Rusko-fínska vojna - jeden z dôsledkov paktu Ribbentrop-Molotov

Neutrálne Fínsko sa malo po Poľsku a pobaltských krajinách stať ďalším obetným baránkom tajného dodatku k paktu Molotov-Ribbentrop, v ktorom si v auguste 1939 nacistické Nemecko a komunistický Sovietsky zväz rozdelili východnú Európu.

Sovietsky zväz žiadal vo Fínsku bezprecedentné územné ústupky, čo vláda prezidenta Kyöstiho Kallia odmietla a pred 80 rokmi, 30. novembra 1939, tak sovietske jednotky vpadli do Fínska a začala sa takzvaná zimná vojna. Konflikt sa skončil po troch mesiacoch. Pre Fínsko znamenal územné straty, na rozdiel od Moskvou anektovaných pobaltských republík však zostalo suverénnym štátom.

Sovietsky zväz od Fínska požadoval, aby Moskve postúpilo strategicky dôležitú Karelskú šiju vrátane niekoľkých ostrovov vo Fínskom zálive a prenajalo jej na vojenské účely polostrov Hanko, ležiaci západne od Helsínk. Fínsko s niektorými ústupkami súhlasilo, ale niektoré požiadavky rázne odmietlo.

Sovieti zahrali útok sami na seba

Zámienkou na samotnú inváziu sa stal Mainilský incident z 26. novembra 1939, keď Sovieti zaranžovali na hraniciach útok proti svojim vojakom. Moskva vypovedala zmluvu o neútočení a 30. novembra o 6:50 ráno miestneho času sa začala vojna. Sovieti najskôr začali ostreľovať fínske pohraničie a bombardovali fínske mestá a asi o hodinu neskôr vpadla Ruská armáda bez vyhlásenia vojny po celom fronte od Rybárskeho polostrova až po Karelskú šiju do Fínska.

Podľa sovietskeho vodcu Josifa Stalina malo ísť o bleskovú vojnu. Oproti predpokladom sa ale ukázalo, že Červená armáda oslabená čistkami nie je pripravená viesť útočnú vojnu. Neschopnosť sovietskej armády pod velením Kirila Mereckova vyšla najavo už prvý mesiac bojov o povestnú Mannerheimovu lí­niu.

Fínski bojovníci sa výborne pohybovali na lyžiach, bielo maskovaní splývali so snehom zaviatou krajinou. Významne sa im tiež vyplácala partizánska taktika. V bojoch využívali aj takzvané Molotovove kokteily – zápalné zbrane, pomenované po nenávidenom sovietskom ministrovi zahraničia. Do kariet Fínom hralo aj mrazivé počasie a zastaraná technika nepriateľa.

Za útok na Fínsko bol ZSSR vylúčené zo Spoločenstva národov.

odkaz

Zlý Stalin, zlí komunisti, zlé Rusko.

Práve naopak nájdú sa ľudia ktorí tvrdia , že Rusko bolo dobré najmasovejší vrah všetkých dôb bol dobrák a prepadnutie Fínska sovietskou armádou bolo dobro

To je na tom až komické

Ale keď kandidát ľsns s číslom 88 môže tvrdiť toto tak prečo nie



odkaz

Už si zasa preskočil na Hitlera, aby sa ti to nepomiešalo.

Ja som nepreskočil to len tebe preskakuje kedže o pakte Molotov-Ribbentrop toho zjavne veľa nevieš

Pakt, ktorý Hitlerovi uvoľnil ruky. Pred 80 rokmi sa Sovieti s nacistami dohodli na neútočení

Dvaja démonickí diktátori a jedna zmluva, ktorou si pred 80 rokmi v predvečer zničujúcej vojny garantovali, že jeden na druhého nenamieria zbrane.

Paktom Molotov-Ribbentrop sa nacisti s komunistami 23. augusta 1939 nielenže dohodli na vzájomnom neútočení, ale tajným protokolom si zároveň podelili severovýchodnú Európu.

Zmluva, ktorá mala platiť desať rokov, však dlho nevydržala. O necelé dva roky neskôr sa totiž nacistické vojská zjavili pred bránami Sovietskeho zväzu.

Hra na dvoch šachovniciach

Podľa amerického historika Timothyho Snydera si sovietsky vodca Josif Stalin v roku 1939 dobre uvedomoval, že pravdepodobnosť zásahu Londýna a Paríža vo východnej Európe v prípade nemeckého útoku na Poľsko alebo Sovietsky zväz je nízka.

Vo svojej knihe Krvavé územie opisuje, že pre Stalina bolo výhodné v tom čase dohodnúť si s Nemcami nejaké „modus vivendi“ a následne z diaľky sledovať, ako sa západné mocnosti pustia do vzájomného zápasu.

Aj podľa ruského historika Andreja Zubova si sovietsky vodca chcel sám zvoliť čas a podmienky, za ktorých vstúpi do vojny.

„Kým s Anglickom a Francúzskom vedie diplomatickú hru, od konca roku 1938 potajomky nadväzuje kontakty aj s Nemcom,“ píše spolu s kolegami v knihe Dejiny Ruska 20. storočie s tým, že jednania so Západom využíval ako prostriedok nátlaku na Adolfa Hitlera.

Hitler mal však tiež svoje zámery. Z jeho pohľadu by dohoda so Sovietmi zabránila úplnému obkľúčeniu Nemecka, ak by mu Briti a Francúzi po blížiacom sa napadnutí Poľska vypovedali vojnu, podotýka Snyder.

Stalinova hra na dvoch šachovniciach ho podľa Zubova ale znervózňovala, hoci vedel, že so Západom sa sovietsky vodca nedohodne.

Hitler, tvrdí ruský historik, postupne strácal nervy, pretože pôvodne stanovený dátum útoku na Poľsko – 26. august – sa blížil, no dohoda so Sovietskym zväzom stále chýbala.

Necelé dva týždne pred útokom na východného suseda napísal Stalinovi osobný odkaz, aby najneskôr do 23. augusta prijal jeho ministra zahraničných vecí Joachima von Ribbentropa. V deň ultimáta pristáva v Moskve lietadlo s nacistickou delegáciou na palube.

Delenie Európy

V ten deň sa Ribbentrop so Stalinom dohodli nielen na tzv. Pakte o neútočení, ale aj na tajnom protokole, ktorým si nacistické Nemecko a Sovietsky zväz podelili Európu, presnejšie Fínsko, Pobaltie, Besarábiu (dnešné Moldavsko, časť Ukrajiny) a Poľsko.

Iróniou bolo, že Stalin len krátko predtým zdôvodnil vyvraždenie vyše stotisíc vlastných občanov lživým tvrdením, že Poliaci s Nemcami podpísali pod rúškom uzavretia paktu o neútočení práve takýto tajný dodatok, uvádza Snyder.

„Protipoľská operácia bola totiž prezentovaná ako príprava na nemecko-poľský útok. A teraz sa Sovietsky zväz dohodol s Nemeckom, že na Poľsko zaútočia spoločne.“

odkaz