Asi dvojminútová nahrávka sa šíri cez súkromné správy, preto je ťažké zmapovať, ku koľkým ľuďom sa dostala.
Stovky, možno tisíce Slovákov dostali v uplynulých dňoch krátku správu s textom: „Toto si vypočuj a pošli ďalej“. Za ňou nasleduje takmer dvojminútová zvuková nahrávka, v ktorej postarší muž rozpráva, ako boli Česi a Slováci za socializmu technologicky vyspelí.
„Nemusíš mať rád komunistov, môžeš byť zásadným odporcom socializmu, ale toto sa jednoducho nedá poprieť,“ začína svoje rozprávanie muž, ktorý nepovie svoje meno.
Následne vymenúva, čo všetko sa v socialistickom Československu vyrábalo a vyvážalo údajne do celého sveta.
„Ukážte mi jediný národ našej veľkosti, ktorý dokázal vyrábať a vyvíjať prúdové lietadlá, dopravné lietadla, atómové reaktory, lokomotívy, trolejbusy, autobusy, traktory, radary, motocykle, osobné automobily, špičkové zbrane, tkáčske stroje, poľnohospodárske stroje, turbíny, nákladné automobily, námorné lode, tanky, špičkové sklárske a porcelánové výrobky, podieľať sa na vesmírnom výskume a vyrábať kvalitnú oceľ a hutnícke výrobky.“
Ďalej hovorí, že krajina nemala dlhy a bola potravinovo sebestačná, čo dáva do protikladu s dneškom. „Dnes nevyvíjame nič, sme iba montovňa automobilov. Nepatrí nám v našej zemičke ani hrdzavý klinec v stene. Boli sme schopné národy, to však vy nechcete počuť,“ hovorí muž.
Prečo prišiel tento úpadok? „Západ nás skrotil ako lacnú pracovnú silu a urobil si z nás odbytište pre svoje šuntové výrobky,“ hovorí ďalej.
Svoj výstup zakončí výzvou, aby ľudia túto nahrávku posielali svojim známym. „Tých, ktorí s vyššie uvedeným súhlasia, prosím, aby túto správu šírili ďalej.“
Zavádzajúca anonymná nahrávka, ktorá sa šíri na Facebooku
youtube.com/watch?v=_9ppok1Yne0
Cez súkromné správy
Koľko ľudí dostalo túto správu sa zistiť nedá. Ide totiž o novú formu šírenia hoaxov, ktoré si používatelia Facebooku posielajú v súkromných správach cez aplikáciu Messenger.
Človek ju môže okamžite preposlať ďalej. Stačí mu iba označiť všetkých, ktorí ju majú dostať. Jedným z nich bol tridsiatnik Ján z Považskej Bystrice. „Dostal som ju od svojho známeho, tak som ju preposlal desiatim ďalším kamarátom,“ hovorí.
To, že nevedel, koho na nahrávke počuje, ho nezastavilo. „Takto som sa nad tým nezamýšľal, jednoducho mi to prišlo zaujímavé, tak som ju poslal ďalej,“ vraví Ján.
Rovnaká nahrávka je už niekoľko mesiacov uverejnená aj na portáli Youtube. Doteraz mala okolo päťtisíc pozretí.
Podniky boli české a stále existujú
Práve na nedostatok kritického uvažovania sa spolieha aj autor nahrávky. Jej vyznenie presne zapadá do pohľadu, ktorý je častý v internetových diskusiách, že Slovensko bolo kedysi vyspelé, kým neprišli západní investori.
V skutočnosti nahrávka hrubo manipuluje s faktmi. V prvom rade nepovie, že na sklonku socializmu zaostávalo Československo v HDP za všetkými krajinami západnej Európy. Poslucháčom tiež zatají, že väčšina zo spomenutých výrobkov sa nevyrábala na Slovensku, ale v Česku, kde sa s väčšími či menšími úspechmi produkujú aj dnes.
