň pracoval na poli. Daniela, čo ste prežívali, keď páter Matteo oznámil, že Francesco je posadnutý? Na začiatku obrovský zmätok. Ani sme celkom nechápali, čo sa s Francescom deje. Mal veľmi zvláštne reakcie: z ničoho nič úplne stratil silu, ale vzápätí mal mimoriadne veľkú silu. I jeho tvár sa náhle úplne zmenila. Som jednoduchá žena, ale vždy som mala veľkú vieru. Bola som presvedčená, že Boh má pre mňa osobitný plán.

Vedela som, že nikdy neopúšťa svoje deti, aj keď prežívajú opustenosť a ťažkosti. Hovorievala som: Boh je s nami, on nám pomôže. A tak sa aj stalo. Francesco, ako vyzeralo vaše prežívanie viery v detstve a mladosti? Rodičia ma dali pokrstiť, bol som na prvom svätom prijímaní aj na birmovke. Na svätú omšu som však pravidelne nechodil. Nevedel som prečo, ale vždy som mal strach, keď som vstúpil do kostola. Pred birmovkou som musel ísť do kostola po môj krstný list. Keď som vošiel dnu, zbadal som jednu paniu, ktorá sa modlila ruženec. Pohľad na ruženec vyvolal vo mne triašku po celom tele, a len čo som potrebný doklad dostal, okamžite som z kostola ušiel. Kedy ste si vytvorili vzťah k Panne Márii? Som vďačný Panne Márii, lebo jedného dňa za mnou prišla istá pani v obchodnej záležitosti a rozprávala mi o Medžugorí. Nikdy predtým som o Medžugorí nepočul, ale v tej chvíli som cítil túžbu tam ísť. Povedal som Panne Márii: „Ak existuješ, daj mi pochopiť, čo sa so mnou deje.“ A dosť hlúpo som dodal: „Ak zariadiš, aby som sa stretol s niektorou vizionárkou, začnem sa modliť.“ Keďže som prežíval veľký vnútorný strach, čakal som na znamenie, či Boh existuje. Hľadal som pravdu, ktorú hľadá každý človek. Panna Mária napokon zariadila, že som sa stretol s jednou vizionárkou, bol som v jej dome, ale pochopil som, že Panna Mária nebola v tej vizionárke. Tam som napísal Panne Márii aj lístok ako dajaký chlapec: „Prosím ťa, uzdrav moju rodinu, aj keby to trvalo desať rokov.“ Samozrejme, v prvom rade som myslel na svoje uzdravenie, lebo som mal množstvo rôznych chorôb: bronchitídu, astmu, zápal stredného ucha, alergie, úzkosť. Som vďačný Panne Márii, lebo vyslyšala moju prosbu: lístok som jej napísal v októbri 1997 a moje útrapy sa skončili v novembri 2007, čiže po desiatich rokoch. Je to pre mňa veľká skúsenosť a zároveň dôkaz, že Boh vždy plní svoje sľuby. Počas exorcizmov ste prežívali rôzne stavy, dokonca ste sa stretávali so svätými. Viete o tom povedať viac? Často sa stáva, že posadnutý si po exorcizme nepamätá nič. No ja som mal vždy jasnú myseľ a všetko som si pamätal. Bola to však aj veľká trauma, lebo sa so mnou dialo niečo, čo som si neželal. Nechcem detailne hovoriť o tom, čo som videl, ale v mojej prítomnosti sa objavovali rôzne monštrá. Pán ma mimoriadne posilňoval, aby som to všetko prežil, lebo často som sa nachádzal medzi životom a smrťou. Cítil som napríklad, že sa dusím, moja tvár bola znetvorená, mal som vycerené zuby, oči vypúlené. Bol na mňa hrozný pohľad. Keď som sa zrútil na zem, moje telo stratilo všetku silu. Nevedel som ovládať svoj hlas, no satan vo mne reval: „Pio! Pio!“ A ukazoval pritom na konkrétne miesto. V tej chvíli sa stalo, že mi prišiel na pomoc Páter Pio. Bola to veľká milosť, keď som videl pri sebe stáť Pátra Pia, lebo sa mi vrátila všetka sila, všetka energia, ktorú som počas posadnutosti stratil. Páter jezuita, ktorý pochopil, čo sa deje, zvolal: „Páter Pio, teba takisto trápil zlý duch. Prosím ťa, pomôž Francescovi!“ Páter Pio ma utešoval a hovoril: „Francesco, mňa takisto sužoval zlý duch ako teba. Povedz kňazovi, aby sa za teba modlil, lebo nie je nijaký rozdiel medzi mojou a jeho modlitbou.“ Vtedy som lepšie pochopil význam spoločenstva svätých, ktoré zahŕňa aj nás. Niečo podobné som prežil aj s Jánom Pavlom II. Keď mi raz exorcista ukázal jeho fotku, satan reval a kričal: „Daj preč tú fotku, lebo tento obetuje svoje utrpenie za Cirkev! Neznášam pohľad na jeho fotku.“ V tej chvíli sa satan zmocnil môjho tela a začal plakať. Na mojej tvári sa takisto objavili slzy. A satan hovoril: „Odchádzam! Odchádzam! Nedokážem sa pozerať na ten obraz!“ Podobne reagoval aj vtedy, keď videl obrázok iných svätých, napríklad sv. Antona, sv. Michala, archanjela, sv. Jozefa, akéhokoľvek iného svätca. Keď 2. apríla zomrel Ján Pavol II., nasledujúci deň som absolvoval exorcizmus. A satan kričal: „Som zničený! Aj tento je už svätý!