Svetlo, farby a ešte trochu viac - na zamyslenie

Zamyslime sa nad tým, ako vidíme farby, povedzme zelenú trávu. Napr. vo Wikipedii v rámci "fyziky" čítame, že farba "je psychofyziologický vnem vyvolaný vstupom viditeľného svetla určitej vlnovej dĺžky do oka, resp. označenie jednej z častí viditeľného svetla, ktorá po dopade do oka vyvoláva viac či menej podobný psychofyziologický vnem." Teda podla toho farba ako vnem - vnímanie prostredníctvom očí, do ktorých vstupuje svetlo určitej vlnovej dĺžky. Keď svetlo prejde skleneným hranolom, vytvorí sa skupina farieb podobná dúhe. Táto skupina farieb sa nazýva farebné spektrum. Inak, aj keď oči tu majú dôležitú úlohu, samotné oči "nevidia" (nemajú mozog či myseľ). V konečnom dôsledku vidí, vníma mozog resp. myseľ prostredníctvom očí.

Lenže čo farba predmetov, napr. tá zelená tráva? Alebo čo to znamená, že listy na strome sú zelené? Pigment melanín v koži je zas hnedý. To je totiž akoby relatívne stála "povrchová" vlastnosť daného objektu. Nie je to spôsobené iba tým, že by na neho z nejakého vonkajšieho zdroja dopadalo svetlo a jeho farba by sa tým farbila podla svetelného spektra. Keď vidíme zelenú trávu, vidíme ju takú zrejme preto, že má takú vlastnosť (a nie iba preto, že na ňu svieti svetlo). Veci, ktoré majú určité základy pre farby, ich majú aj v tme, napr. v nočnom lese v húštinách či v tmavej jaskyni. A keď tam zasvieti svetlo, je pre nás možné tie predmety s ich farbami vidieť. Teda to vonkajšie svetlo aj so svojím farebným spektrom nie je jedinou príčinou a podmienkou farby predmetov, hoci asi hlavnou, no robí ich viditeľnými pre vnímanie. Odráža sa od nich do našich očí.

Dalo by sa síce povedať, že svetlo, ktoré sa odrazí z povrchu daného predmetu, vojde do očí a určitá informácia sa dostane do mysle, ktorá "zažije" farbu. Tráva sa javí ako zelená, pretože jej povrch odráža zelené svetlo a absorbuje svetlo ostatných farieb. Lenže tento povrch daného predmetu, napr. trávy, musí mať nejaké svoje relatívne stále vlastnosti (odlišné od iných relatívne stálych "farebných" vlastností), aby sme videli práve zelenú trávu a nie napr. červenú či modrú. Tie "farebné" vlastnosti má daný predmet logicky aj v najhlbšej tme, kde ho nevidíme. Keď naň zasvieti svetlo, tie vlastnosti sa prejavia pre naše vnímanie, i keď svetlo v tom má zrejme významnejšiu úlohu než len púhy "osvetlovač". K tým "relatívne stálym farebným vlastnostiam predmetov" by sa ako príklad dali uviesť známe prírodné farbivá: chlorofyl, lykopén, betakarotén, luteín... Zelená tráva napr. obsahuje chlorofyl.

Vnímanie farieb je do veľkej miery zapríčinené pigmentmi (farbivami) obsiahnutými vo veciach, pričom chlorofyl v tráve je ukážkovým príkladom tohto javu.

Farby, ktoré vidíme, vznikajú interakciou svetla s týmito látkami. Ako to funguje, napríklad tráva: Chlorofyl v rastlinách absorbuje (pohlcuje) modrú a červenú časť svetelného spektra, aby ju využil pri fotosyntéze. Keďže zelenú časť svetla neabsorbuje, túto vlnovú dĺžku odráža späť. Naše oči zachytia toto odrazené zelené svetlo a mozog ho spracuje ako zelenú farbu.

Rastliny obsahujú aj iné pigmenty, ako sú karotenoidy (žlté) a xantofyly (oranžové), ktoré sú zvyčajne prekryté dominantným zeleným chlorofylom. Keď na jeseň chlorofyl zaniká, tieto ostatné pigmenty sa stanú viditeľnými, čo spôsobuje zmenu farby listov na žltú alebo hnedú.

