"Šťastie je uhol pohľadu"

Blaise Pascal (1623 – 1662) francúzsky filozof, matematik, fyzik, prozaik

Nar. 19. jún 1623 Clermont-Ferrand, Francúzsko Úmrtie 19. august 1662 Paríž, Francúzsko. Z jeho citátov niekoľko:

Aby sme mohli ohodnotiť čnosti človeka, netreba sa naň pozerať pri veľkých udalostiach, ale pri každodennom živote.
Múdry človek nemiluje preto, že z toho má prospech, ale preto, že nachádza šťastie v samotnej láske.
Rozumný človek nemiluje preto, že je to výhodné, ale preto, že v samej láske nachádza šťastie.
Slabosi sú ľudia, ktorí poznajú pravdu, ale zastávajú ju len dovtedy, kým majú z nej prospech.
Nešťastie človeka začína tým, že nie je schopný v miestnosti zostať iba sám so sebou.
Málo priateľstiev by zostalo, keby každý vedel, čo o ňom za chrbtom hovorí jeho priateľ.
Nielen pravda sama poskytuje istotu, ale už i jej samotné hľadanie upokojuje.
Človek je úbohý, pretože je človekom. A zároveň je veľký, pretože to vie.
Pravda poskytuje istotu, ale až aj samotné jej hľadanie poskytuje pokoj.
Oni, ktorých nazývame starými, boli v skutočnosti vo všetkom noví.
Čím je človek rozumnejší a lepší, tým viac dobrého zbadá v ľuďoch.
Boh vštepuje náboženstvo do ducha dôvodmi a do srdca milosťou
Šťastný chce byť každý človek. Aj ten, čo sa napokon obesí.
V každom človeku je priepasť, ktorú môže naplniť iba Boh.
Keď milujeme, zdá sa nám, že sme inakší ako predtým.
Rozumný človek vie, že utrpenie mu nie je vrodené.
Srdce má svoje dôvody, o ktorých rozum nič nevie.
Náhoda pomáha tým, ktorí sú na ňu pripravení.
Človek nekonečne prevyšuje ľudí.
Neveriaci veriť musí najviac.
I srdce má svoj rozum.
Stačí akákoľvek hlúposť, aby človeka zabila.
Všetky dobré zásady sú už napísané. Teraz ich ešte treba uskutočniť.
Existuje aj v tomto znení: V každom človeku je priepasť - vyplniť ju môžeme iba Bohom.
V tejto dobe je pravda taká zatemnená a lož taká zavedená, že pravdu môže poznať iba ten, kto ju miluje.
Ak chce niekto niekoho napraviť a dokázať mu, že sa mýli, musí si všimnúť, z ktorej strany hľadí na vec jeho protivník, lebo z tej strany má spravidla pravdu. To mu treba priznať a potom mu treba ukázať druhú stranu, z ktorej nemá pravdu. To, že si človek uvedomí nezmyselnosť pozemského života, ho núti vsadiť na to, že Boh existuje, aj napriek nemožnosti dokázať toto presvedčenie. Ak poznáme Boha bez toho, aby sme poznali svoju biedu, dospejeme k pýche. Ak poznáme svoju biedu, bez toho aby sme poznali Boha, dôjdeme k zúfalstvu. Ak poznáme Krista, prídeme do stredu v ktorom môžeme nájsť i Boha i svoju biedu.

to je návod na samovražebné útoky,ako u moslimov,veriaci ,ja len nechápem ,prečo nejdete najkradšou cestou k tomu svojmu bohu....

A kto ta bude potom vytacat?

no predsa ja...kto iný

Čítala som, že ak chceme byť šťastní, tvárme sa, akoby sme nimi boli. Hovorme pozitívne, pospevujme si, usmievajme sa a ten pocit šťastia proste príde. Ináč aj v superstar vyhodili talentovaného speváka len preto, že sa tváril rozladene. Ak by bral svet-gombička, ešte by tam bol.
A o tej priepasti, ktorú zaplbí len boh: Ja som tú vieru stratila a itak sa nič nezmenilo. Tie priepasti, kde moje sily už nestačia, sa zapĺňajú inak, držím sa hesla flegmatikov: "laissez faire" - nechať plynúť. Čas rozhodne, osud rozhodne. Neznášam sa rozhodovať, zodpovedne v dôležitých veciach. No až tak si z toho hlavu nerobím. Dáko bude, dakde sa tá miska váh posunie a napokon sa i tak dokopem k dákemu rozhodnutiu.

to šťastie si každý musí nájsť v sebe sám (na citáty sa po prečítaní hneď zabudne). Mne sa páči ten výrok ktorý ma rozosmial, že: " náhoda pomáha tým, ktorí sú na ňu pripravení".. nuž moja skúsenosť je, že tá nepripravenosť na náhody je tá najlepšia náhoda, ktorá ani nemusí byť.

ano Ónya sám... to ostatné o tom...až potom ...povedal by niekto iný...

dúfam nezabudnem ( monológ )

Ja zbieram citáty. Niektoré mám v mysli už hlboko vryté. V podstate sú pravdy, ku ktorým veľa ľudí príde nezávisle od seba. A majú až takú hodnotu, že sa z nich stanú citáty.

to stastie je uhol pohladu by nemalo byt v uvodzovkach.

máš pravdu

Je to všetko pekné, múdre, ale pri tom citáte, že aj srdce má svoj rozum som sa zarazila...má srdce rozum? Veď keby malo, všetko by bolo inak. Milovali by sme iba hlavou.

mne sa páči najviac tento výrok :

Šťastný chce byť každý človek. Aj ten, čo sa napokon obesí.

aha, ak na mňa šťastie nesadne ( s čím ani neratám ) tak sa obesím

Ten, čo sa obesí rezignoval na hľadanie šťastia. Najviac sa divím mladým samovrahom, teenagerom, veď ešte ani poriadne nežili a už na život rezignujú

Mojim najvacsim stastim je vnutorny pokoj, len ked ho mam, tak viem vnimat zle veci tak inak, akoby len prechadzali okolo mna, i ked sa ma bytostne dotykaju...a moji priatelia, ktori sa na mna nevykaslali ani ked som si ich vobec nevsimala, chapali moj smutok, ktory sa neskor premenil len na ticho, kde som potrebovala byt sama....toto je moje stastie....ziadny ani ten najkrajsi zazitok nema pre mna vacsiu cenu.

idem aj ja hladat..to ticho..