Lokomotívy a trolejbusy naďalej vyrábajú v Plzni (Škoda Transportation), nákladné automobily v Kopřivnici (Tatra Trucks), autobusy vo Vysokom Mýte a v Lipchavách (Iveco, SOR), radary v Pardubiciach (Retia, ERA), dopravné lietadlá v Kunoviciach (Aircraft Industries), prúdové lietadlá pri Prahe (Aero Vodochody), traktory v Brne (Zetor) a podobne.
Priamo Slovenska sa týkala napríklad pasáž o údajne špičkových zbraniach, ktoré sa vyrábali na strednom Slovensku. V skutočnosti šlo o prevažne licenčnú výrobu sovietskych tankov a transportérov. Museli ich vyvážať za nízke ceny, ktoré diktovali Sovieti, a často do krajín, ktoré za ne ani neplatili.
„Hodnota celkových vývozných pohľadávok ČSSR v roku 1990 bola pri niektorých krajinách veľmi vysoká: Sýria – viac ako miliarda dolárov (z toho špeciál 750 miliónov), Irak – 400 miliónov, Líbya – 156 miliónov, Alžírsko – 37 miliónov,“ napísal Dušan Mihálik v článku pre špecializovaný web Armádní noviny.
Hlas na nahrávke tiež ignoruje fakt, že Československu sa v priemysle výrazne darilo už pred druhou svetovou vojnou, teda v čase, keď nevládli komunisti.
youtube.com/watch?v=ryc4tjyPHLQ
Kto môže za úpadok slovenských firiem?
Autor nahrávky dúfal aj v to, že poslucháči sa nebudú zamýšľať nad skutočnou príčinou krachu slovenských značiek . Viaceré z nich doplatili na konkurenčný boj, na ktorý neboli ich slovenskí majitelia pripravení.
Napríklad výrobu mopedov Babetta ešte v 80. rokoch presunuli z Považskej Bystrice do Kolárova, čo ich produkciu krátkodobo skomplikovalo. Než stihli dokončiť vývoj nových modelov, spadli obchodné bariéry a babety z trhu vytlačili západné stroje.
Výroba prúdových motorov v Považských strojárňach (motor DV-2) zasa stroskotala na tom, že česká letecká fabrika Aero Vodochody sa rozhodla nahradiť slovenské motory americkými a manažment strojární si už nedokázal nájsť iného odberateľa.
Ďalším príkladom boli sklárne v Poltári, ktoré svoje výrobky za socializmu vyvážali cez exportný podnik v Liberci pod značkou „Bohemia Crystal“. Po rozpade federácie museli marketing budovať nanovo. Keď firma tieto problémy prekonala, ochromili ju hádky medzi jej akcionármi a problémy na trhoch.
„Osudný sa jej stal, inak zaujímavý, vysoký podiel exportu do dolárových oblastí. V kombinácii so silnou korunou a slabinami vo finančnom riadení to v roku 2008 priviedlo akciovku do konkurzu,“ napísal pred časom týždenník Trend.
Autor nahrávky úplne vynechal éru mečiarizmu, ktorá ukázala, že zárukou prosperity nie je to, či podniky vlastnia Slováci.
Veľké slovenské fabriky sa vtedy dostali do rúk vlastníkov, ktorých hlavná kvalifikácia spočívala v tom, že mali blízko k politikom Mečiarovej vlády. Symbolom sa stali Východoslovenské železiarne, ktoré rodina Alexandra Rezeša tunelovala cez nastrčené firmy, od ktorých museli kupovať predražené suroviny. Tržby následne viac investovali do futbalu než do rozvoja fabrík.
Na konci 90. rokov malo Slovensko dvadsaťpercentnú nezamestnanosť, ktorú začal znižovať až príchod zahraničných investorov.
Čiastočnú pravdu má autor v pasážach o potravinovej sebestačnosti Slovenska, ktorá je v súčasnosti na rekordne nízkej úrovni. Nepovedal však, že za minulého režimu pravidelne viazlo zásobovanie a tovar bol menej dostupný než dnes.
Poštová banka nedávno spočítala, že za priemerný nákup v potravinách musel Slovák pred Novembrom 1989 pracovať o tretinu času viac, než musí zarábať dnes. A to navzdory tomu, že ceny viacerých potravín boli vtedy umelo držané nízko.
odkaz
