1
|
Čo si myslíte, dokážu rodičia vlastným deťom pokašľať život ? Dokážu poniektorí rodičia svojou majetníckou láskou škodiť, riadiť na diaľku a starať sa do života svojich dospelých detí ???
|
 |
|
7
|
|
|
1. 21.06.2009, 18:52
Čo si myslíte, dokážu rodičia vlastným deťom pokašľať život ? Dokážu poniektorí rodičia svojou majetníckou láskou škodiť, riadiť na diaľku a starať sa do života svojich dospelých detí ???
▲
21.06.2009, 23:25
|
Závisi od toho aký sú to rodičia.Poznám rodičou ktorý pomôžu postaviť sa deťom na nohy ale sú aj taký čo dokážu ich život posrať.Zažila som obe.
|
 |
|
2
|
Onya - rodicia mozu velmi pomoct dietatu, ale ho mozu aj zabit. Bolo jedno studovane ziena - velmi bohate. Zamilovala sa do bezneho chlapca. Jej matke sa videl, ze nie je to dobra partia pre jej dceru. Kupila jej luxusny byt tusim v Bratislave - ako kompenzaciu toho, ze jej prekazila lasku. Ta dievcina sa v byte bala - bola sama, plakala kamaratkam na pleci, chorlavela - umrela nasledkom uzialenia. Vyzera to ako rozpravka, ale ten pribeh mi rozpravala jedna odbornicka, ktora sa pomaha ludom.
|
|
|
3
|
Mojej sesternici nútili rodičia za priateľov len chalanov z takzvaných lepších rodín a s titulamy. Ona inžinierka,z učitelskej rodiny sa "nemohla"zamilovať do obyčajného chalana.Bola slobodná do 40-ky.Potom jej "dohodili"jedného ing.taliana,ktorý bol tuná na stáži a vznikla z toho obrovská láska.Sú spolu 9 rokov,žijú v Taliansku a tvrdia,že sú veľmy šťastní.
|
|
|
4
|
|
|
3. 21.06.2009, 21:40
Mojej sesternici nútili rodičia za priateľov len chalanov z takzvaných lepších rodín a s titulamy. Ona inžinierka,z učitelskej rodiny sa "nemohla"zamilovať do obyčajného chalana.Bola slobodná do 40-ky.Potom jej "dohodili"jedného ing.taliana,ktorý bol tuná na stáži a vznikla z toho obrovská láska.Sú spolu 9 rokov,žijú v Taliansku a tvrdia,že sú veľmy šťastní.
▲
21.06.2009, 22:26
|
Helena, to je výnimka, ktorá našťastie dobre dopadla. Mám skúsenosti a viem aj od známych, že rodičia svojou "aktivitou" rozbili dovtedy šťastné manželstvo. Ale tiež sú rodičia, ktorý zo samej lásky nedajú napr. svojmu synovi dýchať, hlavne matky robia všetko preto,aby bol ich syn na nich závislý, doslova ho citovo vydierajú, každú známosť mu odhovárajú, zkritizujú...jednoducho akási podvedomá žiarlivosť.. sú aj rodičia, ktorí veľmi aktívne riešia vaše veci a o ich pomoc v tomto smere ich nikto nežiadal. Poznám aj také, že rodičia aktívne bez súhlasu svojho dospelého syna, začali aktívne predávať jeho nehnuteľnosť, nakoľko mali pocit že mu je nanič keď chátra. Je teda toho dosť, čo rodičia "pokazia" . Česť výnimkám.
|
|
|
5
|
a zabudla som Helena ešte dodať, že najčastejšie sa "babky" starajú do výchovy svojich vnúčat a svoju dcéru akoby ani nepovažovali za matku , pred vnúčaťom zvyknú matku (svoju dcéru) kritizovať a všetko musí byť podľa babky.
|
|
|
8
|
|
|
5. 21.06.2009, 22:40
a zabudla som Helena ešte dodať, že najčastejšie sa "babky" starajú do výchovy svojich vnúčat a svoju dcéru akoby ani nepovažovali za matku , pred vnúčaťom zvyknú matku (svoju dcéru) kritizovať a všetko musí byť podľa babky.
