Stretnutie s otcom

Dobrý deň. Mám takýto problém. Moja dcérka vyrastala iba so mnou, jej otec o ňu doteraz nejavil takmer žiaden záujem. Hneď po narodení môjho dievčatka nás opustil. Bez slova, nikdy nič nevysvetlil, nekontaktoval nás. Jednoducho zdúchol a viac ho nebolo. Spočiatku sa mi zatajoval, nechcel so mnou hovoriť, neskôr sa odsťahoval. Celá výchova a starostlivosť ostala na mne. Chodievali mi od neho pravidelne iba peniaze na účet pre malú, aj keď nie sme manželia, boli sme predtým iba v partnerskom vzťahu. Za celú tú dobu (7 rokov) ju neprišiel pozrieť ani raz, nikdy jej nezavolal, nedal darček na narodeniny. Nikdy neprejavil záujem o stretnutie, akýkoľvek kontakt.
Mne je dobre aj takto a od neho už nechcem nič. Za ten čas som si vlastnými silami, sama a aj bez jeho opory vytvorila domov, zázemie, rodinu. Sme v nej síce iba my dve (dcérka a ja) ale je to jediný domov, ktorý máme a poznáme. Dcérka si tiež zvykla. Nebol to pre ňu šok, lebo nič iné ani nepoznala. Nevedela aké to je vyrastať s otcom v rodine.
A tu prichádza ten problém, ktorý môže zmeniť zabehnuté koľaje.
Kontaktoval ma bývalý, dcérkin otec. Rád by sa s ňou bol stretol. Rád by bol dobehol stratený čas, ako sa vyjadril. Neviem, čo si mám teraz o tom myslieť. Nechcem dopustiť, aby sa s ním moja dcérka zblížila. Nie preto, čo urobil, ale skôr preto, že ho poznám. Je to už istý čas, ale viem, ako sa správa, keď je nejaký problém. Jednoducho sa vezme a utečie. Keby to bolo iba o mne, nevadilo by mi to. Nechcem však, aby si naňho dcérka zvykla, aby ho začala vnímať ako ocina a nakoniec aby ju sklamal, zasa opustil.
Tiež je možné, že si nesiem so sebou svoje rany z mladosti a bránim sa tomu kvôli mne, nie kvôli malej. Sama neviem. Neviem ani, či môžem brániť styku otca s dieťaťom. Viem iba to, že by som bola pokojnejšia, ak by k tomu nedošlo. Bývalý ale trvá na stretnutiach.
Malá ešte nevie, že sa jej otec ozval. Ani neviem, či jej to chcem povedať.

👍: piskotka

budem pisat za seba,neda sa to zovseobecnit samozrejme,ak by som nepoznala svojho otca,tuzila by som ho spoznat,nech by bol kymkolvek,bola by to moja krv,nosila by som mozno ,,jeho" oci,zdedila by som mozno jeho tvrdohlavost a tak podobne,ak by som bola na tvojom mieste,detom by som nebranila,skor by som napriklad vyhladala detskeho psychologa a poradila sa s nim,ako postupovat,aby bol aj vlk syty aj ovca cela,drzim palce🙂

Moji rodicia tragicky zahynuli pri nehode, nespominam si na nich, bola som malicka, ale nech by bol moj otec akykolvek, tak spoznat by som ho chcela.

skôr,či pozdejšie..malá aj tak sa bude pýtať, kde je a prečo chýba biologický otec?..povieš jej, že si bránila ich vzájomnému spoznaniu sa?..keby aj, nevieš ako tento fakt príjme tvoja dcéra..Byť tebou, dohodnem sa s otcom dieťaťa, aby dal čas pripraviť malú na ich stretnutie..môj názor, nemusí byť správny.

👍: piskotka

hmm..toto je také že človek nevie čo urobí dobre a čo zle pre svoje dieťa.., tých 7 rokov čo ? a 7 ročné dieťa nevie posúdiť rozdiel "záujmu" ..rodič je vždy pre ňu malý boh nech je aký chce.
Najskôr sa ty ako matka sním porozprávaj a nie raz, ..zváž veci ...a podľa toho sa zariadiš.

pre tú malú je cudzí človek,mama je rodič za oboch

poraď sa s psychológom,akú cestu zvoliť pri zoznamovaní........aby ale je to nezrelý SEBEC,ktorý je nezodpovedný a nespoľahlivý :-(