Silný príbeh sestry ZDENKY SCHELINGOVEJ: Tým, ktorí ju mučili, odpustila

Odpustenie je najväčšia vec v živote. Slová, ktoré vyriekla rehoľná sestra ZDENKA SCHELINGOVÁ (1916 – 1955). Vo chvíli neľudského mučenia odpustila svojim trýzniteľom, hoci ležala dobitá na smrť na betónovej podlahe.

O krutom zaobchádzaní v bratislavskom Justičnom paláci, kam ju v roku 1952 po zatknutí odviezli na výsluch, sa krátko pred smrťou zverila spolupacientke vo väzenskej nemocnici na Pankráci v Prahe. Spomínala na hodiny a dni neľudského vypočúvania v Bratislave. Výsluch sa začal kopancami. Následne ju hodili do vane so studenou vodou. Ležala na chrbte a jeden z vyšetrovateľov ju veľkou ťažkou topánkou tlačil na prsiach, aby sa ponorila až na dno. Keď videl, že sa začína topiť a stráca vedomie, nohu stiahol, a keď sa nadýchla, opäť ju pritlačil na spodok vane. Tak to šlo celú noc – kopance, bitka, vaňa.

odkaz