▲
22.06.2009, 07:27
|
ano a takto vzniká pokrvná retaz zakomplexovaných a vystresovaných žien, ktoré berú dieta ako nástroj na pomstenie svojej osobnej tragédie a frustrácie...
|
|
|
6
|
jasné, môžu ti život doj*bať úplne ukážkovo...
|
|
|
9
|
súhlasím, ak im ten život vyslovene neposeru prvoplanovo, spravia z nich aspon neurotikov, alebo sociopatov.
|
|
|
10
|
Ahoj Ónya... Mňa by skôr zaujímalo, ako to súvisí s Tebou... Ja som to zažila a stále zažívam. Ale už sa nedám manipulovať. Nemôžeme žiť podľa toho, ako by sa to páčilo našim matkám.  |
|
|
13
|
|
|
10. 22.06.2009, 09:08
Ahoj Ónya... Mňa by skôr zaujímalo, ako to súvisí s Tebou... Ja som to zažila a stále zažívam. Ale už sa nedám manipulovať. Nemôžeme žiť podľa toho, ako by sa to páčilo našim matkám.
▲
22.06.2009, 12:02
|
ˇKyvadlo nedá sa to tu na krátko popísať ..ale zasahovali a riadili mi život ako sa zo mňa stala slečna. Môžem povedať že ich vplyvom a a a večným poučovaním svojej životnej cesty, ako aj zákazmi a príkazmi už ako dospelej , vzťahové záležitosti kamarátske a partnerské mi riadili s podmienkami oni -aspom sa o to pokúšali, môžem sucho skonštatoať že mi z časti dopomohli k mojim neúspechom... rozhodne to nemysleli zle, ale nedomysleli výsledok ..a a ani sa nezujímali čo chcem ja...teraz , keď som vo veku a mám deti, pošťastilo sa "matke prispieť k rozpadu mojho manželstva, ako aj ukážka aby si ma deti nevážili (našťastie náprava sa podarilo ale trvalo to dlho ). Pri bežnom rozhovore , kde zvažujem čo jej vôbec poviem, mám sústavné ponaučenia = to by som mala takto a to zase takto... ako aj pripomínanie že by som si mala matku vážiť, ponižovanie pred mojimi deťmi a (predtým to bolo aj pred mužom ).. a nakoniec som sa kontaktu s ňou začala výhybať, začala som mať problémy so žalúdkom a riešim to tak, že sa s matkou stretnem na neutrálnom mieste v meste ..10 minút a dosť (utekám na autobus) - (návštevy ku mne domov obmedzujem na totálne minimum) , deti sa za ňou netrhajú - lebo to začala prenášať aj na ne a o svojich starostiach a radostiach jej nehovorím, dokonca ešte za tých 10 minút ma stihne poučiť čo a ako by so mala ako aj to, že som nevďačná dcéra. Síce neviem prečo - vždy som sa k nej chovala slušne !! Viem že nie som sama a je nás dosť, preto radím jak rodičom aby nezasahovali do života vlastným deťom, tak radím dospelým deťom - ani to nedovoľte !!!
|
|
|
14
|
|
|
13. 22.06.2009, 12:02
ˇKyvadlo nedá sa to tu na krátko popísať ..ale zasahovali a riadili mi život ako sa zo mňa stala slečna. Môžem povedať že ich vplyvom a a a večným poučovaním svojej životnej cesty, ako aj zákazmi a príkazmi už ako dospelej , vzťahové záležitosti kamarátske a partnerské mi riadili s podmienkami oni -aspom sa o to pokúšali, môžem sucho skonštatoať že mi z časti dopomohli k mojim neúspechom... rozhodne to nemysleli zle, ale nedomysleli výsledok ..a a ani sa nezujímali čo chcem ja...teraz , keď ...
