Rodokmeň Ježiša Krista po línii Jozefa
Matúš najprv zdôvodňuje Ježišovo právo na izraelský trón jeho rodokmeňom. V 1. verši píše: „Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávida, syna Abraháma.“ Ježiš, v hebrejčine Jehoschua, znamená: Jewe je Spasiteľ. Kristus, v hebrejčine Maschiach (Mesiáš), je pomazaný Bohom, zasvätený pre výnimočnú úlohu. Ježiš Kristus je syn Dávida a má preto právo znovu postaviť zrúcaný Dávidov stan (Am 9,11; Ap 15,16). Ježiš Kristus je pravý Izraelita, lebo Abrahám je jeho predok.
Prečítajme si verše 2 až 6: „Abrahám splodil Izáka, Izák splodil Jakuba, Jakub splodil Júdu a jeho bratov. Júda splodil Fáresa a Zára s Támar, Fáres splodil Ezroma, Ezrom splodil Árama. Áram splodil Aminadaba, Aminadab splodil Nahassona, Nahasson splodil Salmona. Salmon splodil Boaza s Rachab, Boaz splodil Obeda s Rút, Obed splodil Izaiho. Izai splodil Dávida, kráľa.“
Od Abraháma po Dávida je to štrnásť generácií. Slovo „splodil“ nám naznačuje, že ide o prirodzené potomstvo. Dávid je Abrahamovým potomkom (alebo: potomkom).
Na tomto mieste je potrebné spomenúť, že v Lukášovi 3:23-38 je uvedený rodokmeň Márie, dcéry Helího, pretože Ježiš je potomkom sľúbeným Adamovi a Eve v raji – nie muža, ale ženy (1. Mojžišova 3:15). Matúš nám ponúka rodokmeň Jozefa.
Čítame ďalej: „Dávid splodil Šalamúna s ženou Uriášovou. Šalamún splodil Rehabeama, Rehabeam splodil Abiju, Abija splodil Asafa. Asaf splodil Jozafata, Jozafat splodil Jorama, Joram splodil Uziáša. Uziáš splodil Joatama, Joatam splodil Achaza, Achaz splodil Eziáša. Ezekiáš splodil Manassesa, Manasses splodil Amosa, Amos splodil Joziáša. Joziáš splodil Jekoniu a jeho bratov v babylonskom vyhnanstve“ (verše 7-11).
Podľa verša 17 je od Dávida po babylonské vyhnanstvo tiež štrnásť generácií. Musíme teda počítať od Dávida. Patrí mu, aby bol zaradený do prvej a druhej skupiny po štrnástich. Kráľ Joziáš je teda štrnásty.
Najprv je zaujímavé, že vo verši 8 sa píše: „Joram splodil Uziáša.“ Tu sú vynechané tri generácie, a to Achaziáš, Joas a Amaziáš. Keďže namiesto „splodil“ možno preložiť aj „dal vzniknúť“, je jasné, že Joram dal vzniknúť svojmu pravnukovi Uziášovi. Traja vynechaní králi konali zlo alebo odpadli od Hospodina (2.Chr.22:25) a preto nie sú spomenutí, a to preto, lebo Hospodin podľa 5.Moj.29:19 vymazáva mená takýchto mužov.
To isté platí aj pre verš 11: „Joziáš splodil Jekoniu“ (porov. 1.Chr.3:15-17). Tu je vynechaný Joakim, lebo konal to, čo bolo zlé v očiach Hospodina (2.Kráľ.23:36,37).
Úloha Ježišovho rodokmeňa pokračuje vo veršoch 12 až 16: „Po babylonskom vyhnanstve splodil Jekonja Salatiela, Salatiel splodil Serubabela. Serubábel splodil Abiuda, Abiud splodil Eliakima, Eliakim splodil Azora. Azor splodil Zadoka, Zadok splodil Achima, Achim splodil Eliuda. Eliud splodil Eleazara, Eleazar splodil Mattana, Mattan splodil Jakuba, Jakub splodil Jozefa; ten bol mužom Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus. « Opäť sa v 17. verši uvádza, že ide o štrnásť generácií, a to výslovne nie od Jekoniu, ale od babylonského vyhnanstva až po Krista. Tu sa počíta od Salathiela; potom je Jozef dvanásty, Mária predstavuje trinástu generáciu v zmysle plnohodnotného člena a Ježiš je štrnásty.
