Kto mi dá spočinúť v tebe? Kto mi dá, aby si prišiel do môjho srdca a opojil ho? Aby som zabudol na svoju zlobu a objal teba, jediné svoje dobro? Čím si mi? Zmiluj sa, aby som mohol hovoriť. Čím som ti, že kážeš, aby som ťa miloval, a keby som to neurobil, hneváš sa na mňa a hrozíš nesmiernymi útrapami? Či už to je nie malé trápenie, keď ťa nemilujem? Beda mi! Povedz mi, Pane Bože môj, pre svoje milosrdenstvo mi povedz, čím si mi? „Povedz mojej duši: »Ja som tvoja spása.«“ (Ž 35,3) Povedz tak, aby som počul. Hľa, uši môjho srdca sú pred tebou, Pane, otvor ich a „povedz mojej duši: Ja som tvoja spása“. Pobežím za tým hlasom a uchopím ťa. Neskrývaj svoju Tvár predo mnou. Nech zomriem, aby som večne žil a díval sa na tvoju Tvár.
Tesný je dom duše mojej, kadiaľ vojdeš doň? Rozšír ho, Pane. Rozpadáva sa, oprav ho. Viem a vyznávam, že je v ňom veľa, čo uráža tvoje oči. Ale kto ho očistí? Alebo ku komu okrem teba zavolám: „Očisť ma od chýb, ktoré si neuvedomujem. Dôveroval som, aj keď som povedal: »Som veľmi pokorený.« Povedal som si: »Vyznám Pánovi svoju neprávosť.« A ty si mi odpustil zlobu môjho hriechu.“ (Ž 19,13; 116,10; 32,5) Nechcem ísť s tebou pred súd, lebo ty si pravda; nechcem klamať sám seba, aby ma nezviedla moja lož. Nechcem ísť s tebou pred súd, lebo „ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, Pane, kto obstojí“ (Ž 130,3)?
Toto by mali ľudia čítať, nie tam tých zmätených protestantov, jehovistov a sektárov.
Po Biblii najlepšie diela.
