Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  láska a vzťahy  téma
kategórie:  

Slovákov dala dokopy s Čechmi Amerika . Dnes na výročie Československa

48
reakcií
173
prečítaní
Tému 28. októbra 2019, 19:48 založil ardun.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

ardun muž
   28. 10. 2019, 19:48 avatar
Požadovali spojenie českého a slovenského národa vo federatívnom zväzku. Vzor videli v personálnej únii Švédska a Nórska z rokov 1814 - 1905, ale s britskou demokraciou. Slovensko malo mať vlastný snem, svoju štátnu správu, úradným jazykom by bola slovenčina. Predstavitelia oboch krajanských komunít to pred 100 rokmi slávnostne potvrdili podpismi pod dohodou v americkom meste Cleveland.

Áno, iniciatívy oslobodenia Slovákov a Čechov spod rakúsko-uhorského národnostného útlaku sa ujali prisťahovalci – Amerikáni. A kuli železo, kým bolo horúce. Už dva mesiace po vypuknutí prvej svetovej vojny pozdvihli zástavu národnooslobod­zovacieho zápasu najprv americkí Slováci. Ako keby tušili, že vojnový požiar umožní zboriť habsburskú ríšu, tento "žalár národov“, a na jeho troskách vybudovať nové štáty. "Cítime to ťažké položenie našich bratov za morom,“ stálo v Memorande Slovenskej ligy z augusta 1914, "počujeme volania miliónov našej rodnej brati, ešte vždy stonajúcej pod tlakom neľudských zákonov a tyranie privilegovanej triedy.“

A čo sa s tým dalo robiť? "Žiadame pre slovenský národ úplnú samosprávu a voľnosť sebaurčenia tak na politickom, ako aj na kultúrnom a hospodárskom poli,“ proklamovali autori Memoranda. Adresovali ho vláde USA a celej americkej verejnosti, lebo "srdce Amerikána vždy bilo súcitne s potlačenými národmi sveta,“ zdôraznili, "a Amerikáni boli vždy ochotní poskytnúť takým národom nielen mravnú, ale i hmotnú pomoc“.

Predpokladá sa, že Memorandum koncipoval predovšetkým Ivan Daxner (1860 – 1935). Kto o ňom dnes na Slovensku vie? Bol to syn Štefana Marka Daxnera, kapitána slovenského dobrovoľníckeho zboru v revolučnom roku 1849. Preto nečudo, že Memorandum kopírovalo do istej miery Žiadosti slovenského národa z dielne štúrovcov, ktoré vtedy tak spupne odmietla vláda v Pešti.

Kedy sa dostal Daxner mladší do Ameriky? Až v roku 1913, na vrchole vysťahovaleckej vlny. Predtým urobil kariéru v Hornouhorskej banke Tatra. V roku 1903 sa dostal do jej vedenia (direktória) v Martine, o dva roky neskôr ho zvolili za jej generálneho riaditeľa. Do Pittsburghu prišiel Daxner vyrovnať pôžičku, ktorú banka poskytla Petrovi Rovniankovi (1867 – 1933), spoluzakladateľovi Slovenskej ligy, a už tam zostal až do roku 1925. Nuž, a tento človek bol nielen autorom, respektíve spoluautorom Memoranda, ale aj signatárom Clevelandskej dohody.

Slovenská liga v Amerike vznikla v roku 1907, aj pod vplyvom tragédie v Černovej, a do osudného výstrelu na cisárskeho následníka v Sarajeve stihla zastrešiť takmer všetky slovenské krajanské spolky. To nemožno povedať o organizáciách českej komunity, ktorým podobný strešný orgán chýbal. A to aj v čase, keď si predstavitelia Ligy už plne uvedomili, že bez spojenca sa národnooslobod­zovací zápas Slovákov úspešne vybojovať nedá, a hľadali vhodného partnera.

O tom, že ho treba hľadať medzi Čechmi, už neboli pochybnosti prinajmenšom od decembra 1914 . O pol roka neskôr vzniklo v Chicagu České národné združenie, ktoré zastupovalo celú českú komunitu v Spojených štátoch. Konečne bolo s kým rokovať.
Kedy Slováci prestali byť „Hunkies“

Chicago, Pittsburgh či Cleveland patrili vtedy medzi mestá s výrazným sústredením našich krajanov, s najväčšími "slovenskými kolóniami“- ako sa národnostným komunitám vtedy hovorilo – v USA. Podľa štatistík žilo v roku 1910 v Spojených štátoch okolo 550-tisíc slovenských prisťahovalcov. Pre lepšiu predstavu, celé Horné Uhorsko (Felvidék) malo v tom istom čase približne tri milióny obyvateľov, z toho asi dve tretiny Slovákov. Len v Clevelande žilo okolo 40-tisíc Slovákov a približne dvakrát toľko Čechov.

