Z vakcíny Sputnik V sa stáva geopolitická téma, ktorej nijako neprospievajú záhady, ktoré so sebou prináša a nepravdy, ktoré šíri ruská strana.
Ruský výrobca vakcíny Sputnik V deklaruje, že má záujem preraziť v krajinách Európskej únie. Po Maďarsku a Srbsku, kde už vakcínu využívajú, sa viacero krajín hlási, že by o Sputnik V malo záujem. Má to však háčik. Otázka je, či sa výrobca tejto vakcíny snaží alebo nesnaží registrovať očkovaciu látku u európskeho regulátora.
Aktuality.sk oslovili Európsku liekovú agentúru (EMA) s jednoduchou otázkou - či evidujú záujem Ruska schváliť vakcínu Sputnik V.
Podľa oficiálneho vyjarenia EMA to nie je pravda. Žiadosť Rusov o schválenie Sputnika V nedostali. Problém pokračoval aj dnes, keď rešpektovaný slovenský vedec, prezident spoločnosti infektológov a člen pandemickej komisie Pavol Jarčuška na tlačovej konferencii tvrdil, že Rusi čakajú na schválenie Sputniku V európskym regulátorom.
Neskôr priznal, že Rusi nie sú ani len v počiatočnej fáze tzv. rolling review (priebežné posudzovanie). Ide o vedecké posudzovanie vakcíny zo strany európskych úradov, ktoré je ale možné len vo výnimočných prípadoch a tam spadá aj svetová pandémia, akou je aj tá súčasná.
Rusi však v tejto fáze ešte nie sú.
Aj prezidentka Zuzana Čaputová či vedec Pavol Čekan sa pritom dnes prihovorili za to, aby všetci výrobcovia vakcín prešli riadnym európskym procesom schvaľovania zo strany Európskej liekovej agentúry. To však, aspoň zatiaľ, nie je prípad Sputniku V.
Rusi šíria falošné správy
Doteraz nie je jasné, či to bol zo strany Ruska zámer alebo nie. Európska lieková agentúra, ktorá schvaľuje vakcíny pre všetky členské štáty Európskej únie vrátane Slovenska, žiadnu žiadosť o oficiálnu registráciu vakcíny na území členských štátov nedostala.
O registráciu mal požiadať štátny Ruský fond priamych investícií (RFPI), ktorý vývoj vakcíny financuje. EMA to však poprela.
„Stále to platí, napriek správam, ktoré tvrdia opak,” potvrdila v utorok hovorkyňa EMA pre Aktuality.sk.
V pondelok túto správu priniesla Česká televízia. Tam nepravdu o tom, že Rusi požiadali EMA o schválenie vakcíny šíril premiér Andrej Babiš.
Ako je teda možné, že Rusi tvrdia opak?
Sputnikom očkujú už od leta
Rusko bolo vôbec prvou krajinou sveta, ktoré schválilo vakcínu proti Covid-19. Zaregistrovali ju tam už v auguste minulého roka. Na porovnanie, západné štáty vrátane Slovenska zaregistrovali prvú vakcínu od konzorcia Pfizer/BioNTech až okolo Vianoc.
Trvalo ešte dlho, kým ostatné krajiny začali veriť ruskej vakcíne. Všetko, zdá sa, zmenila jediná štúdia, hoci v tom najprestížnejšom medicínskom časopise na svete Lancet.
Ten 2. februára tohto roku zverejnil vedeckú štúdiu o tom, že Sputnik V má u zaočkovaných ľudí až 91,6% úspešnosť ochrániť ich pred Covid-19.
Sú to podobne vysoké čísla, aké vedci zistili u vakcíny od Pfizeru.
Aj vďaka tomu teraz Slovensko uvažuje o nákupe ruskej vakcíny a dnes to potvrdil aj minister zdravotníctva Marek Krajčí. Zároveň chce s očkovaním Sputnikom V počkať do schválenia EMA. Opäť naznačil, že v najhoršom prípade môže Slovensko tieto vakcíny „predať tretím stranám".
