265
Deti... Ako sa len usilujú byť dobré v prítomnosti svojich rodičov! A kráľovské deti, ako sa usilujú zachovať si kráľovskú dôstojnosť pred svojím otcom Kráľom! A ty... neuvedomuješ si, že stojíš vždy pred Veľkým Kráľom, tvojím Bohom Otcom?
266
Neurob nijaké rozhodnutie bez toho, že by si sa zastavil a uvažoval o veci v Božej prítomnosti.
267
Je potrebné presvedčiť sa o tom, že Boh je neustále pri nás. Žijeme, akoby Pán bol od nás niekde ďaleko, tam, kde svietia hviezdy a zabúdame, že je vždy po našom boku. Je tu ako milujúci Otec — každého z nás miluje viac, ako môžu všetky matky sveta milovať svoje deti — pomáha nám, radí nám, požehnáva nás... a odpúšťa nám.
Koľkokrát potom, čo sme vyviedli nejakú nezbedu, sa nám podarilo vyhladiť zamračený výraz našich rodičov, keď sme im povedali, že už to viac neurobíme! A možno ešte v ten istý deň sme padli znova... A náš otec, s predstieranou prísnosťou v hlase a vážnou tvárou nás karhal...ale srdce mu už mäklo, lebo poznal našu slabosť a pomyslel si: Chudáčik, ako sa usiluje byť dobrý!
Musíme byť naplnení a presiaknutí myšlienkou, že Boh je náš Otec, náš skutočný Otec, ktorý je pri nás a na nebesiach.
268
Zvykni si povznášať svoje srdce k Bohu v úkonoch vďaky veľa krát za deň. Pretože ti dáva to i ono. Pretože tebou opovrhli. Pretože nemáš to, čo potrebuješ, alebo pretože to máš. Pretože urobil svoju Matku, ktorá je aj tvojou Matkou, takou krásnou. Pretože stvoril slnko a mesiac a tamto zviera a onú rastlinu. Pretože tomuto človeku dal výrečnosť, a ty si taký ťažkopádny. Ďakuj mu za všetko, pretože všetko je dobré.
269
Nebuď taký slepý a nevšímavý, že by si nevošiel do každého Svätostánku, keď zazrieš múry alebo vežu Božieho domu. On ťa očakáva. Nebuď taký slepý a nevšímavý, že by si nevzýval Nepoškvrnenú Pannu Máriu, keď ideš okolo miest, o ktorých vieš, že tam urážajú Krista.
270
Nemáš radosť, keď na svojej obvyklej ceste po uliciach mesta objavíš ďalší Svätostánok?!
271
Jeden človek modlitby povedal: “Ježiš má byť cieľom našich snažení, Láskou našich sŕdc, témou našich rozhovorov, vzorom nášho konania.”
272
Používaj tie sväté ”ľudské pomôcky”, ktoré som ti odporúčal, aby si nestratil vedomie Božej prítomnosti: strelné modlitby, úkony Lásky a zadosťučinenia, duchovné sväté prijímanie, pohľady na obrazy Panny Márie...
273
Sám! Nie si sám. Z diaľky ťa stále sprevádzame. A okrem toho Duch Svätý, ktorý sídli v tvojej omilostenej duši - Boh s tebou — dáva nadprirodzený tón všetkým tvojim myšlienkam, túžbam a činom.
274
„Otče,” povedal mi ten mládenec (čo je s ním teraz?), dobrý študent, „rozmýšľal som o tom, čo ste mi povedali... že som synom Boha! A pristihol som sa, ako kráčam po ulici so vztýčenou hlavou a s hrdosťou v srdci... Syn Boha!” S čistým svedomím som mu poradil, aby si túto hrdosť zachoval.
275
Nepochybujem o tvojich dobrých úmysloch. Viem, že konáš v Božej prítomnosti. Predsa je tu však jedno ale: tvoje skutky pozorujú, alebo môžu pozorovať ľudia, ktorí ich budú posudzovať podľa ľudských meradiel... A je nutné dávať im dobrý príklad.
276
Keď si aspoň raz týždenne zvykneš vyhľadávať spoločnosť Márie, aby si s ňou šiel k Ježišovi, uvidíš, o čo viac budeš žiť v Božej prítomnosti.
277
Pýtaš sa ma: “Prečo ten drevený kríž?” A citujem z jedného listu: „Keď zdvihnem zrak od mikroskopu, oči mi padnú na čierny a prázdny kríž. Tento kríž bez Ukrižovaného je symbolom. Má význam, ktorý iní nevidia. A ten, čo je unavený a práve chcel odložiť svoju prácu, znova upriami zrak do mikroskopu a pokračuje, pretože ten osamelý kríž volá po ramenách, čo by ho niesli.”
278
Ži v Božej prítomnosti a budeš mať nadprirodzený život.