V tomto druhom najväčšom meste štátu Ohio pôsobil dlhé roky Štefan Furdek (1855 – 1915), katolícky kňaz rodom z Trstenej, spoluzakladateľ Slovenskej ligy i Matice slovenskej v Amerike. Volali ho „otec amerických Slovákov“ a keď deväť mesiacov pred definitívnym zblížením s českou krajanskou reprezentáciou a pred podpisom dohody o spoločnom odboji zomrel, prišlo na poslednú rozlúčku s ním do Clevelandu okolo 10-tisíc ľudí. "Vo štvrtiach obývaných slovenským živlom boli počas pohrebu všetky obchody zatvorené,“ napísal 27. januára 1915 časopis Jednota, vychádzajúci v Clevelande. "Biskupský vikár, ktorý slúžil rekviem, poznamenal, že takú obrovskú účasť nevidel ani na pohreboch amerických biskupov.“

Čím si Furdek získal takúto úctu? Ako prvému predsedovi Ligy sa mu podarilo zoskupiť pod jej zástavy takmer 100-tisíc Slovákov, organizovaných v rôznych krajanských spolkoch: katolíkov i evanjelikov, socialistov i liberálov, mužov i ženy. Liga vydávala prostredníctvom svojich spolkov šesť denníkov a množstvo časopisov, ktorých ročný súhrnný náklad prevýšil 300-tisíc. Na porovnanie: ročný náklad všetkých slovenských periodík v Uhorsku v tom čase dosiahol sotva 40-tisíc (údaje sú za rok 1914).

Americkí Slováci nielen dreli „od vidím do nevidím“, ale aj čítali, vzdelávali sa, politicky dozrievali a angažovali sa, skrátka prechádzali významnou civilizačnou zmenou. „V Uhorsku ani pochopu o tom nemajú, ako je tu ľud organizovaný a na akom základe,“ hlásil svojej vrchnosti rakúsko-uhorský konzul v Pittsburghu. „Sedliak, ktorého doma poznali ako najposlednejšieho človeka v dedine, dnes predsedá na schôdzach spolkov, ktoré majú aj vyše sto členov.“

Ešte na prelome 19. a 20. storočia prezývali v Amerike všetkých imigrantov z Uhorska, a teda aj Slovákov, "Hunkies“. Prezývka Hunky označovala primitívneho, nevzdelaného a neohrabaného robotníka, spoliehajúceho sa iba na svoje svaly a ochotného najímať sa do práce za dumpingové mzdy. Tento Hunky však zrazu spoznal, že v organizácii je sila, získal sebavedomie a pocítil aj čosi ako hrdosť na svoj pôvod. Podľa jedného zo spolutvorcov Memoranda Karola Belohlávka sa naši krajania v USA stávali národne uvedomelými až vtedy, keď sa Slovák štrajkokaz pretavil do tvrdého jadra robotníckych štrajkov. Predelom v tomto ohľade bol štrajk pensylvánskych baníkov v roku 19

Požadovali spojenie českého a slovenského národa vo federatívnom zväzku. Vzor videli v personálnej únii Švédska a Nórska z rokov 1814 - 1905, ale s britskou demokraciou. Slovensko malo mať vlastný snem, svoju štátnu správu, úradným jazykom by bola slovenčina. Predstavitelia oboch krajanských komunít to pred 100 rokmi slávnostne potvrdili podpismi pod dohodou v americkom meste Cleveland.

Áno, iniciatívy oslobodenia Slovákov a Čechov spod rakúsko-uhorského národnostného útlaku sa ujali prisťahovalci – Amerikáni. A kuli železo, kým bolo horúce. Už dva mesiace po vypuknutí prvej svetovej vojny pozdvihli zástavu národnooslobod­zovacieho zápasu najprv americkí Slováci. Ako keby tušili, že vojnový požiar umožní zboriť habsburskú ríšu, tento "žalár národov“, a na jeho troskách vybudovať nové štáty. "Cítime to ťažké položenie našich bratov za morom,“ stálo v Memorande Slovenskej ligy z augusta 1914, "počujeme volania miliónov našej rodnej brati, ešte vždy stonajúcej pod tlakom neľudských zákonov a tyranie privilegovanej triedy.“

A čo sa s tým dalo robiť? "Žiadame pre slovenský národ úplnú samosprávu a voľnosť sebaurčenia tak na politickom, ako aj na kultúrnom a hospodárskom poli,“ proklamovali autori Memoranda. Adresovali ho vláde USA a celej americkej verejnosti, lebo "srdce Amerikána vždy bilo súcitne s potlačenými národmi sveta,“ zdôraznili, "a Amerikáni boli vždy ochotní poskytnúť takým národom nielen mravnú, ale i hmotnú pomoc“.

Predpokladá sa, že Memorandum koncipoval predovšetkým Ivan Daxner (1860 – 1935). Kto o ňom dnes na Slovensku vie? Bol to syn Štefana Marka Daxnera, kapitána slovenského dobrovoľníckeho zboru v revolučnom roku 1849. Preto nečudo, že Memorandum kopírovalo do istej miery Žiadosti slovenského národa z dielne štúrovcov, ktoré vtedy tak spupne odmietla vláda v Pešti.

