Proruské skupiny na Facebooku ovládol naratív, že pomoc v podobe vojenských zdravotníkov z Rakúska a Maďarska je ohrozenie našej suverenity podobné okupácii. Je zvláštne, že tieto príspevky prichádzajú z kruhov, ktoré roky tlieskali propagandistickým vystúpeniam vojenského súboru z Ruskej federácie, Alexandrovci.
Alexandrovci boli minulosti súčasťou kultúrnej propagandy na podporu sovietskej totalitnej moci. Roku 1968 sa napríklad zúčastnili okupácie Československa. Ich úlohou bolo udržiavať bojovú morálku sovietskych vojakov. Dodnes sú na okupáciu hrdí.
Po rozpade sovietskeho bloku pôsobili ako smiešni dedičia sovietskej éry. Ako nositelia nostalgie za zašlými časmi.
Po Putinovom nástupe a najmä po vojenskej podpore separatistov v Donbase a okupácii Krymu sa z Alexandrovcov znovu stal silný nástroj ruskej propagandy a vojenskej sily. Putinov režim tento hybridný nástroj vplyvu využíva dodnes.
Ich kostým sú uniformy. Alexandrovci taktiež ospevovali ruských vojakov v neoznačených uniformách, ktorí okupovali východ Ukrajiny. Za zvukov balalajky o nich spievali, že zachovajú slávu a česť Ruska. Spolu s Putinom ich nazvali slušnými ľuďmi. Ospevovali anexiu Krymu.
Samotný ich dirigent nazval súbor ruskou spievajúcou zbraňou. Aké výstižné sebadefinovanie. Preložené do neideologického jazyka, Alexandrovci neskrývajú fakt, že predstavujú nástroj Putinovej propagandy a ruskej hybridnej vojny.
V Litve im pred časom koncert zrušili, pretože Alexandrovcov považujú za dedičov sovietskej éry a ich vystúpenia majú silný ideologický nános. Kvôli ruskej anexii Krymu im zrušili vystúpenie aj v Lotyšsku, pričom lotyšský minister zahraničných vecí sa o Alexandrovcoch vyjadril ako o aktívnej propagande ruskej vojenskej sily. K odporcom
propagandy na svojom území sa pred rokmi pridalo aj Estónsko a zrušilo ich plánované turné. S prejavmi nevôle sa ich koncerty stretli aj v Poľsku.
Mnohé krajiny, ktoré kedysi spadali pod sovietsky vplyv vedia, že tento súbor nie kultúra, ba ani zábava, ale obyčajná ideológia a propaganda zaobalená do estrádneho gýča. Na rozdiel od Pobaltia majú v Česku a na Slovensku ešte stále otvorené dvere.
Jedinou nezodpovedanou otázkou zostáva, prečo ponecháva Slovensko a Česko pootvorené dvere ruskej propagande aj 31 rokov od pádu želeleznej opony.
odkaz