▲
22.06.2009, 12:57
|
Ach, Ónia... Je to akoby si opisovala tak trochu (nie všetko) môj život a vzťah s matkou. Ale vieš, čo ma teší, že vďaka tomu môžem byť o niečo lepšia matka. Vystríham sa chýb, ktoré robili (a doteraz robia) moji rodičia, hlavne matka. Najhoršie je, že proti rodičom nechceme vytiahnuť ich zbrane, nechceme sa ich dotknúť, ublížiť im... Ale aké majú právo robiť nám to oni?.. Ja som začala byť tvrdšia a radikálnejšia, ale slušná a nie necitlivá. A prestala som matke hovoriť veci o mne, o mojej rodine. Lebo keď som jej povedal pozitívne veci, všetko videla katastroficky. Snažím sa zviesť debatu na tému jej problémov. A začala som otvorene hovoriť o problémoch nášho vzťahu, teda matka - dcéra.
|
|
|
17
|
|
|
14. 22.06.2009, 12:57
Ach, Ónia... Je to akoby si opisovala tak trochu (nie všetko) môj život a vzťah s matkou. Ale vieš, čo ma teší, že vďaka tomu môžem byť o niečo lepšia matka. Vystríham sa chýb, ktoré robili (a doteraz robia) moji rodičia, hlavne matka. Najhoršie je, že proti rodičom nechceme vytiahnuť ich zbrane, nechceme sa ich dotknúť, ublížiť im... Ale aké majú právo robiť nám to oni?.. Ja som začala byť tvrdšia a radikálnejšia, ale slušná a nie necitlivá. A prestala som matke hovoriť veci o mne, o mojej rodi...
▲
22.06.2009, 13:25
|
Kyvadielko, toto všetko som skúšala (inak ti dávam za pravdu a je to zúfalé, lebo matka je matka a čo môžeš asi nič. Má to v povahe - to manipulátorstvo // a staršieho človeka už neprerobíš...tak ako ty , vychovávam svoje deti úplne inak...lebo viem ako som trpela ja. ..a rozhovory s matkou o nás ?? (Otec mi už nežije, ale to bolo prísne a to isté v zelenom )-Vieš koľko krát boli pokusy niečo vyriešiť ?? a NIČ !!!a vždy mala posledné slovo s tým, že ona má pravdu a ja som "zlá". Stagnovala som, bralo mi to energiu, už pri vedomí že sa s ňou mám stretnúť sa mi triasol 3 dni žalúdok. Dokonca o rozvode som jej letmo naznačila až po pol roku...a to len preto, lebo si všimla že muža dlho nevidela... je to akási naša podvedomá obava z toho, ako bude rodič reagovať - lebo vždy reaguje opačne ako očakávame - o opore ako takej môžem pomlčať - to som od matky nikdy nemala ... skôr pravý opak. dodnes od detstva pretrváva -keď ja poviem ano - ona zákonite povie nie a opačne..nemá to zmysel - držím si ju tak povediac od tela ..bohužiaľ...nie sú si vedomé že za tieto vzťahy si môžu samé..(nejde to tu tak podrobne rozpisovať, jednoducho ma to nadlho poznačilo).  |
|
|
18
|
|
|
17. 22.06.2009, 13:25
Kyvadielko, toto všetko som skúšala (inak ti dávam za pravdu a je to zúfalé, lebo matka je matka a čo môžeš asi nič. Má to v povahe - to manipulátorstvo // a staršieho človeka už neprerobíš...tak ako ty , vychovávam svoje deti úplne inak...lebo viem ako som trpela ja. ..a rozhovory s matkou o nás ?? (Otec mi už nežije, ale to bolo prísne a to isté v zelenom )-Vieš koľko krát boli pokusy niečo vyriešiť ?? a NIČ !!!a vždy mala posledné slovo s tým, že ona má pravdu a ja som "zlá". Stagnovala so...