Kedy sa dostal Daxner mladší do Ameriky? Až v roku 1913, na vrchole vysťahovaleckej vlny. Predtým urobil kariéru v Hornouhorskej banke Tatra. V roku 1903 sa dostal do jej vedenia (direktória) v Martine, o dva roky neskôr ho zvolili za jej generálneho riaditeľa. Do Pittsburghu prišiel Daxner vyrovnať pôžičku, ktorú banka poskytla Petrovi Rovniankovi (1867 – 1933), spoluzakladateľovi Slovenskej ligy, a už tam zostal až do roku 1925. Nuž, a tento človek bol nielen autorom, respektíve spoluautorom Memoranda, ale aj signatárom Clevelandskej dohody.

Slovenská liga v Amerike vznikla v roku 1907, aj pod vplyvom tragédie v Černovej, a do osudného výstrelu na cisárskeho následníka v Sarajeve stihla zastrešiť takmer všetky slovenské krajanské spolky. To nemožno povedať o organizáciách českej komunity, ktorým podobný strešný orgán chýbal. A to aj v čase, keď si predstavitelia Ligy už plne uvedomili, že bez spojenca sa národnooslobod­zovací zápas Slovákov úspešne vybojovať nedá, a hľadali vhodného partnera.

O tom, že ho treba hľadať medzi Čechmi, už neboli pochybnosti prinajmenšom od decembra 1914 . O pol roka neskôr vzniklo v Chicagu České národné združenie, ktoré zastupovalo celú českú komunitu v Spojených štátoch. Konečne bolo s kým rokovať.
Kedy Slováci prestali byť „Hunkies“

Chicago, Pittsburgh či Cleveland patrili vtedy medzi mestá s výrazným sústredením našich krajanov, s najväčšími "slovenskými kolóniami“- ako sa národnostným komunitám vtedy hovorilo – v USA. Podľa štatistík žilo v roku 1910 v Spojených štátoch okolo 550-tisíc slovenských prisťahovalcov. Pre lepšiu predstavu, celé Horné Uhorsko (Felvidék) malo v tom istom čase približne tri milióny obyvateľov, z toho asi dve tretiny Slovákov. Len v Clevelande žilo okolo 40-tisíc Slovákov a približne dvakrát toľko Čechov.

V tomto druhom najväčšom meste štátu Ohio pôsobil dlhé roky Štefan Furdek (1855 – 1915), katolícky kňaz rodom z Trstenej, spoluzakladateľ Slovenskej ligy i Matice slovenskej v Amerike. Volali ho „otec amerických Slovákov“ a keď deväť mesiacov pred definitívnym zblížením s českou krajanskou reprezentáciou a pred podpisom dohody o spoločnom odboji zomrel, prišlo na poslednú rozlúčku s ním do Clevelandu okolo 10-tisíc ľudí. "Vo štvrtiach obývaných slovenským živlom boli počas pohrebu všetky obchody zatvorené,“ napísal 27. januára 1915 časopis Jednota, vychádzajúci v Clevelande. "Biskupský vikár, ktorý slúžil rekviem, poznamenal, že takú obrovskú účasť nevidel ani na pohreboch amerických biskupov.“

Čím si Furdek získal takúto úctu? Ako prvému predsedovi Ligy sa mu podarilo zoskupiť pod jej zástavy takmer 100-tisíc Slovákov, organizovaných v rôznych krajanských spolkoch: katolíkov i evanjelikov, socialistov i liberálov, mužov i ženy. Liga vydávala prostredníctvom svojich spolkov šesť denníkov a množstvo časopisov, ktorých ročný súhrnný náklad prevýšil 300-tisíc. Na porovnanie: ročný náklad všetkých slovenských periodík v Uhorsku v tom čase dosiahol sotva 40-tisíc (údaje sú za rok 1914).

Americkí Slováci nielen dreli „od vidím do nevidím“, ale aj čítali, vzdelávali sa, politicky dozrievali a angažovali sa, skrátka prechádzali významnou civilizačnou zmenou. „V Uhorsku ani pochopu o tom nemajú, ako je tu ľud organizovaný a na akom základe,“ hlásil svojej vrchnosti rakúsko-uhorský konzul v Pittsburghu. „Sedliak, ktorého doma poznali ako najposlednejšieho človeka v dedine, dnes predsedá na schôdzach spolkov, ktoré majú aj vyše sto členov.“

Ešte na prelome 19. a 20. storočia prezývali v Amerike všetkých imigrantov z Uhorska, a teda aj Slovákov, "Hunkies“. Prezývka Hunky označovala primitívneho, nevzdelaného a neohrabaného robotníka, spoliehajúceho sa iba na svoje svaly a ochotného najímať sa do práce za dumpingové mzdy. Tento Hunky však zrazu spoznal, že v organizácii je sila, získal sebavedomie a pocítil aj čosi ako hrdosť na svoj pôvod. Podľa jedného zo spolutvorcov Memoranda Karola Belohlávka sa naši krajania v USA stávali národne uvedomelými až vtedy, keď sa Slovák štrajkokaz pretavil do tvrdého jadra robotníckych štrajkov. Predelom v tomto ohľade bol štrajk pensylvánskych baníkov v roku 1902. Zúčastnilo sa na ňom takmer 50-tisíc Slovákov.

