Štádia osobnostnej identitiy 4: Dosiahnutá identita

Dosiahnutie vlastnej osobnostnej identiti je výsledok úprimného hľadania, zvažovania a emocionálneho prežívania, priebežného sebahodnocovania z hľadiska svojej minulosti a budúcnosti. Človek si kladie mnohé závažné otázky a snaží sa na ne poctivo odpovedať. Tí, čo prešli obdobím sebaspytovania, sú už menej sami sebou zaujatí, menej úzkostliví a nedotkliví. Otvárajú sa smerom k druhým ľuďom. Chápu seba a snažia sa pochopiť iných.
Prekročenie hranice seba k iným je najviditeľnejším znakom dosihnutej osobnostnej identit. Tí, čo osobnostne dozreli, sa dokážu nesebecky otvárať iným ľuďom, hovoria o sebe, o svojich túžbach, ale zaujímajú sa aj o túžby a prežívanie iných. Sú schopní úprimnej medziľudskej komunikácie, vedia dávať i príjmať. Začleňujú sa do rôznych sociálnych skupín, fungujú na viacerých úrovniach interpersonálnych vzťahov. Dokážu nezištne aj niečo pre druhých urobiť. Túžba pripojiť sa k nejakej skupine sa spája s humánnymi cieľmi, nesmeruje ku kolektívnej agresivite.
Párová identita v láske nemôže vzniknúť bez dosiahnutia vlastnej identity. A v práci, v povolaní tiež najväčšiu radosť môžu mať tí, ktorí dosiahnu cieľ, ktorý si sami postavia. Ich názory a postoje prezrádzajú hlbšie zaujatie danou problematikou. Nachádzajú svoje väzby s kultúrou. Prejavujú záujem o štúdium, prácu, majú svoje koníčky. Vedia prekonávať prekážky a ísť za svojim cieľom. S humorom zvládnu ja trápne situácie, neurážajú sa pre maličkosti. Hneď ich tak niečo nevyvedie z rovnováhy, pretože už majú relatívne dosiahnutú definíciu seba. Dôležité je, "čo si ja myslím o sebe a nie to, čo si iní myslia o mne". Vedia odlíšiť pravdu od zámerného znevažovania a ponižovania, sú ochotní svoju pravdu hájiť.
Ak je primerané sebavedomie prvou podmienkou ľudskej existencie, potom druhou podmienkou je schopnosť vysielať pozitívne interpersonálne posolstvá. Ten, kto vie dať najavo aj svoj záujem o druhých, kto s primeranou hrdosťou prejavuje svoju akceptáciu, kto je empatický, je súčasne aj pripravený emocionálne príjmať. Vyvoláva v iných city priateľstva, lásky a nežnosti. Rozorvaný rebel, emocionálne preexponovaný nespokojenec môže tiež vyvolávať veľmi silné emócie, ale tie nesmerujú k harmónií. Mnohé tragédie lásky majú svoje príčiny v rozháranosti osobnosti. Stratenca nemôže zachrániť ani veľká láska, ktorou ho zahŕňa milujúca bytosť, ak sám nechce opustiť hranicu svojho zatratenia.

Tu je príklad dosiahnutej identity:

"Prebral som sa v nemocnici. Oči som mal zaviazané a nemohol som sa ani pohnúť. Posledné, na čo som si spomenul, bol oslepujúci oheň a hrozný tresk. Asi som sa ešte stihol obrátiť. Hrozná bolesť! Mám zoškvarenú ľavú stranu chrbta a nohy. Úplny invaldi! Devätnásťročný! Úplne "zbohom" životu! Čo mi ostáva?
Ležal som skoro celý rok. Sedávala pri mojej posteli. Držala ma za ruku a rozprávala mi o všetkom. Povzbudzovala, potešovala. Všetci mi pomáhali, aby som trpel čo najmenej. Bolesť bola, aj je niekedy silnejšia ako ja.Muži neplačú, hovoril som si a hľadal som, hľadal. Času som mal more.
Ležal som obrátený do seba a premýšľal o všetkom. Zabúdal som na bolesť. Hľadal som cestu, východisko. Hľadal som sám seba. Ako budem žiť? Aký bude mať môj život zmysel? Aký cieľ bude mať moja existencia? Nechcem byť na ťarchu tej krásnej, dobrej duši...
A zrazu som objavil za zaviazanými očami úplne nový svet. Svet svojho ja, svojich blízkych v úplne čistej podobe. Prešiel som všetkými zákutiami svojho života, postretával som sa znova so všetkými ľuďmi, ktorí mi niečo dali. Uvedomoval som si, kto som, čo je mojou podstatou, čo tvorí zmysel môjho života. Vedel som, že už nemôžem chcieť všetko to, čo som kedy chcel, ze sa musím prispôsobiť svojmu stavu. Nepoddávať sa bolesti! Byť užitočný! Čo môžem ja urobiť pre druhých? Čo môžem vôbec robiť? Vrátnika? Niekde v sklade? To by ma nebavilo. Dostanem invalidný dôchodok, nemusel by som pracovať. Ale ako budem žiť ešte toľko rokov? Musím si nájsť svoju vlastnú cestu...
Dostal som sa z najhoršieho. Je to ťažký boj s bolesťou, ale snažím sa študovať, vzdelávať sa. Najhoršie na tom je, keď ma niekto vidí, vyzerám ako taký frajer, nechápe, prečo sa musím v električke opierať. Myslí si, že som pil. Každú chvíľu šťastia si musím vykupovať.
Stretol som sa so skupinou dobrých ľudí, lekárov, cvičiteľov jogy, intelektuálov. Zoznámil som sa s viedenským cvičiteľom jogy a rozhodol som sa stať tiež cvičiteľom. Veľmi si ma obľúbil a ja mám radosť, že môžem pomáhať iným trpiacim.
Keď sa porovnávam s rovesníkmi, zravými a plnými sily, zisťujem, že som ďaleko pred nimi v chápaní sebe, života, vzťahov a hlavne v akejsi životnej filozofii. Je to tak. Pripútanosť na nemocničnú posteľ, zafačované oči ma donútili jasne nazerať na seba a bez možnosti úniku zaujať k sebe a okolitému svetu nejaké zásadné stanovisko. Mal som čas, ktorý iní premrhajú v taľafátkach. Nedokážu sa na chvíľu zastaviť, popremýšľať o sebe. Sám vidím, aké je to dôležité. Aspoň ja by som bez takejto cesty bol beznádejne stratený invalid..."

👍: Krištof

co ocakavas od tychto tem?

👍: Linda

koľko časti bude mať osobná identita?
sa len pýtam i keď nečítam

ty si tutko lindus
ved citaj.

dlhé čítanie ma nebaví

Akekolvek hodnotenie je vadne, elbo uz Jezis Kristus bol totalny rebel a ty si rebela nazval nositelom dishramonie, len si to inak povedal.
Nabuduce pouvazuj..
Ale ze vraj prisiel zasiat chaos a nie mier..