Nemáme to vo svojich rukách
Schvaľovanie vakcín v našom priestore prebieha na úrovni Bruselu, je v rukách Európskej liekovej agentúry (EMA). Práve ona schválila v decembri aj vakcínu od Pfizeru a neskôr aj vakcíny od americkej firmy Moderna či britskej Astra Zeneca.
No v prípade ruského Sputniku stále nedostala oficiálnu žiadosť o komerčné schválenie vakcíny. Rusi však v novembri tvrdili, že žiadosť poslali.
Je to trochu bizarný príbeh.
S informáciou o schválení ruskej vakcíny Sputnik V prišla ako prvá štátom kontrolovaná tlačová agentúra Interfax. Odvolávala sa na ruský úrad pre investície RFPI, ktorý vývoj vakcíny financuje. Následne ju prebrali postupne iné ruské médiá a neskôr aj tie západné.
Malo to však háčik.
Je pravda, že Interfax vo svojej pôvodnej správe hovorila o schválení zo strany EMA. No nemala na mysli Európsku liekovú agentúru, ale prakticky neznámu Európsku medicínsku asociáciu.
Obe organizácie majú v angličtine rovnakú skratku — EMA.
No Európska lieková agentúra (volajme ju skutočná EMA) so sídlom v Amsterdame aj pre Aktuality.sk poprela, že by od výrobcu Sputnik V dostala žiadosť o schválenie vakcíny. Registruje len žiadosť o takzvané vedecké posúdenie. To je však ešte veľmi dlhá cesta vôbec k začiatku samotného schvaľovania vakcíny.
A čo „druhá” EMA, teda Európska medicínska asociácia? Tá na otázky Aktuality.sk dnes neodpovedala a v jej sídle v Bruseli nezdvíhali ani telefón.
Je to pomerne malá organizácia, ktorá združuje lekárov z 12-tich štátov a so schvaľovaním vakcín nemá nič spoločné. Podľa ich webovej stránky sa podieľa napríklad na vzdelávaní lekárov v európskych krajinách a údajne spolupracuje aj s európskym študijným výmenným programom Erasmus.
Prečo práve ju Rusi žiadali o schválenie vakcíny (aspoň podľa štátnej agentúry Interfax), sa nám zatiaľ nepodarilo zistiť.
Zvláštna organizácia napojená na Putina
Reportérka českého rozhlasu Ivana Milenkovičová tvrdí, že šéf Európskej medicínskej asociácie, Talian Vincenzo Costigliola je napojený na režim Vladimira Putina. Vystupuje totiž aj na ruských kongresoch pod záštitou Kremľa.
Otázka, prečo Rusi použili tento trik, teda žiadať o registráciu „nesprávnu” EMA, je však stále nejasná.
Pravdou však je, že aj medzi politikmi sa pravdepodobne vďaka tomu rozšíril mýtus, že Európska lieková agentúra skutočne schvaľuje Sputnik V.
Pre Aktuality to napokon naznačila aj hovorkyňa EMA. Potvrdila, že tieto správy musí vyvracať a odvolala nás na stále aktuálne stanovisko agentúry zverejnené na ich webe.
Vo svete doteraz schválilo vakcínu Sputnik V celkovo 26 krajín. Jedinou krajinou EÚ, ktorá k niečomu podobnému pristúpila, je dodnes Maďarsko. Schválila ju v januári.
Aj Slovensko má možnosť schvaľovať vakcíny aj bez toho, aby čakalo na EMA. No boli by sme len druhou krajinou Únie, ktorá poruší pravidlo spoločného postupu pri vakcinovaní. A to môže byť aj politický problém.
Napokon, aj samotný nákup vakcín koordinuje Brusel tak, aby každá krajina mala rovnaký prístup k očkovacím látkam. Cieľom je, aby menšie a chudobnejšie krajiny, akou je aj Slovensko, nedoplácali na bohatšie štáty Únie, ktoré by si teoreticky vedeli nakúpiť vakcíny aj drahšie ale rýchlejšie.
odkaz