Ale vráťme sa do Clevelandu. Už v roku 1915 bolo mesto dôležitým priemyselným centrom. Medzi firmami tu dominovali rafinérie prvého amerického trustu Standard Oil Co. Patril Johnovi D. Rockefellerovi, ktorého majetok štyri roky predtým dosiahol hodnotu jednej miliardy dolárov. Ale väčšiu slávu priniesli Rockefellerovi jeho filantropické aktivity. Na charitu, do kultúry a športu vložil ťažké milióny. Cleveland v tom čase prekvital, čo sa prejavilo aj v živote tamojšej slovenskej "kolónie“. Ako spomínal Rovnianek, "začala pravidelne usporadúvať koncerty, zábavy, spevokoly, divadelné hry“. Pričom účasť bola "obrovská“ a "okrem našich sa slávností zúčastnilo veľa prominentných Čechov“.

Tak sa obe komunity postupne zbližovali. A podobne to prebiehalo v Pittsburghu, New Yorku, Chicagu, vo Filadelfii i v ďalších mestách.
Dohoda sa stáva zdrapom papiera

V čase vzniku Clevelandskej dohody bol predsedom Slovenskej ligy Albert Mamatey (1870 – 1923). Rodák z Kláštora pod Znievom, pôvodným povolaním zámočník sa po príchode do USA v roku 1893 postupne vypracoval na redaktora a vydavateľa niekoľkých krajanských časopisov i na schopného organizátora spolkovej činnosti.

Pri koncipovaní projektu budúceho štátneho útvaru vychádzal Mamatey očividne z amerických skúseností, veď aj ho nazval Spojené štáty česko-slovenské. "Tvorili by sme s Čechmi jeden štátny federatívny celok, ale okrem toho by sme mali svoju samosprávu, do ktorej by sa nám bratia Česi nesmeli pliesť,“ vysvetľoval členom vedenia Ligy. "Práve tak ako Illinois alebo Pensylvánia sa nemôžu a nesmú pliesť do vnútorných záležitostí štátu New York.“

Zástupcovia Slovenskej ligy a Českého národného združenia sa zišli v Clevelande na brehu Erijského jazera v dňoch 22. a 23. októbra 1915. Dohoda bola podpísaná 25. a nie 22. októbra, ako nesprávne uvádzajú viaceré zdroje vrátane niektorých odborných. Signatármi za slovenskú stranu boli Mamatey a Daxner (v tom čase tajomník Slovenskej ligy), za českú – lekár Ludvík Fisher a novinár Josef Tvrzický-Kramer.

Dohoda (nazývaná aj uznesením), ku ktorej obe strany v Clevelande dospeli, je veľmi stručná, obsahuje päť heslovitých ustanovení – požiadaviek. Okrem štátnej nezávislosti a federatívneho usporiadania ešte všeobecné volebné právo a demokratickú formu vlády. V záverečnom ustanovení sa prízvukuje, že "tieto body tvoria základ obapolnej dohody a môžu byť doplnené, poťažne rozšírené len na základe dorozumenia sa oboch stránok“.

Od tejto chvíle dohoda začala žiť vlastným životom. Fisher i Tvrzický mali kontakty s Tomášom G. Masarykom, ba existujú dôkazy o tom, že dohodu uzavreli na jeho priamy podnet. Masaryk v čase clevelandskej konferencie zakladal Český komitét zahraničný ako politický orgán odboja v Paríži. On sám žil už vtedy v Londýne, vedenie komitétu preto zveril do rúk Edvarda Beneša a Milana Rastislava Štefánika. V polovici novembra, tri týždne po podpísaní Clevelandskej dohody, vydal komitét Vyhlásenie, ktorým začal odboj proti Rakúsko-Uhorsku. "Usilujeme sa o samostatný československý štát,“ stojí čierne na bielom v tomto programovom dokumente.

Okrem predstaviteľov komitétu Vyhlásenie podpísali "na diaľku“ aj zástupcovia 11 krajanských organizácií, za Slovenskú ligu sa jeho signatármi stali Mamatey a Daxner. Doma však museli čeliť kritike, lebo Vyhlásenie vyvolalo medzi americkými Slovákmi množstvo otáznikov a sporov. Prečo sa ani slovom nezmieňuje o Slovákoch, prečo ho nepodpísal aj Štefánik a prečo sa parížsky komitét volá český, a nie česko-slovenský? Napokon, prečo tam niet zmienky o federácii dvoch národov v jednom štáte? Čo vlastne zostalo z Clevelandskej dohody?
Boj za autonómiu, odložená federácia

Odbojový orgán, ktorého činnosť financovali do značnej miery aj americkí Slováci, sa v januári 1916 musel premenovať na Česko-slovenskú národnú radu. Zmenu presadil u Štefánika delegát Slovenskej ligy v Európe Štefan Osuský. Štefánik síce Vyhlásenie nepodpísal, lebo v tom čase bol v Srbsku, po návrate do Paríža sa však s dokumentom zoznámil a s jeho textom súhlasil bez výhrad.