▲
22.06.2009, 13:42
|
onya, ver, že v tomto niesi sama. a určite si nenechaj ani trochu vtiezt pod kožu myšlienku, že si zlá.
Mne raz matka povedala, že bez jej tvrdej výchovy by som bola ****o a že som nevdačná svina. Podotýkam, že len preto, že som si jej dovolila povedat že v najbližších rokoch si nemienim robit doktorát, lebo by som to finančne neutiahla(posledné dva roky vš som si platila sama a nie preto, že by matka na to nemala.)
Jednoducho, nároky, ešte vyššie nároky ...a všetko zle, ked spravíš A, mala si spravit B, a nespravila si B, lebo si leniva nevdačna svina.
|
|
|
19
|
|
|
18. 22.06.2009, 13:42
onya, ver, že v tomto niesi sama. a určite si nenechaj ani trochu vtiezt pod kožu myšlienku, že si zlá.
Mne raz matka povedala, že bez jej tvrdej výchovy by som bola ****o a že som nevdačná svina. Podotýkam, že len preto, že som si jej dovolila povedat že v najbližších rokoch si nemienim robit doktorát, lebo by som to finančne neutiahla(posledné dva roky vš som si platila sama a nie preto, že by matka na to nemala.)
Jednoducho, nároky, ešte vyššie nároky ...a všetko zle, ked s...
▲
22.06.2009, 13:56
|
Činčin ďakujem ale to bvieš, keď tzi od detstva všepujú namiesto pohladenie samé negatíva, stratíš sebavedomie, na škole som od strachu pred všetkým rozprávala tak potichu že mi nikto nerozumel. Bola som ostýchavá, trémistka, nesmelá, zakomplexovaná, .(pritom nemám byť prečo)...bránilo mi to v šanci ktorú som dostávala od života ...chvalabohu to všetko dnes zmizlo, ale trpela som veľmi dlho a nedám sa fakt nikomu. Dodnes som akási svojská a dokonca hlas mám taký sýty že ma je počuť až k susedom. Hrozné ke)d čítam tvoje riadky, mne moji nenadábvali ale považujem to za psychický teror ktorý na mne praktizovali aj keď akože s láskou.
|
|
|
21
|
|
|
19. 22.06.2009, 13:56
Činčin ďakujem ale to bvieš, keď tzi od detstva všepujú namiesto pohladenie samé negatíva, stratíš sebavedomie, na škole som od strachu pred všetkým rozprávala tak potichu že mi nikto nerozumel. Bola som ostýchavá, trémistka, nesmelá, zakomplexovaná, .(pritom nemám byť prečo)...bránilo mi to v šanci ktorú som dostávala od života ...chvalabohu to všetko dnes zmizlo, ale trpela som veľmi dlho a nedám sa fakt nikomu. Dodnes som akási svojská a dokonca hlas mám taký sýty že ma je počuť až k sused...
▲
22.06.2009, 14:26
|
V tom prípade ste na tom asi horšie. Ja som s matkou začala mať problémy, až keď prišla do prechodu (mala rakovinu maternice, tak jej ju vybrali). Mala som vtedy okolo 16 rokov. Tiež som si vypočula sprosté nadávky na moju adresu. Povoľovala mi, s kým môžem randiť a s kým nie. Koho by som si mala vziať... atď. Teraz som podľa jej mienky zlá matka. Ale prestala som si robiť z toho ťažkú hlavu. Pochopila som, že je to jej problém a nie môj. Dôležité je, aby som bola spokojná. A moja dcéra tiež... Ja len uvažujem, čo sa v tomto živote, na týchto problémoch máme naučiť... Mňa už našťastie tieto veci nezraňujú. A to by som priala aj Vám obom.  |
|
|
22
|
|
|
21. 22.06.2009, 14:26
V tom prípade ste na tom asi horšie. Ja som s matkou začala mať problémy, až keď prišla do prechodu (mala rakovinu maternice, tak jej ju vybrali). Mala som vtedy okolo 16 rokov. Tiež som si vypočula sprosté nadávky na moju adresu. Povoľovala mi, s kým môžem randiť a s kým nie. Koho by som si mala vziať... atď. Teraz som podľa jej mienky zlá matka. Ale prestala som si robiť z toho ťažkú hlavu. Pochopila som, že je to jej problém a nie môj. Dôležité je, aby som bola spokojná. A moja dcéra tiež... ...
