Rohožka 4,5 (Koberec)

Bývalo to tak skvelé.

Hľadím z balkónu na svet. Poschodie nado mnou na balkóne vykrikujú nejakí študenti a študentky. Je mi smutno. Kde sa podela moja mladosť? Kde sa stratil môj život? Kde sú ulice Paríža, Moskvy? Ach Bože, ako rád by som opäť prešiel celým Ruskom. Transsibírska magistrála. Magistrála!

Mladosť nado mnou sa mi smeje do duše. Vysmievajú sa celému svetu, nie z čírej zlomyseľnosti, ale len z tej možnosti, pozície, akú majú. Nevšimli ste si? Desaťročné deti prechádzajú okolo starého páriku a rozprávajú sa:
-Vieš, že mám nový bicykel?-
-Hej? To máš šťastie. Ja mám stále ten istý. Bože, veď je starší ako moja babka.-
-Aj starší. Mali by ti kúpiť nový.-
-Mali by!-
Výsmech starobe a veku. V páriku len trpký pocit. Ste starí, starší, nie ste mladí? Mali by vás vyhodiť a kúpiť niekoho nového. Čo sa stalo s mojim životom? Konečná, nastupujte!

Bol to okamih, záblesk a doprava. Vidím to všetko. Sylvia, toľko si mi toho dala. Vrátila si mi môj život a jeho zmysel. Ach, dala si mi dcéru, nádherného človeka. Prečo si odišla? Prečo ste všetci odišli? A prečo mám ja? Už som si tak pekne zvykol na život. Žiť je nádherný zlozvyk.
Trošku doľava. Spolucestujúcemu sa nič vážne nestalo. Nesmie! Má dieťa, síce je choré a nie až tak jeho, ale je. Existuje. Tak ako to moje. Ak sa v tomto momente nemýlim, tak jej zajtra príde list od otca. Ľúbim ju a ako veľmi! Bože, prečo? Prečo?! Prečo sa to všetko deje? Prečo si nás vôbec stvoril?

Bože Všemohúci,
Prosím, ochráň nás,
Až budeme horieť
V ohni,
V ohni tisícich sĺnc.

A ty? Ty si bola najväčšia. Ty si bola môj život. Nech mi svätý Peter pred bránou odpustí a nech je milostivý, ale ty, TY, si bola naozaj najviac, čo som kedy mohol v živote spoznať. Musela si ma aj ty opustiť? Slzy premáčajú papier, atrament mojej mysle sa rozpíja do strán života. Prečo si trošku dlhšie nepočkala? To si ozaj neverila, že sa vrátim? Nasťa! Ešte sa stretneme, nebojím sa, len mi je trošku ľúto. Spolucestujúci omdlieva. Ja som nepochopiteľne nenarazil o volant, on vrazil do mňa. Červená. Farba života, pokiaľ ju nevidno alebo ju necítite v ústach. Bolesť. Asi sa musím ponáhľať, strácam vedomie, pomaly ale isto. Trasúce ruky vyberajú papier s ceruzkou. Zoznam vecí, ktoré treba stihnúť pred smrťou. Zbytočnosť.

Nasťa, nástenka mojej lásky,
Poď, ublíž mi, oživ ma,
Sprav mi vrásky.
Nepomýlime sa, ani raz.
Eros, Amor, Kupid,
Tak ten šíp vraz!
A toľko, nie, viac ráz!
Plačem, hyniem,
Toľko k môjmu rekviem.

Obchádzajú ma mrákoty. Zhasnite, už sa mi chce spať a ako veľmi. Niekto ma konečne vyslyšal a je tma. No nie nadlho, ten niekto zase nemilosrdne rozsvietil a ako! Tma prestala existovať. Ale úplne. Už nie je nič, už je len číre biele žiarivé svetlo. Posteľ sa váľa v ohni a ja s ňou. Zabúdam, kto som? Nikto to tu nevie. Akoby aj mohol, keď tu nikto skutočne nie je? Vidím síce mnoho postáv, ale sú to skôr len sochy, možno nie sochy, viac pôsobia ako keby ich spálil sopečný popol, očistný, tlejúci.

Scéna sa opäť mení. Spomínam si na Francúzsko. Krv pomaly stekajúca po tele. Zima. Je mi hrozná zima. Ale skôr mám pocit, že uniká z hlavy, nie z tela. Som sám. Je mi zle. Obzerám sa. Iľja je stále v ľahkom bezvedomí. Mal by som ho prebrať a skúsime sa odtiaľto dostať. Mrazivý hrob. Urobím pohyb a lámem sa pod náporom bolesti, očistný tlejúci popol.

Sáša dvíha oči k ligotavej tme. Ľavé pľúca sú nemilosrdne prepichnuté zlomeným rebrom. Cíti síce ostrú bolesť, ale zaspáva. Nevie, že sa mu pľúca plnia krvou a on sa dusí, s ťažkým otrasom mozgu si to uvedomovať ani nemôže. Nevníma už ani zimu, ani časť palubnej dosky, ktorá mu presekla stehná až po kosť a na jednej strane až ďalej. Skúša natiahnuť ruku k spolucestujúcemu Iľjovi a vtedy si uvedomí, že sa mu tá ruka trasie a on pochopí. Pustí slzu a trasľavo (aj chŕčavo) vydýchne. Stihne ešte pocítiť krv v ústach a umiera. Trvalo to len chvíľočku. Pomoc prichádza príliš neskoro. Krvavý Koberec je mŕtvy.

nebudem chváliť..Dobre sa chváli samo
len si ma marska trošku doplietol..Vieš, že si... Rohožku....kopírujem a ukladám..
Štvrtá časť ......Rohožky.....končila vetou......Koberec ale mlčí a nepočúva......
prečo teraz opäť 4 časť Rohožky a piata ....Koberec....
Nebude chybička v názve?..a preto poprosím o odpoveď.....

no to je úplne ozrejmenie toho prečo on na konci 4-tej časti mlčí a nepočúva... je to rozvinutie posledného odseku štvrtej časti... rozlúčka

pochopila..marska a s tou ďalšou časťou nemusíš sa až tak ponáhľať..Nebudem tu..Keby predsa, nič sa nestane..skočím ti do profilu a a nájdem si ju..

čítala som to... celé... a pozorne...Je to prudko čitateľné, ďakujem

ja ďakujem

magnifique

Aj ja prosím o odpoveď - Marsko - čo to je? Je to tvoje dielo, je to dielo niekoho iného? Ak je to tvoje dielo, tak klobúk dole, ale ak je to aj dielo iného a ty to čítaš, smekám tiež klobúk z hlavy a prostovlasá sa pýtam - odpovieš?

je to čisto môj výplod, arašid

dobre, beriem to. Ale povedz mi jedno, to, čo sa v tomto príbehu píše - je to rozprávanie niekoho koho poznáš, alebo je to čisto fantázia.
Mne sa to vidí, ako keby si vzal na seba úlohu vypovedať niekoho príbeh, ktorý ťa zaujal a vďaka tvojej fantázii a predstavivosti si našiel vhodné slová na vypovedanie myšlienok toho človeka, ktorý tento príbeh prežíval. Nech je to ako chce, budem ťa čítať ďalej, a prečítam si celý tvoj "obchod s kobercami"
Iba dnes nie - dnes nemôžem - bojujem sama so sebou v tichu nášho bytu - lebo niekomu, koho výsostne mám rada, ide o život. A bývalo to kedysi také skvelé

vlastne je to 50% môj príbeh a 50% fantáziou upravené

pokračuj v tom.

budem