“ V jednom videní som vnímal Pátra Pia aj Jána Pavla II., ako stoja pri mne. Ján Pavol II. hovoril Pátrovi Piovi: „Pomôž Francescovi!“ Neboli to slová, ale gesto, a všetko sa odohrávalo vo veľkom pokoji. Ale Páter Pio povedal: „Nie, toto je tvoja chvíľa!“ Cítil som, že ich vzťah na zemi pokračuje vo večnosti. A pochopil som aj poriadok a ducha poslušnosti, ktoré vládnu v Cirkvi. Pri inej príležitosti mi Ján Pavol II. povedal: „Choď a hovor všetkým, že som ochrancom mladých a väzňov!“ Toto bol jeden z mnohých motívov, prečo sme sa rozhodli napísať knihu o našom živote. Máme duchovnú zodpovednosť ohlasovať tieto skutočnosti. Vaše trápenie trvalo zhruba päť a pol roka, ale nakoniec Boh zvíťazil. Bez modlitieb, kňazov a exorcistov by to asi nešlo. Bolo potrebné všetko. Pán nám dal k dispozícii všetko možné. Bol potrebný exorcista, ale bol potrebný najmä náš sviatostný život. To neznamená, že milosť oslobodenia od zlého ducha k nám prichádza iba cez exorcizmus. Milosť k nám prichádza predovšetkým cez sviatosti. Exorcizmus je svätenina, sviatosti sa však radia na neporovnateľne vyššiu úroveň. Ak žijeme kvalitným sviatostným životom, diabol sa nás nemôže zmocniť, lebo Boh nás ochraňuje. Svätý Otec František hovorí, že si musíme uvedomiť, že diabol existuje a že my sme Božie deti. Satan sa nemôže dotknúť kresťana, ktorý žije opravdivým kresťanským životom. A aby sme boli opravdivými kresťanmi, musíme sa obrátiť. Preto sa aj ja stále väčšmi usilujem intenzívnejšie prežívať kresťanstvo. Táto skúsenosť vás ako manželov posunula zaiste dopredu. Zmenil sa váš vzťah? Daniela: Boj dobra so zlom sme prežívali spoločne. Táto skúsenosť mi pomohla pochopiť, aké dôležité sú sviatosti, hlavne sviatosť birmovania a sviatosť manželstva. Keď Francesco prežíval boj s diablom, ja som sa vždy odvolávala na silu sviatosti manželstva a diabol odchádzal. Dnes sa cítim byť lepšou manželkou. Francesco: Keď moja manželka položila na mňa svoju ruku, na ktorej mala obrúčku, keď sme boli doma alebo v noci, satan hovoril: „Neznášam tú ruku!“ A my sme nechápali prečo. A satan silno reval: „Daj preč tú ruku! Ten prsteň nenávidím!“ Počas jedného exorcizmu sa kňazovi nepodarilo oslobodiť ma. Modlil sa asi hodinu, ale zdalo sa, že diabol je silnejší. Vtedy sa Daniela v duchu pomodlila: „Pane, toto je môj manžel, preto ťa mocou sviatosti manželstva prosím: osloboď ho!“ A satan hovoril: „Ty to nemôžeš povedať! Ty to nehovor! Lebo mojou úlohou je rozbiť toto manželstvo!“ Vtedy moja manželka povedala: „Mocou sviatosti manželstva ti hovorím, aby si opustil môjho manžela!“ A diabol kričal, reval a opakoval: „Nemôžem počúvať, čo hovoríš! Neznášam to! Idem preč!“ Pochopili sme, akú silu majú sviatosti, keď v ne veríme a prežívame ich. Keď mi prišlo zle doma, moja manželka mi dala na čelo krížik a povedala: „Žehnám ťa mocou sviatosti manželstva.“ Kedykoľvek ma takto požehnala, diabol vždy hovoril: „Odchádzam! Toto neznášam!“ Často mi doma bolo dlhé hodiny zle. Vtedy som vďaka tejto jednoduchej modlitbe požehnania a ružencu prežil oslobodenie od zlého ducha. Podobnú silu som cítil aj vtedy, keď kňaz kládol na moju hlavu svoju ruku, štólu alebo relikviu svätca. Všetko to, čo patrilo Bohu, odháňalo diabla preč.

Viac na: odkaz

PS: Všimnite si podstatné veci Satan nenávidi rodinu, nenávidi kostol, nenávi sviatosti napr. sviatosť manželstva, nenávidi lásku, nenávidi ruženec.

Diabol nenávidí svätých hlavne Pannu Máriu, svätého Jozefa, Jána Pavla II., sv. Antona Paduánskeho a ďalších. Aj to dosť vypovedá o tom, ak ľudia nenávidia svätých a kto vlastne v nich nenávidí svätých.

Niektorí budhisti majú za svätého Džingischána. Máš ho rada?

Ze to vobec riesite.
RKC by mohla ustanovit aj satana za svateho a uz by bol svaty..

👍: Shagara

To mi pripomenulo čo napísal Ján Hus. Citujem len spamäti Aj keby bol pápež sám stelesnený satan a kardináli jeho najhorší démoni, aj vtedy sa ich slovo musí držať ako viera...

Lea,....vyvolení židia/náboženskí vodcovia/ si tiež mysleli ,že slúžia Bohu a Ježiš ich označil za "synov zlého".
A dnes tu máme presnú paralelu a RKC ide v šľapajách farizejov. Pochop,....tých vašich "svätých" ustanovil práve on, Boží odporca a vládca tohto sveta.