▲
22.06.2009, 14:34
|
Pre mna to poučné bolo, moj pozorovací talent je vvinutý do extrému, ked niekto len pomyslí na nejakú manipuláciu mojej osoby, už to viem...na druhú stranu som natlko ostražitá, že mám problém s akýmikolvek emočnými vazbami, naštastie moj muž pozná túto historiu a pomáha mi, ked ma raz za čas ešte chytí "flashback" do dob mojich najburlivejšich konfliktov s matkou.
Stále to ale je v mne, aj ked si niekedy myslím, že už som to uplne prešla, chyti ma panika a zase tie pocity neferovodti a strachu....
|
|
|
23
|
|
|
21. 22.06.2009, 14:26
V tom prípade ste na tom asi horšie. Ja som s matkou začala mať problémy, až keď prišla do prechodu (mala rakovinu maternice, tak jej ju vybrali). Mala som vtedy okolo 16 rokov. Tiež som si vypočula sprosté nadávky na moju adresu. Povoľovala mi, s kým môžem randiť a s kým nie. Koho by som si mala vziať... atď. Teraz som podľa jej mienky zlá matka. Ale prestala som si robiť z toho ťažkú hlavu. Pochopila som, že je to jej problém a nie môj. Dôležité je, aby som bola spokojná. A moja dcéra tiež... ...
▲
22.06.2009, 14:43
|
a vieš čo ma išlo normalne rohodit? ked veci, ktoré som vytvorila, alebo sa mi podarili dosiahnut bagatelizovala a zosmiešnovala, takým sposobom, že či si snád myslím, že ona by také tiež nedokázala, ved také by sa podarilo každému a keby som sa radšej venovala niečomu poriadnemu...a o pár týždnov som ju počula ako návšteve hovorí, ako ma super vychovala, ked sa mi to a to podarilo...ano, tak som pochopila, že moja matka je bud pokrytec, alebo chorá....
|
|
|
27
|
|
|
23. 22.06.2009, 14:43
a vieš čo ma išlo normalne rohodit? ked veci, ktoré som vytvorila, alebo sa mi podarili dosiahnut bagatelizovala a zosmiešnovala, takým sposobom, že či si snád myslím, že ona by také tiež nedokázala, ved také by sa podarilo každému a keby som sa radšej venovala niečomu poriadnemu...a o pár týždnov som ju počula ako návšteve hovorí, ako ma super vychovala, ked sa mi to a to podarilo...ano, tak som pochopila, že moja matka je bud pokrytec, alebo chorá....
