Tento príbeh sa odohral na istej chate Viktórianských Álp na hore Mt. Buller ktorá je lyžiarským strediskom, asi 2 hodiny autom z Melbourne. Boli sme tam - skupina priateľov - v jeseni počas Austrálskej Veľkej noci. Cez deň sme sa prechádzali po okolí a večer oddychovali pri spoločenských hrách ako šachy, karty, hrali na gitare a spievali a pritom popíjali vinko alebo brandy.
Počas debát o všetkom možnom, došlo aj na okultizmus a špiritisticku tabuľu , ktorú tu volajú Ouija board. Možno, že mnohí nevedia čo to je, tak hlavne pre tých k vôli rozšíreniu obzoru podám tu niečo o nej: Ouija board je doska - viď obrázok, na ktorej je v kruhu alebo oblúkom vypísaná celá abeceda, čísla, plus slová ÁNO , NIE a ZBOHOM. Táto tabuľa sa dá zakúpiť, ale môže sa aj zhotoviť podomácky. Na dosku sa položí prevrátený pohár a každý okolosediaci sa dotýka prstom dna pohára. Pohár potom ako keby sa sám posúval, ako všetcia jemne tlačia smerom k rôznym písmenám, číslam na doske a tak sa začne vyvolávanie duchov... Teória hovorí, že pohár sa pohybuje silou energie vyžarovanej z končekov prstov alebo pomocou svalových impulzov z podvedomia. Ukazovátko postupuje písmenami a číslami a tak hláskuje správu. Sú však špiritisti, ktorí varujú, že cez tabuľku s nami nekomunikujú len milovaní zosnulí či dobrí duchovia ale tiež démoni. Ľudia, ktorí s tabuľkou pracujú dlhé hodiny alebo sú rozčúlení môžu vytvárať nebezpečné otvory medzi svetmi. Taktiež v strednom veku alebo počas dospievania sú ľudia zraniteľní preto treba pri práci s tabuľkou zaobchádzať opatrne a ctiť jej moc.
Ak nemáte spoločnosť na seansu, môžete si ju skúsiť aj individuálne. Tu si kliknite na virtuálnu Ouija Board . Tam sa napíše otázka a myškou jemne posúvajte planžetu a ono vám vyhláskuje odpoveď. Takto môžete komunikovať so svojimi blízkymi, ktorí už nie sú medzi nami. Bohužiaľ táto internetová tabuľa rozumie iba anglicky položeným otázkam.
Rozhodli, sme sa že si urobíme večer seansu. Mne osobne - skeptikovi - sa to zdalo absurdné, ale nechcel som kaziť zábavu a som sľúbil iniciátorovi seansy, že sa pridám. O čom som sa však jemu ani nikomu inému nezmienil, boli malinké prípravy, ktoré budú zrejmé na konci tohto príbehu ....
Spočenská miestnosť, kde sme sa po večeroch schádzali bola v suteréne chaty. Celý deň vial silný vietor ktorý potom večer ešte zosilnel a hýbal korunami eukalyptov okolo chaty za tmavými oknami. Naša miestnosť bola kvôli primeranej atmosfére osvetlená sviečkou na stojane nad špiritistickou tabuľou. Každý z nás bol zamĺknutý, napätý, plný očakávania. Niektoré prvé otázky dostali nezmyselné odpovede a ja som začal hundrať. Na otázku, či je medzi nami nejaká osoba, ktorá ruší atmosféru seansy - vyšlo moje meno. Dobrovoľne som odišiel od stola, sadol si v pološere do sedačky v kúte a odtiaľ som mlčky pozoroval tú bizarnú zábavu.
Organizátor seansy privolal svoju zosnulú tetu. Na otázku: “ Si tu s nami?” pohár poputoval na “ÁNO”. Prítomným liezol po chrbte mráz, keď mu “teta” správne odpovedala na jeho otázky. Pohár bezchybne vyhláskoval odpovede, ktoré mohol vedieť iba on. Skúsili aj iných duchov. Každá odpoveď vháňala do prisediacich strach. Blížilo sa k polnoci, keď celá spoločnosť bola až meravá od strachu keď sa takto skontaktovali so svojimi zosnulými. Vonku meluzína kmásala s všetkým do čoho sa oprela, keď zrazu ktosi alebo čosi zaklopalo na jediné dvere ktorými sa dalo ísť zo suterénu von za chatu! Ten klopot nebol charakteristický pre vietor, bol príliš regulárny a celá spoločnosť uprela pohľad na dvere. Ticho. Niektorí podozrievavo vrhli pohľad na mňa. Nie, sedel som niekoľko metrov od dverí. Zrazu znova! Jasné trojité zaklopanie. To znásobilo strach! Jeden z skupiny, najodvážnejší - neisto ukľudňoval všetkých, že to mohol byť vietor a niečo muselo padnúť na dvere a že sa tam podíva. Ženy boli na okraji paniky a vystrašene pokukovali po chodbe k schodom na poschodie. Tie dvere z chaty von neboli otvárané možno roky. Boli to únikové pre prípad požiaru a boli zaistené západkou, ktorú po troške námahy náš odvážlivec odstránil, nadýchol sa a potom s nimi pohol. A ako ich s vŕzgotom pootvoril, v mdlom svetle sviečky sa v otvore objavilo čosi chlpaté vlasaté, strašné!!! Prievan z pootvorených dverí sfúkol sviečku, ale ten moment stačil aby si spoločnosť v panickom stave dokreslila obraz sivej príšery. V tme s revom a kvílením od strachu spôsobeným predstavivosťou sa skoro všetcia nahrnuli a ucpali chodbu k schodom v snahe úniknúť pred ohavou! Tá s hrmotom padla na zem a ostala ležať bez pohybu pred dverami.
odkaz
Toto som predvídal a už preventívne som stál pri zapínači svetiel. Zažal som ich a ani som nemusel nikoho utišovať. Stačil pohľad. Okamžite pochopili, že tá ohava pred dverami bol iba obyčajný strapatý mop, strategicky opretý o dvere. Neskôr pri dôkladnejšej prehliadke zistili, že k nemu bola priviazaná nitka, ktorá viedla vonku po stene a cez škáru pod oknom k mojej sedačke ...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
