Slovenčina

Skúsil som si test gramatiky a uspel som celkom dobre, lebo sú mi známe tie nezmysly, ktoré nám do slovenčiny navymýšľal náš jazykovedný ústav. Človek má dojem, že ho riadia neslováci. Napríklad: žiadny slovák (schválne s malým "s", lebo to nie je pomenovanie konkrétnej osoby) nepovie, že "mi napadlo", ale "mňa napadlo", "jeho napadlo". Ťažko to nejak zdôvodniť. Proste je to tak. Veci sa nám stávajú "v poslednom čase" a nie v "ostatnom čase". Čas nám ostane, keď niečo stihneme rýchlejšie, ako sme predpokladali. Chodíme po "prechode" a nie po "priechode". "Priechod" je pre slováka úzke miesto medzi nepriechodnými prekážkami, ale "prechod" je miesto na ceste, na ktorom by mali chodci prechádzať cez cestu, ale neznamená to, žeby nemohli prechádzať cez cestu aj mimo toto miesto. Fyzicky im v tom nič nebráni. Aj "za päť minút" používajú všetci slováci a je jedno, či to má nejakú ekvivalenciu v cudzích jazykoch, alebo či to má nejaké logické vysvetlenie. Aj boj proti poslovenčeným čechizmom sa mi zdá prejavom chudoby mysle. Jazyk sa musí nechať vyvíjať. Angličtina absorbovala do seba obrovské množstvo jazykov a stala sa svetovou.

Človeče, čo to tu vymýšľaš! Doma si behaj trebárs v teplákoch, ale divadlo v nich, prosím ťa, nenavštevuj. Jazyk má tiež rôzne komunikačné situácia, funkcie, kontexty a pod. (napr. písanie SMSky kamarátovi je čosi iné, ako písanie umeleckého alebo vecného textu).
Neslováci (Neslovák), Slováci (Slovák) či Maďari (Maďar), príslušníci etnických skupín sa píšu s veľkým začiatočným písmenom, pretože ide o vlastné podstatné mená a nie o všeobecné podstatné mená.
Možno v bežnej reči je "úzus" hovoriť "ma napadno" (ho napadlo a pod.), ale správnejšie je "mi napadlo" (mu, jej napadlo); napokon, ono "ma napadlo" vyznieva ako keby išlo o fyziké či psychické napadnutie niekoho niekým alebo niečím (napr. zvieraťom). Avšak pokiaľ viem, správne sa hovorí: zišlo mi (mu, jej ) na um (je to vhodné aspoň v niektorých prípadoch v písanej forme).
Podobne by som reagoval aj na ďalšie tvoje námietky. "Ostatný" a "posledný" sú synonymá, je medzi nimi prípadný malý rozdiel, ktorý možno využiť podľa potrieb jazykového prejavu (a napr. "posledný" vyznieva viac ako "konečný", povedzme posledný dnešný vlak; "ostatný" pôsobí zas aj ako "otvorenejší"...).
Veď pokiaľ viem správne je "prechod" napr. pre chodcov, nie "priechod" pre chodcov. :-)
Je určitý významový rozdiel medzi "o nejaký čas" a "za nejaký čas", takže preto sa to používa podľa daných potrieb.
Ani ja nie som jazykovedec alebo iný odborník na slovenský jazyk (učiteľ...), a dopúšťam sa i pravopisných (tzv. ortografických chýb), no chápem, že určité pravidlá v jazyku sú potrebné, pre poriadok i pre estetiku a pod. Takže kultivujme v rámci svojich možností a potrieb svoj jazyk. Je pravda, že obsah je dôležitejší ako forma, ale forma má tiež svoj význam.

"Jazyka dar... dal nám Boh."
Ján Findra, jazykovedec

Človeče, čo to tu vymýšľaš! Doma si behaj trebárs v teplákoch, ale divadlo v nich, prosím ťa, nenavštevuj. Jazyk má tiež rôzne komunikačné situácia, funkcie, kontexty a pod. (napr. písanie SMSky kamarátovi je čosi iné, ako písanie umeleckého alebo vecného textu).
Neslováci (Neslovák), Slováci (Slovák) či Maďari (Maďar), príslušníci etnických skupín sa píšu s veľkým začiatočným písmenom, pretože ide o vlastné podstatné mená a nie o všeobecné podstatné mená.
Možno v bežnej reči je "úzus" hovoriť "ma napadno" (ho napadlo a pod.), ale správnejšie je "mi napadlo" (mu, jej napadlo); napokon, ono "ma napadlo" vyznieva ako keby išlo o fyziké či psychické napadnutie niekoho niekým alebo niečím (napr. zvieraťom). Avšak pokiaľ viem, správne sa hovorí: zišlo mi (mu, jej ) na um (je to vhodné aspoň v niektorých prípadoch v písanej forme).
Podobne by som reagoval aj na ďalšie tvoje námietky. "Ostatný" a "posledný" sú synonymá, je medzi nimi prípadný malý rozdiel, ktorý možno využiť podľa potrieb jazykového prejavu (a napr. "posledný" vyznieva viac ako "konečný", povedzme posledný dnešný vlak; "ostatný" pôsobí zas aj ako "otvorenejší"...).
Veď pokiaľ viem správne je "prechod" napr. pre chodcov, nie "priechod" pre chodcov. :-)
Je určitý významový rozdiel medzi "o nejaký čas" a "za nejaký čas", takže preto sa to používa podľa daných potrieb.
Ani ja nie som jazykovedec alebo iný odborník na slovenský jazyk (učiteľ...), a dopúšťam sa i pravopisných (tzv. ortografických) chýb, no chápem, že určité pravidlá v jazyku sú potrebné, pre poriadok i pre estetiku a pod. Takže kultivujme v rámci svojich možností a potrieb svoj jazyk. Je pravda, že obsah je dôležitejší ako forma, ale forma má tiež svoj význam.