▲
22.06.2009, 15:15
|
Jéžiši čin-činka, ..ako keby si mi to zobrala z úst... presne """!!! Dosiahla som tvorivé úspechy (podotýkam, že matka dodnes nevie presne aký odbor na škole som skončila """.. nikdy neprejavovala záujem o moje práce, zrejme to nevedela prejaviť, inak to nechápem, a nikdy ma v ničom nepodporovala. S odstupom času zisťujem, že manipulovala aj s otcom, ten bol ale na to zúrivý, a prevažovalo u nej silné ego a neústupčivosť. Otec sa pre zmenu chválil mojim perím, matka ma nikdy nepochválila - NIKDY !!!! o.i.ani mi nikdy nepoďakovala - NIKDY !! aj keby som jej doniesla neviem čo, pomohla neviem s čím - nepotrpím si na to, ale možno som to potrebovala v istom období.... to len tak. //píšem preklepy lebo sa ponáhľam ale pomaly //  |
|
|
24
|
|
|
21. 22.06.2009, 14:26
V tom prípade ste na tom asi horšie. Ja som s matkou začala mať problémy, až keď prišla do prechodu (mala rakovinu maternice, tak jej ju vybrali). Mala som vtedy okolo 16 rokov. Tiež som si vypočula sprosté nadávky na moju adresu. Povoľovala mi, s kým môžem randiť a s kým nie. Koho by som si mala vziať... atď. Teraz som podľa jej mienky zlá matka. Ale prestala som si robiť z toho ťažkú hlavu. Pochopila som, že je to jej problém a nie môj. Dôležité je, aby som bola spokojná. A moja dcéra tiež... ...
▲
22.06.2009, 15:06
|
Kyvadielko, obdobne, dokonca mne raz moja matka povedala že , môj muž by ma mal biť !!!- ??? aký mala na tento výrok dôvod - dodnes som nepochopila.))) - predpokladám že matka bola v duševnom skrate,.)))a doporučujem všetkým nám,aby sme si boli vedomé, že NIE v NÁS JE CHYBA ALE V TÝCH DRUHÝCH ...pretože sa začneme obviňovať a sebatýrať myšlienkami o tom aké sme nevydarené. Isto ja, ty , my - vy sme dosiahli v živote úspechy a mohli by byť rodičia na to hrdí . Okrem iného sme porodili krásne zdravé deti, sme dobré gazdiné a a sme proste dopbré vo všetkom ""...s chuťou "hurá do života "..To že máme takúto školy výchovy - dokážeme asi viac precítiť druhých. Škoda len tých krásnych niekoľko rokov trpkosti a škoda, že nemáme vzaťah dcéra - matka na úrovni kamarátsva. poznám takých a je to super. Moja matka sa dokonca ani nezaujímala o jediné svoje dve vnúčatá,teraz sa čuduje že k nej nemajú skoro žiadny vzťah. Keď už inak nemôže, tak vyvrcholilo u nej sebectvo, sebaľutovanie a neuveriteľný chlad. A ako ty píšeš, aj ja som podľa mojej matky, nevďačná dcéra, zlá matka a raz sa vyjadrila že si ich nezaslúžim. Napadlo ma raz tak, nemôže za tým všetkým byť náhodou neurčená žiarlivosť na dcéry ??? ---   |
|
|
25
|
|
|
24. 22.06.2009, 15:06
Kyvadielko, obdobne, dokonca mne raz moja matka povedala že , môj muž by ma mal biť !!!- ??? aký mala na tento výrok dôvod - dodnes som nepochopila.))) - predpokladám že matka bola v duševnom skrate,.)))a doporučujem všetkým nám,aby sme si boli vedomé, že NIE v NÁS JE CHYBA ALE V TÝCH DRUHÝCH ...pretože sa začneme obviňovať a sebatýrať myšlienkami o tom aké sme nevydarené. Isto ja, ty , my - vy sme dosiahli v živote úspechy a mohli by byť rodičia na to hrdí . Okrem iného sme porodili krá...
