Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  politika  téma
kategórie:  

Spomienky na osobnosti socializmu

2
reakcií
10957
prečítaní
Tému 26. januára 2007, 21:27 založil Kasafran.

podobné témy:

názov témy
posledná
reakcií
06. 01. 2009
64
08. 04. 2019
5
04. 11. 2013
28
18. 01. 2012
14
 
 


1.
označiť príspevok

Kasafran
   26. 1. 2007, 21:27 avatar
10. január 2007 – deň nedožitých 94. narodenín Gustáva Husáka

Už tradične, a to šestnástykrát, sme sa stretli pri hrobe jedného z najväčších revolučných činiteľov Slovenska 20. storočia, pri hrobe nášho politika a štátnika JUDr. Gustáva Husáka. Opäť sme prišli, aby sme aj pri príležitosti jeho nedožitých 94. narodenín skromne vzdali česť a prejavili veľkú úctu jeho svetlej a nehynúcej pamiatke.
Čím ďalej, tým viac si uvedomujeme, akou bol veľkou osobnosťou. Či už v rokoch protifašistického zápasu, v rokoch národnej a demokratickej revolúcie a v rokoch jej
prerastania do revolúcie socialistickej.
Gustáv Husák zostane v našich spomienkach navždy zapísaný ako skromný, čestný, zásadový a húževnatý človek. Áno, ako človek - komunista, ktorý vo všetkých politických a štátnych funkciách mal vždy na zreteli všestranný rozvoj človeka a spoločnosti v jednote národných a internacionálnych cieľov. V rokoch, keď stál na čele KSČ a Československej federatívnej socialistickej republiky Slovensko zaznamenalo nebývalý ekonomický, sociálny a kultúrny rozvoj. Vyrástli nové sídliská, fabriky, školy, divadlá i štadióny. Za socializmu sa celé Slovensko zmenilo na nepoznanie! Túto objektívnu historickú realitu nechcú vidieť a oceniť len zúriví a nenávisťou zaslepení antikomunisti a ich bezzásadoví prisluhovači. Neustále a demagogicky opakujú svoje chorobné výmysly a predstavy o 40 ročnej ekonomickej, politickej, morálnej i právnej devastácii Slovenska. Avšak už prichádza a určite nastane čas, keď všetci títo "démonkrati" sa dostanú pred súd historickej spravodlivosti a za jej stôl si opäť sadne pravda slovenského ľudu!
My, skutoční komunisti, si dokážeme čestne priznať, že aj v našom socializme, tak ako vždy a vo všetkom, bolo čo kritizovať, korigovať a naprávať. No sme úprimne presvedčení, že v porovnaní s poprevratovým kapitalizmom nami budovaný a zažitý socializmus nemá v ňom žiadnu konkurenciu. Náš socializmus bol a opäť bude mnohonásobne morálnejší, etickejší, právnejší a spravodlivejší ako najdémonkratickejší kapitalizmus, a to pre totálnu väčšinu obyvateľov Slovenska!
Poprevratový vývoj Slovenska je predovšetkým presadzovaním faktickej nerovnosti a všestranného vykorisťovania bezbranných občanov, ktoré je podľa nových "démonkratických" zákonov nepostihnuteľné. Otvorili sa nebývalé možnosti rozvoja všetkých spoločenských neduhov – podvodov, úžery, krádeží, vrážd, prostitúcie, narkománie atď. Toľko demagógie a tak intenzívneho mediálneho vymývania mozgov slovenských občanov sa zrejme nevyprodukovalo počas celej existencie predprevratového Československa, koľko sa voči nemu vyrobilo už za prvých pár rokov po prevrate.
Naša démonkratická spoločnosť má za sebou už 17 biednych a neúrodných rokov. Počas nich sa už zrejme väčšine podvedených občanov Slovenska rozpadla vidina kapitalistického blahobytu. Privatizácia – najväčšia lúpež minulého storočia, ba druhého tisícročia - sa blíži k vytúženému cieľu, to jest k totalite panstva kapitálu sprevádzanej všadeprítomnosťou ekonomickej i kultúrnej biedy väčšiny občanov našej krásnej vlasti - nášho Slovenska. Preto sa my, komunisti, stále dôraznejšie našich spoluobčanov pýtajme – TO JE ONO?!, ako dlho chceme, či musíme, znášať totalitu kapitálu?! A pritom im vecne ukazujme naše východiská a našu cestu k budovaniu k sociálne spravodlivejšej, mravnejšej a právnejšej a to socialistickej spoločnosti.
Pred Komunistickou stranou Slovenska stoja naďalej veľmi dôležité úlohy. Napriek tomu, že už nie sme parlamentnou stranou chceme a musíme aj naďalej ešte výraznejšie a rozhodnejšie vystupovať pri obhajobe záujmov pracujúcich i nezamestnaných, našej inteligencie, robotníkov, roľníkov, mladej i staršej generácie. Musíme ich oslovovať tak, aby sme ich presvedčili o správnosti našich programových cieľov orientovaných nie pre elity, ale v prospech väčšiny našich spoluobčanov.
Chceme a musíme ich presvedčiť o tom, že len vtedy, ak sa budeme spájať a zjednocovať v boji proti kapitálu a jeho démonkracii, len potom môžeme účinnejšie obhajovať a presadzovať svoje ústavné práva na prácu, zdravie, bývanie, vzdelanie, kultúru a šport.
Pri tejto príležitosti si dovoľujem vysloviť presvedčenie, že KSS svojím programom, cieľmi, stanoviskami a skutkami je a aj naďalej bude dôstojnou pokračovateľkou v diele a odkaze čestného člena našej strany Gustáva Husáka.

