Rodokmeň Ježiša po línii Márie
Luk.3:.....
V nasledujúcich veršoch 23 až 28 nám Lukáš uvádza rodokmeň Ježiša po línii Márie, pretože Ježiš je potomkom Adama a Evy v raji, ktorý bol zasľúbený nie mužovi, ale žene (Gn 3,15).
V Matúšovi 1:1-16 nájdeme rodokmeň Ježiša po línii Jozefa.
„Keď Ježiš začal svoje pôsobenie, mal asi tridsať rokov a podľa zákona bol synom Jozefa, syna Heliho ...“ (verš 23).
V tridsiatich rokoch bol Izraelita plnoletý (Gn 41,46; Nm 4,3). Tak Ježiš začal svoju službu.
Podľa zákona bol synom Jozefa, lebo ten bol manželom Márie.
Jozef bol zase zaťom Heliho; oženil sa s Máriou, dcérou Heliho. Biologickým otcom Jozefa bol Jakub, lebo o ňom sa píše: „Jakub splodil Jozefa“ (Matúš 1:16). Mária bola dedičkou, o ktorých sa píše v Numeri 27:8: „Ak zomrie muž a nemá syna, jeho dedičstvo prejde na jeho dcéru.“ Máriino dedičstvo bolo v Betleheme, preto sa musela „spolu s“ (Lukáš 2:5) Jozefom nechať zapísať a podstúpiť namáhavú cestu. Mária sa mimochodom nemohla vydať mimo svojho kmeňa Júdu, aby kmeň neprišiel o dedičstvo (Numeri 36:8,9).
„... Matthat, Levi, Melchi, Janna, Jozef, Matatáš, Amos, Nahum, Esli, Naggai, Maath, Matatáš, Semei, Josech, Joda, Johannas, Resa, Serubabel, Salathiel, Neri ...“ (verše 24-27).
Serubabel bol synom Pedaja a vnukom Salathiela (1. Kron. 3:18,19). Matúš 1:12 s výrokom: „Salathiel splodil Serubabela“ tomu nijak neprotirečí, keďže slovo „splodil“ možno preložiť aj ako „dal vzniknúť“, na čom má podiel aj starý otec.
Serubabel bol v roku 536 pred Kr. perským kráľom Kýrom II. Veľkým ustanovený za správcu Judey, viedol prvý návrat domov (Ezdráš 2:2) a v roku 535 pred Kr. začal s výstavbou druhého chrámu (Ezdráš 3:8-11).
Salathiel bol zase „Neriho“ (Lukáš 3:27), ale podľa Matúša 1:12 bol synom Jekonja (čo zodpovedá 1. Kronike 3:17). Z toho možno usúdiť, že Salathiel bol Neriho zať a Neri nemal žiadneho biologického syna, ktorý by normálne pokračoval v rodokmeni.
„... ... Melchiho, Addiho, Kosama, Elmadama, Eru, Ježiša, Eliezera, Jorima, Matthatha, Leviho, Simeona, Júdu, Jozefa, Jonama, Eliakima, Melea, Menna, Matthatha, Natana, Dávida ...“ (verše 28-31).
Nathan bol jedným zo synov, ktorých mal Dávid s Batšebou (1. Kron. 3:5). Dávid, druhý kráľ Izraela, žil v rokoch 1055 až 985 pred Kr. (2. Sam. 5:4).
Ježiš je synom Dávida, a to ako po línii Jozefa (Mat. 1:6), tak aj Márie, ba je synom Dávida, tým zasľúbeným. Jeden z Dávidových potomkov sa mal stať kráľom Izraela na veky vekov, ako to prorok Nátan povedal v mene Hospodina: „Ja ti dám potomka, ktorý vyjde z tvojho tela, a pripravím mu kráľovstvo. On postaví dom môjmu menu a ja upevním trón jeho kráľovstva na veky. Ja mu budem otcom a on mi bude synom“ (2 Sam 7:12-14).
Nasledujú predkovia Dávida: „... Izaiho, Obeda, Boasa, Salmona ...“ (verš 32). K tomu z Matúša 1:5,6: „Salmón splodil Boasa s Rachab, Boas splodil Obeda s Rút, Obed splodil Izaiho. Izai splodil Dávida, kráľa“ (porov. Rút 4:21).
