Smrť nie je záhuba

Každý človek zomiera inak. Tí, čo prežili klinickú smrť, tvrdia, že registrovali svoje okolie, všetko, čo sa okolo nich dialo, mnohí prešli tunelom k svetelnému bodu a počuli nádhernú sférickú hudbu: bolo to také úžasné, že sa im nechcelo vrátiť... Prirodzený skon však prebieha inak. Východné náboženstvá, duchovné školy, spoločenstvá a učenia opisujú stav po prechode duše do iného stavu bytia rôzne, ale podstata je vždy rovnaká. Napríklad kresťania učia, že ak sa človek pripraví na smrť, môže sa jeho duša relatívne ľahko odlúčiť od tela, pričom jej pomáhajú duchovné bytosti, jej ochranný duch a duše bývalých príbuzných a priateľov. Ak človek žil ponorený v hmote, bez duchovného úsilia a snahy, kŕčovito sa drží života, lebo si nevie predstaviť život bez materiálnej existencie, bráni sa smrti. Takáto duša zostane aj po opustení tela na Zemi, lebo verí, že život je možný len v tele (to sa môže stať aj pri násilnom odlúčení duše od tela pri vražde, autonehode a pod.).

Arabeska, su aj ludia, ktroí namiesto cesty v svetlo zazili pád a smrt je rpe nich hrozbou. Tazko by si mohla vediet, ci si neikomu nestupila na odtlak prave s tých vysvetielkovanych.,

Proces umierania je podobný zaspávaniu, v ktorom vypadávajú jednotlivé prvky, jeden po druhom. Prvým vnútorným znakom procesu umierania je zánik energetického systému sleziny, vonkajším znakom je postupná strata vedomia tela, telo oťažieva, vidíme záblesky žltého svetla, alebo ich zažívame vnútorne.

Potom sa strácajú fyziologické a energetické funkcie obličiek, strácame zmysly, máme sucho v ústach a v očiach sa objavujú záblesky nebeského svetla. V ďalšej etape nám drevenie jazyk, ne­môžeme hovoriť. Objavujú sa záblesky červeného svetla.Vzápätí dochádza k rozpusteniu korunnej čakry, prestanú fungovať pľúca, dych sa zastaví, vidíme záblesky zeleného svetla, vedomie zmyslov zaniká... Po zániku vonkajšieho dychu až po zastavenie vnútorného dychu, praný, sa vedomie človeka stiahne do centrálneho kanála, element priestoru „vycúva" do srdca, strácame zrak...Veľkí majstri meditácie tento proces dokážu kontrolovať a v tejto chvíli dosahujú oslobodenie, nirvánu. U obyčajných ľudí vedomie stráca oporu tela a zakúša temnotu. Objavujú sa v nej záblesky bieleho svetla. Myseľ sa oddelí od tela najčastejšie kanálmi zraku.

Arabeska,nehnevaj sa ,ale sú to len náboženské táraniny,nič viac...

odkiaľ vieš ? už si umrel a vstal z mŕtvych, alebo aspoň umieral ?

a ty to odkiaľ vieš,už niekto vstal z mrtvych...tú rozprávku o ježišovi tu nespomínaj....

ja neviem a preto ani netvrdím, že to tak nemôže byť

smrť je koniec trápenia