Slenderman

Každý z nás sa už mnoho krát istotne stretol s rôznymi príbehmi – uveriteľnými, aj neuveriteľnými. Niektoré sa tradujú od nepamäti z generácie na generáciu, iné sú záležitosťou novodobou. Hlavne príchodom internetu sa aj bežný občan z času na čas môže dozvedieť niečo o Yetim, prišere z jazera Loch Ness, mimozemšťanoch, duchoch ale aj o množstve iných zaujímavých bytostí. Jednou z viac-preslávených bytostí je aj Slenderman. Muž, alebo lepšie povedané skôr bytosť, sa objavuje vo viacerých prameňoch a zdrojoch už dlhú dobu. Sú ale príbehy o vysokom tenkom mužovi skutočné ?

Slenderman (označovaný aj ako Slender Man, Der Ritter, Der Grossmann, The tall man alebo The thin man) je bytosť s nie tak celkom jasne definovanou charakteristikou, či schopnosťami. Slenderman sa väčisnou (v súčasnej dobe) opisuje ako vysoký muž s čiernym alebo sivým oblekom, bielou košeľou, červenou alebo čiernou kravatou, bez očí, bez úst, či iných jasne definovaných tvárových prvkov. Je bez vlasov a väčšinou má dlhé, hoci normálne vyzerajúce ruky.

Slenderman je v rôznej literatúre často opisovaný ako vysoký muž, vysoký od dvoch do piatich metrov. Vzhľadom na jeho neznámy pôvod, nikto presne nevie, čo je zač a či je skutočný alebo je to len ďalší výplod ľudskej fantázie zbesilo rozširovaný masovými prostriedkami s jediným cieľom – zaujať.

História slendermana siaha až do dávnej minulosti. Zmienky o ňom môžeme nájsť v kultúrach rôznych národov po celom svete. Zvyčajne je v príbehoch opisovaný ako štíhly vysoký muž, ktorý v noci sleduje svoje obete. Za zmienku stojí, že môžeme nájsť hneď niekoľko podobností medzi Slendermanom a niektorými mytologickými bytosťami. V nasledujúcich riadkoch si priblížime príbehy z rôznych častí sveta.

Európa

Der Ritter je názov drevorytu (drevoryt = obraz vyrezaný do dreva), ktorý bol zhotovený okolo roku 1540 a jeho autorom je Hans Freckenberg (ktorý mimochodom zmizol v roku 1543). Drevoryt bol objavený v roku 1883 na hrade Halstberg a zobrazuje neznámeho tvora, ako "kradne" dieťa z rodiny (obrázok). Zatiaľčo mnohí historici považujú tento drevoryt za symbolické zobrazenie kultúrnych podujatí vtedajšej doby, mnohí sú naopak presvedčení, že toto dielo zobrazuje práve Slendermana.

V ďalších príbehoch od starých Germánov sa spomína napríklad Schlankwald – vysoký a tenký strážca lesa, ktorý kradne zatúlané deti alebo Der Grossmann – taktiež tenký a vysoký lesný muž zo 16-tého storočia, ktorý chodieva pre zmenu strašiť zlé deti.


Za zmienku určite stojí aj maľba známeho renesančného maliara Hansa Baldunga, ktorý zomrel v roku 1545. Jeho naznámejšie dielo Three Ages of Woman and Death zobrazuje vychudnutého muža držiacého presypacie hodiny. Rontgenovou analýzou obrazu sa však zistilo, že maľba bola pozmenená a niekto v minulosti odstránil z pôvodného obrazu niekoľko ďalších končatín, ktoré muž na obrázku mal.

Nemenej známy príbeh o vysokom mužovi pochádza z Rumunska. Príbeh sa točí okolo mladej dievčiny Soriny, ktorá vyvraždí celú svoju rodinu, údajne zmanipulovaná a zhypnotizovaná neznámou entitou – vysokým mužom v čiernom s viacerými končatinami hadovitého typu na konci ostrými ako britva.

V Ruskom folklóre zase existuje príbeh, ktorý hovorí o vysokom čiernom mužovi, takzvanom "nápravcovi", ktorý loví ľudí, čo prišli na svet za zvláštnych okolností – napríklad nemanželské deti, ktoré sa narodili bez otca.

Britské Ostrovy

Z Britských ostrovov je tiež známych niekoľko príbehov. Fear Dubh (čierny muž) je Škótska legenda, ktorá hovorí o zlomyseľnom vysokom mužovi, ktorý sa potuluje po nočných lesných chodníkoch. V onej dobe bol cirkvou označovaný za diabla.

The Clutchbone bolo sedem metrov vysoké monštrum, o ktorom príbehy sa rozprávali v severnom Anglicku okolo roku 1800. Opisovaný ako čierny vysoký muž s tvrdou kožou a s vysokým golierom zo surovej kože. V príbehoch malo monštrum schopnosť vyvolať napríklad guľový blesk.