Ako tvrdí jeden zo Štefánikových životopiscov Štefan Štvrtecký, generál v tom čase zastával názor, že dualizmus v česko-slovenskej otázke by mohol ohroziť oslobodenie Slovákov. Aj podľa českého historika Antonína Klimeka, odborníka na prvú ČSR, sa Štefánik dlho odmietal zmieňovať o Slovákoch nielen v textoch, ale aj v názvoch orgánov zahraničného odboja. "Čechov tu pozná málokto, ale Slovákov nikto, vysvetľoval, oveľa skôr získame samostatnosť, ak to budeme prezentovať takto.“ Z rovnakého dôvodu aj vo svojej diplomatickej korešpondencii písal o Čechoslovákoch a o českých krajinách, kam zahŕňal aj územie Slovenska.

Ostatne, rovnakú taktiku si postupne osvojil domáci slovenský odboj. Veď ešte aj v Martinskej deklarácii z 29. októbra 1918 sa o Slovákoch hovorí ako o „čiastke česko-slovenského národa“. A čo v tejto súvislosti vyhlásil na zhromaždení v banke Tatra Andrej Hlinka? "Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nepodarilo. Sme za bratskú jednotu s bratmi Čechmi, sme jednotný národ československý.“

Masaryk potreboval "československý národ“ z pragmatických dôvodov. Nemohol predsa presviedčať britských, francúzskych, ruských a amerických politikov, že mu ide o štát, v ktorom český národ bude v ČSR tvoriť menšinu vo vzťahu k Nemcom, Slovákom a Maďarom a Rusínom. "Nemohol agitovať tým, že po stránke národnosti sa v strednej Európe vytvorí akési menšie Rakúsko-Uhorsko, aj keď v republikánskej podobe,“ myslí si profesor Jiří Frajdl, autor štúdie Slovenská otázka v českých dejinách. "Preto zahraničný odboj zahrnul slovenské túžby do českého programu.“

Či už tak, alebo onak, medzi americkými Slovákmi to vyvolalo značnú nevôľu. Masaryk po čase pripravil novú dohodu, ktorú slovenské a české organizácie podpísali v Pittsburghu 31. mája 1918. Slovákom zaručovala širokú samosprávu, v budúcej republike mali mať vlastný snem a administratívu, slovenčina mala byť úradným jazykom. Na rozdiel od Clevelandskej sa však Pittsburská dohoda už ani slovom nezmieňovala o federácii.

Prečo nie, to už je vec výkladu. Dlho sa tradovalo, že účastníci Clevelandskej konferencie mali na mysli nie samostatný česko-slovenský štát, ale nejaký útvar v rámci Rakúsko-Uhorska, čo je zjavne pritiahnuté za vlasy. Neskôr sa tvorcom dohody vyčítalo, že boli priveľmi odtrhnutí od podmienok, v ktorých vznikal nový štát a pomýlili si strednú Európu s USA. Nuž, našli si vinníkov!

Do prvej ústavy ČSR sa však nedostali ani požiadavky slovenskej samosprávy z Pittsburskej dohody. Prečo nie? Lebo v Martine sa v októbri 1918 povedalo, že otázka dozrie až po konsolidácii spoločného štátu. Predpokladalo sa, že to bude v horizonte desiatich rokov. Ale už o rok o dva sa kdekomu zdalo, že nie je dôvod tak dlho čakať. "Všetka administratíva na Slovensku bola vtedy ešte v rukách Maďarov a maďarónov,“ namieta historik Dušan Kováč. "Predstavte si, že by sa vyhlásilo referendum o autonómii, ako by ho títo úradníci asi zorganizovali a ako by dopadlo.“

Neskôr sa všetko skomplikovalo vnútropolitickým zápasom medzi autonomistami a tzv. čechoslovakistami, hospodárskou krízou a hrozbou vojnového požiaru. Poskytneme autonómiu Slovákom, začnú na nej trvať aj Nemci, zvažovala Praha. Politické elity prvej republiky národnostnú otázku zjavne nedocenili. A nezvládli ju. Napokon to viedlo k rozpadu štátu. Federatívne usporiadanie schválil československý parlament až dlho po druhej svetovej vojne, v októbri 1968, čiže viac ako polstoročie po dohode z Clevelandu. V časoch normalizácie to bola síce oklieštená federácia, ale zákon, o ktorý sa opierala, umožnil o ďalšie štvrťstoročie pokojný rozchod oboch národov a vznik samostatného Slovenska.