Pigmenty sú látky, ktoré menia farbu odrazeného svetla tým, že selektívne absorbujú určité vlnové dĺžky a iné odrážajú.

Umelé svetlo (žiarovka, LED) umožňuje vidieť farby v noci v podstate na rovnakom princípe ako slnko cez deň: základ umelého svetelného zdroja vyžaruje viditeľné svetelné spektrum, ktoré sa odráža od predmetov a následne ho spracováva naše oko.
Zdroj svetla (žiarovka) produkuje "biele" svetlo: Hoci sa zdá, že žiarovka svieti len bielo alebo žlto, jej svetlo obsahuje zmes rôznych vlnových dĺžok (farieb) viditeľného spektra, podobne ako denné svetlo, hoci spektrálne zloženie sa líši.

Predmety odrážajú špecifické farby: Keď svetlo zo žiarovky dopadne na zelený sveter, materiál svetra absorbuje väčšinu vlnových dĺžok, ale odrazí práve tú, ktorú vnímame ako zelenú. Táto odrazená zelená vlnová dĺžka putuje do nášho oka.

Oko ako prijímač: Svetlo vstupuje cez zrenicu na sietnicu, kde sa nachádzajú čapíky – svetlocitlivé bunky zodpovedné za farebné videnie. Hoci v tme dominujú tyčinky (vidíme čiernobielo), pri dostatočnom osvetlení sa aktivujú aj čapíky, čo nám umožňuje vnímať farby.

Mozog interpretuje farby: Čapíky sú citlivé na tri hlavné zložky – červenú, zelenú a modrú. Mozog spracuje signály z čapíkov a interpretuje ich ako farbu predmetu.

Asi takto to vykladá prírodná veda.

Avšak poďme ďalej. Aj v snoch v noci počas spánku, keď máme zavreté oči, "vidíme" veci a osoby takpovediac vo svetle, farebne, často takmer "normálne". Podstata je, že ich "vidíme", čiže je tam nejaké - možno duševné či duchovné? - svetlo. Aj farby sú v snoch, pokiaľ viem, nie len čierno-biely obraz.

Ako to, keď podľa fyziky je zdroj svetla slnko, hviezdy, umelé svetlo (žiarivky, lampy...)? Veď v noci keď človek spí so zavretými očami v tmavej izbe, fyzického svetla tam niet, nemá tam vplyv.

Niekto by mohol namietať, že tie farby v sne si človek akosi pamätá; ale svetlo? Neviem, ako je to s tou farebnosťou vecí a osôb v snoch, ale žeby aj svetlo pochádzalo z ľudskej pamäte? Je teda zdrojom svetla i ľudská pamäť? To som doteraz nikdy nepočul.

Odpoveď umelej inteligencie na túto otázku:

"Videnie svetla a farieb v snoch počas spánku v tmavej miestnosti je fascinujúci jav, ktorý vysvetľuje najmä neuroveda a psychológia. Hoci fyzicky je tma, zdrojom svetla v sne nie je fyzický svet, ale aktivita mozgu.
Tu je podrobné vysvetlenie, ako to funguje:
Videnie prebieha v mozgu, nie v očiach.
Fyzika hovorí, že vidíme vďaka svetlu, ktoré dopadá na sietnicu. Avšak, oko len zbiera svetelné signály a posiela ich do mozgu, kde sa obraz reálne "vytvorí".
V sne (REM fáza): Oči sú zatvorené, ale zrakové centrum v mozgu (tylový lalok) je vysoko aktívne. Mozog si teda "premieta film" priamo vo vnútri, bez potreby externého svetla. Vnútorné svetlo: Zraková kôra si dokáže vygenerovať vnem svetla a farieb na základe elektrických impulzov, pamäťových stôp a emócií.
Ak sa vám sníva o slnečnom dni, mozog aktivuje pamäťovú stopu "jasného svetla", ktorú ste zažili v bdelom stave.
Preto sú sny farebné – mozog ukladá informácie o farbách, nielen o tvaroch.