Česť jeho svetlej a nehynúcej pamiatke!


2.
označiť príspevok

Kasafran
   26. 1. 2007, 21:31 avatar
75. nedožité narodeniny Pavla Koyša

Správna rada Klubu priateľov poézie básnika Pavla Koyša usporiadala dňa 19. 1. 2007 v Klube slovenských spisovateľov slávnostné zhromaždenie pri príležitosti jeho 75. nedožitých narodenín, na ktorom si zároveň pripomenula aj 10. výročie vzniku klubu priateľov jeho poézie.
Pamiatku komunistického básnika a ostatného socialistického ministra kultúry SR Pavla Koyša si prišlo uctiť viac ako 50 osobností kultúrneho, politického a spoločenského života. Medzi nimi boli napr.: jeho manželka Margaréta Koyšová, bývalý predseda vlády Slovenskej socialistickej republiky Peter Colotka, národná umelkyňa Mária Kráľovičová, bývalý tajomník ÚV KSS Gejza Šlapka, bývalý predseda obnovenej KSS Jozef Ševc, operetný spevák, herec a moderátor Anton Baláž, bývalý šéfredaktor Pravdy Eugen Hanisko s manželkou, bývalý lodník a terajší spisovateľ a básnik Ladislav Herzog s manželkou a veľa ďalších osobností umeleckého a súčasného ľavicového života Bratislavy.
Slávnostné zhromaždenie moderoval, pritom recitoval a spieval jeho dávny priateľ Jozef Bachratý z Hlohovca. Vo svojich vstupoch postupne okomentoval 5 oblastí, ktorým by sa mal podľa neho človej vo svojom živote venovať, a to: prácu, poéziu, pesničku, priateľstvo a prírodu. S veľkým citom pre umelecký prednes zarecitoval báseň barda slovenskej poézie Pavla Országa Hviezdoslava „Ó práci česť všetka“.
Sllávnostný príhovor mal tiež jeden z osobných priateľov a spolupracovníkov Pavla Koyša Dr. Vladimír Čerevka. Vyzdvihol jeho činorodý a plnohodnotný život, ocenil ho ako vzácneho človeka, básnika, priateľa a súdruha.
Správu o činnosti klubu predniesol jeho tajomník Ing. Jozef Mikloš. S potešením konštatoval, že sa klubu podarilo zaviesť tradíciu súťaže v prednese ľúbostnej poézie „Koyšove Ladce“, na ktorej sa z roka na rok zúčastňuje stále viac mladých i starších recitátorov. Ocenil aj vydavateľskú aktivitu klubu, ktorému sa za pomoci sponzorov podarilo vydať dve básnické zbierky P. Koyša pod názvom „Žena je v láske bezbrehá“ a „Pieseň piesní - žena“.
Správu dozornej rady klubu predniesol jej predseda Dr. Leopold Kaša. Konštatoval, že finančné prostriedky získané z členských príspevkov a sponzorských darov boli používané v zmysle predpisov a vysoko účelne.
V rámci kultúrnej časti, ako prvá, vystúpila národná umelkyňa Mária Kráľovičová. Jej príhovor, v ktorom ocenila nášho Paľka ako človeka majúceho rád človeka, čo sa prejavilo v citlivosti jeho ľúbostnej i politickej poézie. Na koniec zarecitovla jednu z jeho ľúbostných básní.
S ďalším programom vzstúpila 7 členná mužská spevácka skupina „Rodokmeň“, ktorá účastníkov slávnostného zhromaždenia priam očarila majstrovským prednesom slovenských ľudových piesní, medzi ktorými zazneli aj Paľkove obľúbené. Účastníci sa Rodokmeňu odmenili dlhtrvajúcim potlesom, ktorým si vyžiadali prídavok.
Po skončení oficiálneho programu začala tradičná voľná zábava. V družnej atmosfére prebiehali rozhovory, spev a hra na harmonike, ktorú majstrovsky produkoval František Turan. Do voľnej zábavy sa aktívne zapojila aj časť pražskej delegácie básnikov, ktorá rokovala so slovenskými hostiteľmi vo vedľajších klubových priestoroch. Na jej počesť sme si zaspievali viaceré české a moravsko-slovenské ľudové pesničky, pričom sme si opňť uvedomili a utvrdili blízkosť našich jazykov, kultúry i mentality.

P. S:
Záujemcovia o členstvo v klube sa môžu prihlásiť na adrese:
Klub priateľov poézie Pavla Koyša, Prešovská 32, 821 08 Bratislava


3.
označiť príspevok

Renata žena
   5. 2. 2009, 21:36 avatar
ahoj Kasafran,ja som sa iba prihlasila na pamiatku do tvojej prvej temy 
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Kuj železo, pokiaľ je ešte horúce.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(62 481 bytes in 0,483 seconds)