V Lukášovi čítame ďalej: „... Nahassona, Aminadaba, [Admeina; pravdepodobne iné alebo dodatočné meno Aminadaba], Arniho (tiež nazývaného Aram a Ram; Rút 4:19; Mat. 1:4), Esroma, Faresa (tiež nazývaného Perez; 1. Mojžišova 46:12; Rút 4:18), Júdu, Jakuba, Izáka, Abraháma (Genesis 12:25) ...“ (verše 32-34).
Abrahám, praotec Izraela, žil v rokoch 1965 až 1790 pred n. l. O ňom sa píše v 1. Mojžišovej 22:17,18: „Požehnám ťa, áno, požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo, áno, rozmnožím ho ako hviezdy na nebi a ako piesok na brehu mora. A tvoje potomstvo zaujme brány svojich nepriateľov a všetky národy zeme budú požehnané v tvojom potomstve, pretože si počúval môj hlas.“ Toto potomstvo, tento požehnaný potomok, je Ježiš, ako vysvetľuje apoštol Pavol: „Sľuby však boli dané Abrahámovi a jeho potomstvu. Nehovorí sa: a potomstvu (ako mnohým), ale: a tvojmu potomstvu (ako jednému), ktorým je Kristus“ (Gal 3,16).
„... Tára, Nachora, Serucha, Regua, Pelega, Ebera ...“ (verše 34+35).
V dňoch Pelega (cca 2566 – 2227 pred Kr.) bola zem rozdelená, to znamená, že sa rozdelila na kontinenty (1.Chr.1:19; 1.Moj. 10:25; 11:16; 5.Moj. 32:8).
Od slova Eber (čo znamená „prejsť“, a to cez Eufrat na západ, ale aj od pozemského k duchovnému) (Genesis 10:21,24, 11:14) sa odvodzuje pojem „Hebrejci“.
Abrahám bol označovaný ako Hebrejec (Genesis 14:13). A napríklad aj Jonáš a Pavol sa nazývali Hebrejcami (Jonáš 1:9; Fil 3:5). Mojžiš nazval Elohim Elohim Hebrejcov (Ex 3:18; 5:3). Jozef v Egypte označil svoju vlasť ako krajinu Hebrejcov (Gn 40:15).
„... ... Sala, Kainana, Arpachša, Sema, Noaha ...“ (verše 35+36).
Noah bol muž, ktorý našiel milosť v očiach Hospodina (Genesis 6:8) a spolu so svojou ženou, synmi Semom, Hamom a Jafetom a svojimi tromi nevestami bol zachránený pred veľkou potopou. Dožil sa veku 950 rokov a žil približne od roku 3697 do roku 2747 pred n. l. (Genesis 5:28-9:28). Potopa sa udiala okolo roku 3097 pred n. l. (Genesis 7:10).
Kainan je spomenutý len v texte Septuaginty v 1. Mojžišovej 10:24 a 11:12 a teraz tu v Lukášovi 3:36, ale nie v masoretskom texte, ani v 1. Kronike 1:18+24. Kainan bol pravdepodobne prvým, ale bezdetným synom Arfaxada, takže rod pokračoval cez Salu, ďalšieho syna Arfaxada (Genesis 11:13).
„... Lamecha, Metuzalema, Enocha, Jareda, Maleleela, Kainana, Enosa, Seta ...“ (verše 36-38).
Táto línia je uvedená aj v 1. Kronike 1:1-3 a podrobnejšie opísaná v 1. Mojžišovej knihe.
Henoch je v Judovom liste 14 označený ako siedmy od Adama a ako prorok. V Liste Hebrejom 11:5 sa o ňom píše: „Vierou bol Henoch prenesený, aby nezažil smrť, a nebol nájdený, lebo ho Boh preniesol. Lebo predtým, ako bol prenesený, mu bolo svedčené, že sa páčil Bohu. Bez viery však nie je možné mu sa páčiť.“ Henoch zomrel vo viere (Hebr. 11:13). Žil medzi bezbožnými (Júdov list 14) a nemal vnímať ich zlobu a úpadok, ich súd, ale ani svoj vlastný proces umierania, nemal sa na to ďalej pozerať, ako hovorí Izaiáš 57:1: „Spravodlivý bude odstránený pred zlom (alebo: pred zlom).“ „... Adama, Božieho“ (verš 38).
Adam je Boží, pochádza od Boha. O tom čítame v prvej knihe Mojžišovej: „Potom povedal Elohim: Urobme človeka na náš obraz a na našu podobu“ (1:26); „Potom Jéve Elohim utvoril človeka z hliny zo zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života; a človek sa stal živou dušou“ (2:7); „V deň, keď Elohim stvoril Adama, urobil ho na podobu Elohima“ (5:1).