Záver: Zdrojom svetla v sne nie je Slnko, ale energetická aktivita mozgu. Je to akási "vnútorná vizualizácia", kde pamäť a predstavivosť nahrádzajú fyzické svetlo. Áno, z určitého hľadiska je zdrojom svetla v sne naša pamäť a schopnosť mozgu rekonštruovať realitu."

Takže podľa umelej inteligencie, ktorá tu pri vysvetľovaní má taký prirodzený (alebo kvázi materialistický) prístup, je zdrojom svetla a farieb v snoch pamäť prirodzeného mozgu, jeho aktivita a dokonca i emócie. Pamäť a emócie ako zdroj svetla v snoch. Čiže už nie iba Slnko, hviezdy a umelé svetlá ako napr. žiarivky, lež v danej oblasti aj emócie a aktivita mozgu. Možno čiastočne, lebo ako sa hovorí, všetko so všetkým súvisí. Každopádne je tu posun, nový objav, že zdrojom svetla a farieb môžu byť i emócie, činnosť mozgu a spomienky. Avšak ide o komplexné vysvetlenie? Ak na tom niečo je, je to kompletné, je to podstata, alebo skôr len nejaká sekundárna súvislosť? Filozofické otázky. Možno totiž duševno duchovná oblasť človeka má svoje svetlo i farby, ktoré sú zdrojovo v niečom iné než tie prirodzené (v materialistickom či naturalistickom zmysle).

Mimo iného je tiež otázne, či vždy v podstate je za sny zodpovedná aktivita mozgu. Lebo napr. Biblia hovorí, že počas spánku v snoch sa ľuďom diali objektívne zjavenia z nadprirodzeného sveta. Teda sen nemusí byť len akýsi výplod prirodzeného mozgu.

Paradox - nosič prirodzeného svetla fotón je údajne nehmotný; fotón ako nosič viditeľného svetla a celkovo elektromagnetického žiarenia sa považuje za nehmotnú časticu. Nemá vraj ani elektrický náboj...

Doc. RNDr. Jaroslav Leška v článku Cesty za poznaním podstaty materiálneho sveta a jeho vzťah k duchovnému svetu, uvažuje takto:

"Pretože nám pri "honbe" za podstatou hmoty, prenikaním až k jej koreňom, ona stále uniká "spod rúk" a narážame stále na proces niečoho, čo nepoznáme, mohli by sme uvažovanie obrátiť a povedať, že hmota je duchovnej (spirituálnej) podstaty, pretože jej základné jednotky vznikli z "ničoho" až v prvých okamihoch po Veľkom tresku. ... Na tom základe by sme mohli miesto "materialistického monizmu", podľa ktorého i duch je bytosť hmotnej podstaty, ako najvyšší produkt hmoty, nastoliť "spiritualistický monizmus". ... Objavuje sa názor, že skrytú látku [temnú hmotu] by mohli tvoriť častice strunového modelu a existujú náznaky, že dvoma kandidátmi by mohli byť "neutralíno", ktoré je dvestokrát hmotnejšie než protón a "axion", miliónkrát menej hmotný než elektrón, teda takmer nehmotný. ...
Možno sa domnievať, že rýchlosť myšlienky je nekonečne veľká a nezávisí od "priestoročasu", pretože jej nositeľom nie je fyzikálne médium. Tvorivá činnosť ducha sa prejavuje najmä vo vedách. Ak odhliadneme od teológie, ktorá má svojrázne zameranie a od filozofie s jej generalizujúcou úlohou, môžeme sa domnievať, že matematika je jediná veda, ktorá pracuje len s materiálom nehmotným."

Takže aj prirodzený hmotný svet ako súčasť väčšej duchovnej skutočnosti? Opak materializmu. Viď tiež záhadná tmavá - skrytá hmota a energia vesmíru... Takže ktovie. Na zamyslenie.

Ďalšia vec je, že vnímanie a prežívanie svetla a farieb či už počas bdenia alebo v snoch spánku, je záležitosťou subjektu, ktorý to vníma, prežíva... Teda nejaké duševné "ja". Centrum osobnosti, ako sa hovorí v psychológii. Myslenie, cítenie aj vnímanie je psychický (duševný) jav a proces, takže i vnímanie farieb. Bez tohoto duševného stavu by nemohla byť reč o tom, že svetlo má farby, lebo ich vníma práve myseľ a nie veci bez mysle, napr. kamene.