Amerika

V príbehoch sa teraz presunieme do Ameriky. Windigo je stará severo-americká legenda o tenkom kostnatom a kanibalistickom mužovi, ktorý bol symbolom hladomoru. Opisovaný je ako vysoký muž s ostrými zubami bez očí a dlhými rukami, ktorý jedol ľudí. S každým človekom, ktorého zjedol sa jeho výška zvýšila.

Tainovia – indiánsky kmeň z Južnej Ameriky pôvodne obývajúci oblasť Karibiku, zase poznajú legendu o mužovi označovanom ako Hupia alebo Op´a. Legenda hovorí o vysokej humanoidnej bytosti bez tváre, ktorá paralyzuje svoje obete. Hupia bol považovaný miestnymi obyvateľmi za zblúdilú dušu mŕtveho.

Ázia

Noppera-bó (známy aj ako zumbera-bó, nopperabou alebo yokai) je legendárna postava Japonského folklóru – duch bez tváre s extrémne dlhými končatinami, ktorý sa spočiatku zjavoval ako ľudská bytosť a rodine sa predstavil ako ich známy. Potom im však "ukradol" tvár a nechal im na hlave len prázdne miesto.

V Čínskych legendách sa môžeme pre zmenu stretnúť s Hundunom – bytosťou bez tváre a bez základných ľudských zmyslov. Hundun bol opisovaný ako zvláštny humanoid v viacerými končatinami a považoval sa za predsvesť niečoho veľmi zlého.

Antika

Príbehy s podobným opisom môžeme nájsť už v antických dobách. Starí Babylónčania verili v démona, ktorého volali Alú – napoly človek a napoly diabol, tvor bez tváre. Alú sa vkrádal v noci do spální ľudí a terorizoval ich počas spánku. Takto napadnutý človek vraj často stratil vedomie, hlas a zrak.

Úplne prvý prípad však pochádza z dnešnej Brazílie. Jedna sa o nástenné maľby v jednej z jaskýň národného parku Serr da Capivara, ktorých vznik sa odhaduje na cca rok 9000PNL. Jedna z malieb znázorňuje veľmi vysokého tenkého muža, s viacerými končatinami.

Prejdime však späť do súčasnosti. Asi najtajomnejšou vlastnosťou Slendermana je jeho pôvod. V podstate o ňom nevieme nič. Nevieme, či je spoločenský, či rozumie ľudskej reči alebo dokonca či sú jeho hlavnými cieľmi práve ľudia. Spomedzi hlásených prípadov však väčšinou prevláda jeden spoločný menovateľ – strach. Pomerne často, hoci nie vo všetkých prípadoch sú v súvislosti s jeho údajným výskytom hlásené aj výpadky či poruchy elektronických zariadení.

Medzi jeho základné vlastnosti patrí tiež ne(viditeľnosť) voľným okom. V podstate takmer vo všetkých prípadoch je viditeľný až na fotografiách, či videozáznamoch. Zdá sa tiež, že Slenderman je istým spôsobom prepojený, alebo zameraný predovšetkým na deti. V mnohých starých príbehoch, ale aj na moderných fotografiách sa zobrazuje predovšetkým v prítomnosti detí. Nie je to však pravidlom. Niektoré príbehy hovoria o tom, že Slendermana často ľudia vidia tesne pred svojou smrťou. Existujú však aj prípady ľudí, ktorí tvrdia, že ich tento tvor prenasleduje po určitú dobu ich života, väčšinou od času, kedy sa im stala nejaká traumatická životná udalosť. Takýmto obetiam sa údajne úplne zrúti všetok spoločenský, psychický a kariérny život. Začnú trpieť náhlymi zmenami nálady, trvalým podráždením, stratami pamäti a často sa už nikdy nezaradia do bežného života. Je zvláštne, že tieto symptómy sú takmer totožné s príznakmi z prípadov mimozemských únosov.

Existuje teda Slenderman ? Je to bytosť dobrá alebo zlá ? Odkiaľ sa tu vzal ? Je to človek, mimozemšťan, entita z iných dimenzií ? Môžu mať príbehy našich predkov reálny základ, alebo nimi len strašili neposlušné deti ?

Obrázky Slendermana odkaz
odkaz

Objev arktického sněžného člověka (Varel Frištenský)

