Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  rôzne  téma
kategórie:  

Smrť v priamom prenose z roku 1540

6
reakcií
1417
prečítaní
Tému 4. novembra 2009, 09:37 založil senziSenzana.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

senziSenzana žena
   4. 11. 2009, 09:37 avatar
Milujem túto krajinu, naťahujem s radosťou v srdci ruky k nebu v jedno slnečné ráno na prahu domu. Usmejem sa a pozdravím susedu. Tvári sa, že ma nevidí a sused vychádzajúci z dverí mi aj miesto nej láskavo kývne na pozdrav. Odrazu sa v diaľave dvíha tmavý kúdoľ prachu. Násilím ma berú spred domu, odvlečú do pochmúrnej pevnosti, do mučiarne, kde ma obviňujú z vecí, o ktorých som nikdy predtým nepočula, a keďže v šoku mlčím, tak nasleduje mučenie. Nerozumiem, prečo práve jeden z nich tak nalieha, aby som sa priznala.

„Prečo práve ty?“ upieram na neznámeho muža pohľad plný bolesti a hľadám oči, ktoré sa dajú iba vytušiť pod hlboko stiahnutou mníšskou kapucňou.

Už nevládzem ani kričať, a keď sa kat priblíži s rozžeraveným železom, upadám do bezvedomia. Moje bezvládne telo vlečú do cely. Netuším, ako dlho tam ležím. Trasie ma zimnica. Zaspávam zvláštnym spánkom. Po prebudení nepociťujem bolesť. Obzriem sa do kúta miestnosti. Vidím dve schúlené dievčatá. Poteším sa, že nie som sama. Vidia ma, ale na moje prihováranie neodpovedajú. Odrazu sa otvárajú dvere.

- Nevydržala, - sucho oznamujú strážcovia katovi.

Pozriem tým istým smerom na zem. Leží tam moje telo. Len nohou som k nemu zdanlivo pripútaná. Obrátim sa k schúleným a vystrašeným kôpkam nešťastia a volám ich so sebou von. Nereagujú. Kat má rovnaký bezvýrazný sklenený pohľad ako v mučiarni. Uvedomujem si, že sa na neho nehnevám. Objímam jeho myšlienkami nepoškvrnenú dušu a prepadám sa s ním do chodby. Vznášam sa a hľadím na tých troch ostatných. Ich čierne duše sa krčia v kúte telesných schránok. Súcitím s nimi. Chvíľu sa túlam, hľadím, ako bezduché telá hádžu na akési smetisko mŕtvol a vraciam sa domov. Vnímam bezvýrazný a prázdny pohľad suseda a jeho ženu, ktorá sa mu už nikdy nedokáže pozrieť do očí. Jej spomienka na spoveď ma v okamihu premiestni k ustráchanému kňazovi, ktorý vo svojej farnosti musel niekoho označiť, aby nezomrel potupnou smrťou on samotný, jej žiarlivosť mu dala zámienku, veď sirota nikomu chýbať nebude. Toto dobrovoľné bremeno strachu si nesie po zvyšok života. Pochopenie súvislostí mi dáva voľnosť. Nastavím tvár hore k svetlu, splývam s ním a opúšťam udalosti roku 1540.


2.
označiť príspevok

myrai žena
   4. 11. 2009, 11:07 avatar
pripomina mi to zivot jednej sestry Zdenky,ale neviem ako sa vola,ale ked tu bol Jan Pavol 2.jej tvar som tam na velkom obraze videla..myslim ,ze ten pribeh je podobny jej


3.
označiť príspevok

myrai žena
   4. 11. 2009, 11:09 avatar
hm zase som napisaa koninu ?  


4.
označiť príspevok

justsayozzy muž
   4. 11. 2009, 11:24 avatar
Mne to pripomina Gricsku carodejnicu  


5.
označiť príspevok

myrai žena
   4. 11. 2009, 11:30 avatar
to je jedno,mna tu dorazi mozno nejaka neviditelna chripka a mozem nastavovat si tvar k svetlu kolko len chcem,ked mojim katom bude zla a skareda pneumonia


6.
označiť príspevok

Ónya žena
   4. 11. 2009, 11:52 avatar
hmmm a potom že duša nevidí svoj odchod tela..


7.
označiť príspevok

Alibaba a 40 krátkych songov muž
   9. 11. 2009, 18:04 avatar
príšerné! obvinili ju z čarodejníctva. v takého Boha radšej neveriť.
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Je dobré, keď ľudia dokážu tolerovať tých netolerantných.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(56 370 bytes in 0,531 seconds)