Ako sa vraví, všetko potrebuje svoj čas…


2.
označiť príspevok

Kacír muž
   28. 10. 2019, 19:54 avatar


3.
označiť príspevok

Boris muž
   28. 10. 2019, 19:59 avatar
Na druhej strane, ak Eduard Žákovic chcel vo svojom živote potrtkať tak akurát starú prasnicu, ani to sa mu nepodarilo, potom si pri pokuse si aj tak zašpásovať aspoň s poštovou schránkou privrel ten malý, dvojcentimetrový = 2cm penis... nečudujem sa mu. Vážne nie. Z toho by sa opustil každý.
Edkokotko teda ostal obyčajný, zamindrákovaný žmoch, ktorý to ukazuje bezbranným zvieratkám.    
Súhlasí Kacír


4.
označiť príspevok

Kacír muž
   28. 10. 2019, 20:01 avatar
Preto je taký nejebaný na svet, Rusko, Slovanov a celkovo na svet, chudák maličký, ľutovať ho treba.   
Súhlasí Boris


5.
označiť príspevok

Boris muž
   28. 10. 2019, 20:02 avatar
S pochopením, ale aj s rovnakou dávkou prijebanosti, akú tu roznáša on. Musíš výjsť ľuďom v ústrety a to na ich mentálnej úrovni.  
Súhlasí Kacír


8.
označiť príspevok

Kacír muž
   28. 10. 2019, 20:04 avatar
Tak tak hlboko nedokážem klesnúť ani keď by som mal 1488 promile v krvi !!!!!!!!!!!!!!   
Súhlasí Boris


6.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 10. 2019, 20:03 avatar
Zatiaľ vypúšťa nejako málo hovien
Súhlasí Boris


7.
označiť príspevok

Boris muž
   28. 10. 2019, 20:04 avatar
Asi sa posral aj pri posieraní. Ide to?
     


10.
označiť príspevok

Kacír muž
   28. 10. 2019, 20:05 avatar
Ide, len ťa to serie.   
Súhlasí Boris


9.
označiť príspevok

hokejis muž
   28. 10. 2019, 20:05 avatar
osvetielkovaný poriadne to tu zahovni
Súhlasí Boris


11.
označiť príspevok

majko1 muž
   29. 10. 2019, 13:15 avatar
.28.oktober-by mal byť aj náš najvýznamnejší štátny sviatok, nechápem prečo neoslavujeme svoje narodenie ako samostatného národa.


12.
označiť príspevok

-era- muž
   29. 10. 2019, 13:15 avatar
Lebo my nie sme čechoslováci.


13.
označiť príspevok

majko1 muž
   29. 10. 2019, 13:20 avatar
No v poriadku, čechoslovák ako národ nebol nikdy nikde uznaný, kde by sme asi boli bez vzniku Československa ?


14.
označiť príspevok

hokejis muž
   29. 10. 2019, 13:21 avatar
My sme Slováci !


15.
označiť príspevok

hokejis muž
   29. 10. 2019, 13:22 avatar
Naším najvýznamnejším sviatkom je 1. január 1993 !


17.
označiť príspevok

majko1 muž
   29. 10. 2019, 13:23 avatar
Akože dovtedy slovenský národ neexistoval ?


16.
označiť príspevok

majko1 muž
   29. 10. 2019, 13:23 avatar
No a ? Československo vzniklo ako štát dvoch národov, znovu sa pýtam a kde by sme boli ak by nebolo ČSR ?


18.
označiť príspevok

hokejis muž
   29. 10. 2019, 13:24 avatar
Slovenský národ existoval, ale odvtedy máme vlastný štát !


19.
označiť príspevok

majko1 muž
   29. 10. 2019, 13:26 avatar
No a kedy vznikol slovenský národ ako súčasť nejakého štátu ? Ty píšeš že ak sa niekto narodí nie je dôvod oslavovať, oslavovať sa má až keď dospeje ?


22.
označiť príspevok

hokejis muž
   29. 10. 2019, 13:30 avatar
V Československu neboli Slováci považovaný za národ.


26.
označiť príspevok

majko1 muž
   29. 10. 2019, 13:37 avatar
Nie je to pravda, faktom je že sme ťahali za kratší koniec, ale to bol iba odraz našej slovenskej spoločnosti.........


27.
označiť príspevok

hokejis muž
   29. 10. 2019, 13:41 avatar
Česi nás nepovažovali za národ.


28.
označiť príspevok

majko1 muž
   29. 10. 2019, 13:43 avatar
Jednak to nie je pravda a jednak je to v historickom kontexte vzniku ČSR a teda aj Slovenska jedno.......Neriešim kto sa ako správal tak ako po narodení človeka tiež nikto nerieši čo v živote vykonal, ale narodeniny oslavuje stále.......


31.
označiť príspevok

hokejis muž
   29. 10. 2019, 13:50 avatar
Masaryk povedal, že slovenského národa niet. Že je to len výmysel maďarskej propagandy.
Považoval nás za vetvu českého národa.