Nejcennějším přínosem Cimrmanovy cesty do Arktidy byl jeho objev sněžného člověka. Cimrman se s ním osobně setkal a popisuje tohoto tvora jako samotářského, plachého savce, vyznačujícího se vzpřímenou chůzí po dvou, a to zadních končetinách. Jen při pozorování ryb v trhlinách mezi krami se opírá o pravou končetinu přední, přičemž levá je zapřena v bok. Ve srovnání se sněžným mužem spatřeným před lety v Himalájích uvádí Cimrman některé rozdíly. Arktický druh má na levém boku výraznou lysinu od častého opírání levé ruky při rybolovu. Také vlasová pokrývka vykazuje odlišnosti. Zatímco u himalájského typu trčí vlasy od slechů směrem vzhůru (takzvaný punk), polární odrůdě splývají vlasy dolů přes uši a uprostřed lebky jsou rozděleny pěšinkou. Vysvětlením jsou různé povětrnostní podmínky. Punk je způsoben tím, že himalájský muž trpí větry vanoucími zdola nahoru, od úpatí hor k vrcholům, polární sněžný člověk vzdoruje větrům horizontálním. Výrazný je také rozdíl ve velikosti: himalájští badatelé přisuzují svému sněžnému muži výšku desetiletého chlapce, Cimrman tvrdí, že sněžný člověk má výšku chlapce jedenáctiletého.
Cimrmanův popis pohlavního života tohoto tvora soudobé biology doslova šokoval, všeobecně se hovořilo o sexuální bombě století. Zdrženlivější Sigmund Freud razil termín "Sexuelhandgranat". Arktický sněžný člověk je podle Cimrmana samosnubný. K rozmnožování nepotřebuje partnera. Proto je v jeho případě zvlášť důležité přeložit správně původní anglický termín "snowman" jako "sněžný člověk", a nikoli, jako se u nás vžilo, "sněžný muž". Jde totiž o muže a ženu zároveň. Nevystačíme tu však s pojmem hermafrodit. Jeho dvoupohlavnost jde mnohem dál. Dobře je to vidět na způsobu jeho rozmnožování. Cimrman měl to štěstí, že ho mohl skrytě sledovat právě v době říje, a shrnul sva pozorování do výstižného termínu "polární samohana". Ještě překvapivější je skutečnost, že sněžný člověk se jako biologický pár nejen rozmnožuje, ale i chová. Cimrman zřetelně viděl a slyšel, jak tento tvor gestikuluje a mluví sám se sebou. "Jeho řeči jsem sice nerozuměl," píše, "z intonace a výrazu jsem však poznal, že nejde o samomluvu, nýbrž o vyslovený dialog, někdy přecházející až v hádku. Vysokou, pištivou fistulí vyčítá a obviňuje, hlubšími hlasovými tóny pak zaujímá pozici obrannou a omluvnou. Kdybych měl překládat podle intonace a gest, řekl bych:

Kolik bylo hodin, když jsi přišel domů?
Ja nevím. Bylo ještě světlo.
Světlo je pořád. Máme polární den.
Slavil jsem tvoje narozeniny.
Nelži! Kdovíkde lítáš, a mě z toho pak bolej nohy!

A právě dualita této řeči, toto splynutí 1. osoby "já" s 2. osobou "ty" vedlo Cimrmana k pojmenování sněžného člověka výstižným slovem "játy", které později Angličané zkomolili na "yeti".Samotářství a plachost sněžného muže poněkud kontrastuje s tím, jak se chová k lidem. Cimrman i pozdější badatelé si všimli, že "játy" se při spatření polární výpravy drží v uctivé vzdálenosti, ale radostně tleská. Někdy dokonce vyskakuje a vymršťuje pravou pracku vzhůru. Amundsen to přirovnal k počínání fotbalového hráče, který právě vsítil gól. Jak si jeho chování vysvětlit? Cimrman dospěl k závěru, že sněžný člověk nevidí v polárnících nepřátele, ale tvory, kteří mu přinesou žrádlo a zmrznou.

👍: Nadja

Myslím, že Jára Cimrman bol aj kandidátom na Nobelovu cenu v rôznych vedných odboroch, pričom sa aj navrhol na túto poctu, nakoľko jeho génia nik nevedel lepšie oceniť, ako on sám...

Jara bol borec 🙂

Veď to, preto zostáva rozum stáť, že tú cenu nakoniec nikdy nezískal. Nazvala by som to až diskrimináciou...

vzdy ho niekto tesne predbehol🙂

No nakoniec, da Vinci ju tiež nemal, a bol takmer tiež tak všestranný učenec, ako Jára...

to je neporovnatelne.
jara bol stary recesista (tych mam rad).

Našťastie,aspoň pár sôch mu už postavili, lebo ach hanba!!! ako si Češi nevedia vážiť svojich najväčších...

ale vedia 🙂

odkaz

k 9

Vedia, vedia... to sa povie, že vedia, ale ako to potom, že ho vyradili zo súťaže Najväčší Čech? To niečom svedčí!!!

prachy a komercia.
na nejakeho Cimrmana nema sucasna spolocnost chut.

... a pritom bol jediný, kto by dnes vedel vyriešiť globálne oteplovanie, ekonomickú svetovú krízu aj ukončiť Rusko-Ukrajinskú vojnu ... takže tak

asi ano. ale z Liptakova hanebne prchal a viac sa nezjavil🙂

To tvrdia iba zlé jazyky, každý vo vede a aspoň troška orientujúci človek vie, že tam zrejme náročky zo skromnosti zanechal celé svoje dielo ku prospechu celého ľudstva a utiahol sa na vidiek k odpočinku.

ano. suhlasim.
zla povest ide daleko, no len my odbornici rozumieme podstate problemu🙂

👍: Nadja