"Jazyka dar... dal nám Boh."
Ján Findra, jazykovedec

Pôvodne som ani nemal v úmysle reagovať na tento príspevok, iba náhodou som naňho natrafil. Ale nedá mi, aby son nenapísal svoj názor. Takže: niečo sa dá stihnúť urobiť za päť minút, ale začať s tým o päť minút môže byť neskoro. Myslím, že tu vidno jasný rozdiel medzi slovnými spojeniami "za päť minút" a "o päť minút". K tým čechizmom a iným -izmom: používať -izmy má význam len vtedy, ak slovenčina nemá rovnocenný výraz pre dané slovo alebo slovné spojenie, čo sa stáva veľmi zriedka. Dlhú dobu sme boli pod vplyvom akejsi dvojjazyčnosti, takmer ako keby sme mali dva úradné jazyky. V novinách sa síce písalo po slovensky, ale v televízii bolo počuť väčšinou češtinu. Preto sa stalo akousi módou používať české alebo počeštené slová namiesto slovenských. Po osamostatnení Slovenska sa jazykovedci začali snažiť očistiť slovenčinu od čechizmov, ale v prílišnej horlivosti akosi stratili schopnosť rozlišovať, čo je a čo nie je čechizmus, takže občas sa stalo, že slovenčina prišla o jedinečné slovo, pretože niekomu sa zdalo, že je to čechizmus. Okrem toho sa mi zdá čudné, že okrem čechizmov našim jazykovedcom iné -izmy vôbec nevadia, dokonca ich považujú za dôležitejšie než slovenské slová. Ide hlavne o anglikanizmy a amerikanizmy, ale aj iné -izmy. Napr slová manažér, kouč, hardvér, portfólio, mediálny a pod. by mali byť používané nanajvýš ako hovorové, nie ako spisovné slová. Takisto slová župa, župan možno sú slovenské, ale skôr si myslím, že sú rumunského pôvodu. O to by až tak nešlo, horšie je, že tieto slová sú v povedomí Slovákov spojené s národnostným útlakom z čias Rakúsko-Uhorska a ich používanie v dnešných oficiálnych názvoch územných celkov je výsmechom celému snaženiu Slovákov o udržanie národnej hrdosti. Podľa môjho skromného názoru by tieto slová mali byť zaradené medzi archaizmy.

Tento duplikát vznikol samovoľne pri snahe otvoriť novú tému. Nepodarilo sa.

Slovenčina nebuď taká haklivá...každý dobre vie, že keď poviem "napadlo ma" tak každý pod tým myslí, že ho napadla myšlienka a nie, že ho niekto alebo niečo napadlo fyzicky alebo psychycky...čo sa týka pravopisu k tomu sa ja vyjadrovať nejdem je to škoda reči...zhrniem to asi tak:zbytočne komplikované

Farmakum, keď povieš "napadlo ma", nemusí sa automaticky vedieť, čo tým myslíš, závisí to od kontextu, človek si to buď domyslí, alebo povieš, že ide o to a to. Ale može ťa napadnúť aj napr. nejaké zviera ("napadlo ma zviera"). Už "napadnúť ti, zísť ti na um" zviera v zmysle priameho fyzického útoku nemože... Ale to len na okraj tejto veci...
Každému sa pravopis nemusí javiť ako "zbytočne komplikovaný". Ak sa niekomu javí matematika ako "zbytočne komplikovaná", pre mnohých taká byť nemusí, resp. aj keby aspoň v niečom bola, tak má aj svoje nesporné pozitíva... V pravopise sa dá aj postupne zlepšovať.

Ale včera som na tému reagoval viac-menej narýchlo. Skúsim teda k tomu ešte niečo priadať.
- "O nejaký čas": vyjadruje čas, časový úsek, PO ktorom nastáva nejaký dej
- "Za nejaký čas": vyjadruje čas, časový rozsah, V ktorom sa niečo deje, uskutočňuje; za trvania niečoho; v priebehu, počas... Alebo vyjadruje časový rozsah, v rámci ktorého sa niečo uskutočňuje.
- "Posledný" a "ostatný" sú jednoducho viac-menej rovnocenné synonymá, aj keď možu byť medzi nimi malé významové rozdiely, odtieňky, nuansy; tak ako synonymá všeobecne, obohacujú jazyk...
- Prečo by sme mechanicky preberali české výrazy, keď existujú príslušné slovenské výrazy? A nie vždy sa dá správne prevziať český výraz, pretože v jednom jazyku nemusí znamenať v podstate to isté čo v druhom. Neviem, o tom, že by čeština preberala slovenské výrazy... prečo by to malo byť naopak?
Inak je v slovenčine mnoho cudzích a zdomácnených slov, internacionalizmov, anglikanizmov... Čeština je podľa mňa dobrý jazyk, podobne napr. angličtina, a nie je naškodu sa aj nejaký ten cudzí jazyk učiť...