41.
označiť príspevok

majko1 muž
   29. 10. 2019, 14:19 avatar
Nie je rozhodujúce čo povedal Masaryk, názov Československo- medzinárodne uznaný hovorí za všetko . Je úplne jedno kto koho považoval za nejakú vetvu, ja z toho nemám komplexy......Po rozpade Rakúska -uhorska bolo jasné že buď budeme žiť so slovanmi- Čechmi alebo s Maďarmi či Rakúšanmi čo nás vždy pomaďarčovali či niečo iné......Treba trochu poznať históriu . Jednoducho či sa to niekomu páči alebo nie, vznikom ČSR vznikol aj štátotvorný slovenský národ, ina by sme ako taký neexistovali. Vznik ČSR umožnil aj vznik samostatného Slovenska.........vznik štátu nie je jednoduchá vec, vidíme to aj teraz napr. v Palestíne, v Kurdistane.......


42.
označiť príspevok

hokejis muž
   29. 10. 2019, 14:21 avatar
Nie je to jedno, za československa oficiálne slovenský národ neexistoval.


44.
označiť príspevok

majko1 muž
   29. 10. 2019, 14:23 avatar
Nuž ja som hrdý Slovák ale nevidím svoju hrdosť v prekrúcaní histórie......... 


46.
označiť príspevok

hokejis muž
   29. 10. 2019, 14:30 avatar
Je to pravda.


29.
označiť príspevok

havran
   29. 10. 2019, 13:46 avatar
hokejis - oni nás mali "se všim všudy" radi ako mladšieho brata. Netreba však upierať historický prínos z toho vzťahu.


33.
označiť príspevok

hokejis muž
   29. 10. 2019, 13:53 avatar
havran nepovažovali nás za národ len za vetvu českého národa.


35.
označiť príspevok

havran
   29. 10. 2019, 14:00 avatar
hokejis - samozrejme, že nie! Paprsky Slovákov a Slovanov vychádzajú z Vľkomoravskej ríše , ale pred tým i Samovej ríše -framský kupec-vplyv východných národov i rímskej ríše. Treba rozlišovať medzi koreňmi národov a tvorbou štátnych útvarov. Toto je však zložitá téma a sám sa do nej vehementnem nehrniem Moderné dejiny Slovákov sú však zrejmé a mladé. Na Slovensku sú však aj stopy práve v Tatrách veľmi staré.


38.
označiť príspevok

hokejis muž
   29. 10. 2019, 14:05 avatar
havran ty o niečom inom ja som reagoval na majka.
Súhlasí havran


40.
označiť príspevok

havran
   29. 10. 2019, 14:11 avatar
hokejis - asi som v registri mal tvoj nick, ja som smeroval na 26, 28 na Majka 1


30.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   29. 10. 2019, 13:49 avatar
Možno tupych zahorakov


34.
označiť príspevok

hokejis muž
   29. 10. 2019, 13:55 avatar
Truľo ty zvrátená americká špina !


20.
označiť príspevok

-era- muž
   29. 10. 2019, 13:28 avatar
Ktože vie, kde by sme boli. Moja babka žila za rakúsko-uhorska, bola Slovenka a nesťažovala sa.


21.
označiť príspevok

majko1 muž
   29. 10. 2019, 13:29 avatar
Aj moja, takže viem o čom píšeš.....ja chcem iba povedať že nemám žiadne komplexy zo vzniku Československa a som hrdý Slovák a vôbec sa to nebije..........


23.
označiť príspevok

-era- muž
   29. 10. 2019, 13:30 avatar
Skrátka, slovenský národ sa so vznikom ČSR nenarodil a možno ani neušiel hrobárovi z lopaty.


25.
označiť príspevok

majko1 muž
   29. 10. 2019, 13:34 avatar
Mýliš sa ,narodil sa ako štátotvorný prvok, úplne prvý krát v našej histórii......


32.
označiť príspevok

-era- muž
   29. 10. 2019, 13:50 avatar
Nemýlim sa. Slovenský národ sa so vznikom ČSR nenarodil, bol tu už aj predtým, než sa stal štátotvorným prvkom.


36.
označiť príspevok

majko1 muž
   29. 10. 2019, 14:01 avatar
No daj nejaký odkaz na našu štátotvornosť okrem ČSR....


37.
označiť príspevok

hokejis muž
   29. 10. 2019, 14:04 avatar
Mali sme Slovenský štát a teraz Slovenskú republiku.


39.
označiť príspevok

-era- muž
   29. 10. 2019, 14:11 avatar
Pouč ma prosím: čo má štátotvornosť spoločné s existenciou národa ako takého?


43.
označiť príspevok

majko1 muž
   29. 10. 2019, 14:22 avatar
Nemá nič, ibaže sa bavíme o štátotvornosti v súvislosti so vznikom ČSR......teda sa nebavíme o existencii národa.......to by sme sa museli napred dohodnúť čo považuješ za znaky národa, lebo viem že ty máš atypické definície....... 


48.
označiť príspevok

-era- muž
   29. 10. 2019, 14:35 avatar
Podľa tvojej definície národa slovenský národ pred ČSR neexistoval?


49.
označiť príspevok

Grofik šrobik muž
   29. 10. 2019, 14:42 avatar
48/ Era nezabudaj ze aj Svatoplukove kniezactvo bol statny utvar tak ako anglicke kralovstvo...))