Prečo sa Jekonja, nazývaný aj Jojachin a Chonia, nezapočítava do počtu? Pretože aj on konal zlo v očiach Hospodinových (2. Kráľov 24:6,9). Preto verš 17 jeho meno vynecháva a hovorí len o babylonskom vyhnanstve. Teraz musíme použiť Jeremiáša 22: 24-30: „Ako žijem – hovorí Hospodin –, keby aj Chonia, syn Jojakima, kráľ Judský, bol pečaťou na mojej pravej ruke, aj tak by som ťa odtiaľ vytrhol. ... Ó, krajina, krajina, krajina, počuj slovo Hospodinovo: Takto hovorí Hospodin: Zapíšte tohto muža ako bezdetného, ako splnomocnenca, ktorému sa v jeho dňoch nič nedarí. Lebo z jeho potomkov sa nikomu nepodarí zasadnúť na trón Dávidov a naďalej vládnuť nad Júdskom.“
Jekonjášovo meno bolo skrátené na Choniáš, lebo už nebol hoden niesť vo svojom mene prvú slabiku Božieho mena Jéva, Je, čo znamená „bude“.
Žiaden potomok Jechonias nemôže byť kráľom Izraela, ani Jozef, a ak by bol Ježiš telesným potomkom Jozefa, ani on. Ježiš však nie je potomkom Jechonias a Jozefa, ale Márie. Preto kliatba uvalená na Jechonias neplatí pre Ježiša.
Právny nárok na kráľovský trón zostáva každému zákonnému potomkovi Jekonjáša – nie nadarmo Matúš uvádza kráľovskú líniu –, len žiadny telesný potomok nesmie získať trón. Právo prešlo na Jozefa a cez túto právnu líniu aj na Ježiša, lebo Ježiš bol zákonným synom Jozefa, alebo ako hovorí Lukáš: „Podľa zákona bol synom Jozefa“ (Lukáš 3:23). Keďže Heli (Lukáš 3:24) nemal syna a Mária bola dedičkou (4. Mojžišova 27:8), Jozef nebol len zaťom Heliho, ale „synom podľa zákona“.
Tým je dokázané, že Ježiš má právo zaujať Dávidov trón a že je kráľom Izraela.
Na záver tejto úvahy, ktorá otvára cestu k tomu, aby Boh sám bol otcom Ježiša, citujeme celý verš 17: „Všetky generácie od Abraháma po Dávida sú štrnásť generácií, rovnako ako od Dávida po babylonské vyhnanstvo štrnásť generácií a od babylonského vyhnanstva po Krista štrnásť generácií.“
V rámci zámeru pre priebeh vekov, ktorý Boh vytvoril v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi (Ef 3,11), rozhodol aj o tejto historickom poradí v jej rovnomernosti. Hrubo povedané, prvých štrnásť generácií od Abraháma po Dávida bolo pod priamym vedením Jéveho, Elohima Izraela. Od Dávida po babylonské vyhnanstvo bol Izrael monarchiou. Tretia skupina žila v období národov, ktoré začalo Nebuchadnezarom (Luk. 21:24; Dan. 2:37,38); Izrael bol ovládaný cudzincami. Teokracia – neúspech! Monarchia – neúspech! Cudzia nadvláda – tiež neúspech, lebo viedla k rozptýleniu medzi všetky národy zeme. Ježiš Kristus je jediný Spasiteľ Izraela! Slovami Petra: „Tento [Ježiš] je kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, ale stal sa uholným kameňom (Žalm 118:22)! A v nikom inom nie je spása, lebo niet iného mena pod nebom, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4:11,12).
Počatie Ježiša Krista
„Počatie Ježiša Krista sa udialo takto: Keď bola Mária, jeho matka, zasnúbená s Jozefom, zistilo sa, ešte skôr ako sa spojili, že je tehotná zo Svätého Ducha. Jozef, jej muž, ktorý bol spravodlivý a nechcel ju odsúdiť, sa preto rozhodol, že ju tajne prepustí“ (verše 18+19).
Mária bola tehotná zo Svätého Ducha. Svätý Duch nie je niečo tretie vedľa Otca a Syna, ale je to Duch Boží, Duch (Jn 4:24), teda samotný Boh. Odpoveď Božieho posla na Mirjaminu otázku, ako je možné, že otehotnie, je v tomto kontexte veľmi poučná: „Svätý Duch zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni; preto aj to, čo sa narodí, bude nazvané „Synom Božím“ (Lukáš 1:35). Tu máme niekoľko paralél: Duch Svätý je stotožňovaný s Božou silou, ako aj so slovom „sväto“ v pojme „sväto splodený“ a s Bohom samotným v slovách „Syn Boží“. „Zostúpiť“ je stotožňované so slovom „zatieňuje“, ako aj so slovom „splodený“ a „syn“.
Jeden, Boh, splodil svojho Syna. Boh, jediný a jedinečný, je Otcom Ježiša Krista.