Je toto "ja" snáď len onen biologický orgán - objekt mozog? Alebo skôr duchovno-duševný subjekt človeka? Mimochodom nejde asi len o vedomie, lebo napr. počas spánku v snoch asi vedomie nie je aktívne, avšak "ja" v snoch vníma, prežíva danú snovú "skutočnosť". Hoci má obmedzené a skreslené chápanie. Sú však výnimočne aj sny, keď si človek uvedomí, že sníva, teda jeho "ja" sa akoby zobudí zo sna do bdelého stavu ešte počas spánku. Alebo sú niekedy situácie, ktoré trvajú iba chvíľu, keď človek spí, teda je v stave kvázi spánku, bez snov a bdelý. Alebo keď sa chce zobudiť resp. ovládnuť svoje telo a získať kontrolu, je v bdelom stave, no dočasne neschopný pohybu, akoby dočasne paralyzovaný či fixovaný ešte chvíľu v stave kvázi spánku.

Toto sa zjavne týka viac i náboženstva a duchovných smerov, prístupov. Napr. zjavenia, zážitky počas klinickej smrti a pod. Veď tie sa týkajú viac nadprirodzeného než prirodzeného sveta. Zjavenie pochádza podľa náboženstva z duchovného sveta. Viď napr. Zjavenie Jána (Apokalypsa) v Biblii.

Chcete povedať, že všetko sa v zjavení deje po tme a čierno-bielo? Nikto tam nikoho nevidí a keď i vidí, tak iba čierno-bielo bez farieb? Jasné, že nie.

Iste, to už nie je onen "prirodzený" prístup. Je to teológia, filozofia, relígia, spiritualita... Každopádne, teistov a spirituálne založených ľudí je na svete najviac a to vo všetkých vrstvách, či už jednoduchých alebo aj vzdelaných a inteligentných.

Boh sa napr. tiež považuje za zdroj svetla. Nie iba ako Stvoriteľ slnka, hviezd, lež i priamo ako zdroj a svetlo. Mimochodom - Satan sa zas môže tváriť ako anjel svetla podľa Biblie, čo je však iba zdanie. Možno napodobnenina.

Farby a svetlo majú tiež iné významy, "symbolické", napr. tzv. teplé farby (žltá, červená...) a studené (biela, modrá...). Alebo ako "farba hlasu" a "farba tónov, zvukov, hudby". Subjektívne uprednostňovanie jedných farieb pred inými, "obľúbená farba". Alebo svetlo a tma podľa pocitov a nálad (svetlo - dobrá nálada, tma - smutná). Podobne "svetlo rozumu/poznania"; "tma nevedomosti"...

Takže aspoň toľko k tejto téme na zamyslenie.

Takže som dal niečo na zamyslenie. Ale neberte to moc vážne 🙂

Ja sa nad tým minule zamýšľal a došiel som na niečo také 😉

Áno, v snoch napríklad vidíme úplne iné svety ako je táto naša realita spoločná 😉

Ale to videnie ako tu, tak aj tam má jednu spoločnú charakteristiku 😉

Aby si vôbec niečo "videl", potrebuješ mať INFORMÁCIU o tom niečom 😉

Ako to vyzerá, aké to má vlastnosti (napríklad farbu, tvar a podobne) 😉

A potom keď mozog alebo čokoľvek dostane túto informáciu o scéne, ktorú má vykresliť, tak už ju len vizualizuje a zobrazí pozorovateľovi 😉

Z tohto pohľadu 😉

Možno realita nemá fyzicko materiálnu povahu, ale "len" informačnú 😉

A potom sen nie je nejakým výmyslom mozgu, ale realita ako taká ti púšťa rôzne "filmy" 😉

Raz interaktívny film o spoločnej realite a raz niečo čo voláme sen 😉

Vidíš, aj to je nejaký uhol pohľadu 🙂

Tak veru 😉

Je to len jeden z množstva pohľadov na vec 😉

Nevravím, že to takto musí byť, ale môže aj na takomto videní niečo byť 😉