Stručne!!!!!!!!!! Kremeľ: V Rusku niet epidémie koronavírusu!

26.03.2020 | 13:08

odkaz

Aj by som tomu uveril. Na Sibír sú veľké vzdialenosti, stretneš tam jednoho človeka za rok, tak ako by sa mohol koronavirus prenášať? Alebo v takej dedinke Ojmjakon, kde ešte aj teraz je -35. Kde by sa vírusu chcelo do takej zimy. Nemeckí vojaci by vedeli rozprávať.

Verím tomu, že na mnohých odľahlých častiach Ruska ešte ani netušia, že sa šíri nejaký koronavirus.

O tom nepochybujem ale i tam niekto musí doviesť potraviny a ine veci

A koronavirus.

👍: ardun

Starý chren, Rusko to je Moskva a Petrohrad. Ak sa to rozhorí tam, cára môže spláchnuť následná vlna hnevu ľudí.

👍: ardun

👍: ardun

Starý chren ten mýtus o ruskej zime a nemeckých vojakoch sa dlho traduje . Je to však len mýtus .

Nemcov porazila ruská zima

Jeden z úplne najrozšírenejších mýtov o nemeckej ofenzíve je mýtus o „Generálovi Zima“, resp. „Generálovi Frost“, teda povestnej ruskej zime. Práve tá mala zapríčiniť neúspech operácie Barbarossa a porážku Nemecka pred bránami Moskvy. Je to mýtus, vytvorený predovšetkým nemeckými generálmi, ktorí sami seba považovali za vojenských géniov a Červenú armádu za podradnú a neschopnú ich poraziť. Ako jedinú príčinu svojej porážky preto často udávali ruskú zimu.

4. decembra 1941 uskutočnila nemecká armáda čelný útok a za cenu obrovských strát sa dostala približne 30 km od Moskvy. Nasledujúci deň, 5. decembra, klesla teplota na -30 ?C (podľa rôznych zdrojov -35 až -28 stupňov). Na to nebola nemecká armáda pripravená. Tradične sa uvádza, že Nemcom nešli naštartovať motory tankov, áut ani lietadiel, že vojaci nemali zimné oblečenie ani zásoby. To síce pravda je, pravdou však je aj to, že obrovský protiútok Červenej armády Kalininského frontu na sever od Moskvy z toho istého dňa dokázal Wehrmacht odraziť. Na ďalší deň, v rovnakých teplotách, boli dokonca Nemci schopní zaútočiť – nemecká 9. armáda (9. Armee) za podpory 3. tankovej skupiny (Panzergruppe 3) zatlačila sovietsku 31. armádu späť za Volgu, pričom takmer zlikvidovala sovietsku 250. pechotnú divíziu. Medzi 5. a 7. decembrom, v dňoch najtvrdšej zimy, dokázali Nemci víťaziť.

Naopak, keď sa 8. decembra 1941 náhle zmenilo počasie a teploty vystúpali až na +4 ?C, vyhrávať začala Červená armáda. A už sa nezastavila. 9. decembra, pri teplotách medzi -5 a 0 ?C, poľný maršál von Bock, veliteľ skupiny nemeckých armáda Stred, zúfalo prosil Hitlera o pomoc. Neuspel. Sovietska ofenzíva sa zastavila až 7. januára 1942, keď boli nemecké vojská 100 až 250 km od Moskvy.

Bitka o Moskvu znamenala pre nemeckú armádu prvú veľkú pohromu na východnom fronte. Hitler v reakcii na ňu zosadil 35 maršálov a generálov a sám sa ujal vedenia armády. Pre Červenú armádu znamenalo toto víťazstvo významné pozdvihnutie sebavedomia a prestíže. Ruská zima skutočne zohrala významnú úlohu a Nemcom, absolútne nepripraveným na takéto podmienky, spôsobila ohromné problémy. Len v decembri zaznamenal Wehrmacht viac ako 130 000 prípadov omrzlín.
Nebola to ale výlučne jediná príčina zastavenia postupu Nemcov. Bola to predovšetkým Červená armáda, kto Wehrmacht skutočne zastavil. Podobne ako u Napoleona, aj Hitlerove plány začali zlyhávať dlho pred začiatkom zimy a i keď ruská klíma nakoniec mala bezpochyby výrazný vplyv na ich nasledujúce problémy, nemožno ju označiť za jedinú príčinu ich porážky.

odkaz