24.
označiť príspevok

havran
   29. 10. 2019, 13:31 avatar
majko- vždy je spojenie národov na demokraticko základe pridaná hodnota pre oboch. Horšie keď sa v národe prejavuje separatizmus z rôznych dôvodov. Slovensko dokázalo, že vie úspešne sa rozvíjať ako celok i s národnosťami ktoré ho tvoria.


45.
označiť príspevok

majko1 muž
   29. 10. 2019, 14:28 avatar
Deklarácia bola prijatá ako samostatný štátoprávny akt slovenského národa, ktorým Slováci oficiálne rušili zväzok s Uhorskom, a to nezávisle na udalostiach v Prahe. Predstavuje jeden zo základných dokumentov zrodu česko-slovenského štátu. S odkazom na predchádzajúcu maďarizačnú politiku zhromaždenie odmietlo akékoľvek právomoci uhorskej vlády na Slovensku. Za jediný zvrchovaný orgán, ktorý bol oprávnený vystupovať v mene slovenského národa, bola vyhlásená Slovenská národná rada. Slováci sa prihlásili k samourčovaciemu právu česko-slovenského národa, čím vyjadrili požiadavku vytvorenia spoločného štátu. Týmto dodali legitimitu úsiliu zahraničného odboja za vznik Česko-Slovenska a zároveň legitimizovali budúce obsadzovanie Slovenska domácimi a zahraničnými česko-slovenskými jednotkami. Deklarácia ďalej požadovala okamžité ukončenie vojny.
Martinská deklarácia
Dokument používa pojmy „slovenský národ“, „česko-slovenský národ“ aj „slovenská vetva česko-slovenského národa“. Termín „česko-slovenský národ“ treba v tejto súvislosti chápať v politickom, nie v etnickom význame a v kontexte požiadavky na utvorenie spoločného štátu. Takáto formulácia bola zvolená aj z taktických dôvodov, aby bola v súlade s argumentáciou česko-slovenského zahraničného a domáceho českého odboja[3] a nekomplikovala zdôvodňovanie vzniku česko-slovenského štátu v zahraničí.


47.
označiť príspevok

hokejis muž
   29. 10. 2019, 14:32 avatar
Československo nebol ČEsko-slovenský štát.
Ved hej boli sme pre nich len vetvou českého národa
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 14:57,  Peter pre objektívnosť nie Nemecko so spoluprácou so Slovenskom ale i ZSSR . Aby sme...
dnes, 14:56,  Osvietený- tak NAKA si vymýšľa a čo ty? Ty tu suverénne táraš hovadiny. Kedy budeš vo...
dnes, 14:53,  Osvietený- máš predstavy akko Hurvínek. Aj Hitler si to tak predstavoval a pred ním...
dnes, 14:49,  Majko príspevok 1 " Nagy je obeť pomsty a NAKA si vymyslela celú kauzu...
dnes, 14:46,  Drahý Omdrík, ty máš preklep aj keď kopíruješ, to je už teda výkon!!! = O sobitné...
dnes, 14:44,  Ondro skôr si myslím že to nie je tým V roku 1989 sme sa ako národ vedeli spojiť...
dnes, 14:42,  Nemci by ZSSR boli dobyli hravo . Prechádzali zbedačenou krajinou ako nôž maslom ....
dnes, 14:37,  Možno musíme rozlišovať stretnutia pracovné a kamarátske. *13*13*13*13 Kebyže priznám,...
dnes, 14:33,  Ja som osobne na Vianoce nikdy nedostal!!!!! Nech to tak bude navždy. *04 Ináč dostávam...
dnes, 14:31,  Kam zjavne patríš ty? Vyjav mi to. Lebo sa podľa mňa radíš medzi totalitníkov. *04
dnes, 14:28,  To si trošku prehnal!!! Stačí bohato 14,88%? *04
dnes, 14:12,  Ako stručne pracuje vojenske spravodajstvo ??? Nie ako Baba Vanga na sputniku Konkrétnych...
dnes, 14:08,  Vojenské spravodajstvo je veľmi dôležité – teda pokiaľ robí to, čo má! Vojenské...
dnes, 14:08,  Môj dedo - vojak v prvej línii v I. sv. vojny tvrdil, že Slovensko bolo srdcovou...
dnes, 14:03,  era cez sis ktorá podala správu akú popísal Ondrej Ruská federácia SIS pokračovala...
dnes, 13:56,  era ton nie je o strachu . Ano Rusko sa z pochopiteľných dôvodov snaží oslabiť EU ....
dnes, 13:54,  Tiež reaguješ cez amygdalu? :)
dnes, 13:53,  rpzbiť Uniu ano....ale vojensky ju obsadiť?.....Rusi to robia fikane, dezinformaciami, aby sme...
dnes, 13:53,  To je iba taký náš folklór :)
dnes, 13:51,  My Slovaci sme rozvadení aj vdaka našej minulosti si myslím.....
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Keď sa vám niekoho výrok zdá byť dvojzmyselný, vždy radšej chápte ten optimistickejší význam. Uľahčíte to sebe aj dotyčnému.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(163 894 bytes in 0,542 seconds)