▲
22.06.2009, 15:09
|
mna asi najviac štve, že moje deti nebudu mat taku fajn babku, teda, nebudu mat nai len normalnu...to mi pride ešte viac luto, ako to, že som ja nemala s nou normalny vztah
|
|
|
29
|
|
|
25. 22.06.2009, 15:09
mna asi najviac štve, že moje deti nebudu mat taku fajn babku, teda, nebudu mat nai len normalnu...to mi pride ešte viac luto, ako to, že som ja nemala s nou normalny vztah
▲
22.06.2009, 15:24
|
Čin-činka ja som tiež v tomto smere ľutobvala moje deti že akú majú na h....babku. Nikdy im nenapiekla - keď som ja ešte piecť dobre nevedela, keď sa narodili, neuveríš, iba raz na pol hodinu si vzala dcéru v kočíku a prešla sa okolo domu .. inak nič syna už vôbec, traz ich mala u seba z jedného dňa na druhý a to nevydržala aešte ich aj zbila. Vtedy som sipovedala, že jej ich uýž nikdy nedám prázdniny, tak ako oni mňa hodili babke na celé 2 mesiace.Vykrikovala mi že ona má svoj život a že mám muža. To neviem čo tým myslela ... Keď muž nebol doma, štvala ma proti nemu, ale keď priešil štvala jeho proti mne, trápne ma zošmiešňovala tak ako tvoja , jak pred mužom tak pred deťmi. Potom zrazu odišla a my sme sa doma pohádali.
Treba byť čin -čin nad vecou akašľať na to, nezachránime už nič. Tiež je mi to veľmi ľúto, že dedka nepoznajú lebo už nežil a babka je uklážkový vzor toho, aká babka by nemala byť.
|
|
|
26
|
|
|
24. 22.06.2009, 15:06
Kyvadielko, obdobne, dokonca mne raz moja matka povedala že , môj muž by ma mal biť !!!- ??? aký mala na tento výrok dôvod - dodnes som nepochopila.))) - predpokladám že matka bola v duševnom skrate,.)))a doporučujem všetkým nám,aby sme si boli vedomé, že NIE v NÁS JE CHYBA ALE V TÝCH DRUHÝCH ...pretože sa začneme obviňovať a sebatýrať myšlienkami o tom aké sme nevydarené. Isto ja, ty , my - vy sme dosiahli v živote úspechy a mohli by byť rodičia na to hrdí . Okrem iného sme porodili krá...
▲
22.06.2009, 15:11
|
onya..a stou žiarlivostou, neviem, ale je to choré žiarlit na vlastné dieta. ale može to byt pravda, neviem.(nechcem vediet)
|
|
|
28
|
|
|
26. 22.06.2009, 15:11
onya..a stou žiarlivostou, neviem, ale je to choré žiarlit na vlastné dieta. ale može to byt pravda, neviem.(nechcem vediet)
▲
22.06.2009, 15:22
|
dievčatá, je tu strašne veľ podobností v správaní našich mám. Ponižovanie, neuznanie našich snažení a úspechov, vyhlásenia, že si nezaslúžime naše deti... a mnoho iného. A to som si myslela, že som jedna z mála, ktorá sa s tým pasuje. Nie, neprajem Vám nič zlé, ale trochu ma potešilo, že v tom nie som sama a že sa teda môžeme o tom porozprávať...
|
|
|
33
|
|
|
28. 22.06.2009, 15:22
dievčatá, je tu strašne veľ podobností v správaní našich mám. Ponižovanie, neuznanie našich snažení a úspechov, vyhlásenia, že si nezaslúžime naše deti... a mnoho iného. A to som si myslela, že som jedna z mála, ktorá sa s tým pasuje. Nie, neprajem Vám nič zlé, ale trochu ma potešilo, že v tom nie som sama a že sa teda môžeme o tom porozprávať...
▲
22.06.2009, 16:53
|
ja som tiež rada, ked sa možem raz za čas utvrdit v tom, že niesom naozaj taká zlá, ked mám od svojej mamy odstup, ked vidím, že tento problém je predsa len dost rozšíreným fenoménom, ale sa o nom tažko hovorí v spoločnosti, lebo človek nechce vyzerat ako nevdačník. mali by na to byt nejaké diskusné kluby, ako majú alkoholici. mohlo by sa to volat klub anonymných nevdačných dcér.
|
|
|
38
|
|
|
33. 22.06.2009, 16:53
ja som tiež rada, ked sa možem raz za čas utvrdit v tom, že niesom naozaj taká zlá, ked mám od svojej mamy odstup, ked vidím, že tento problém je predsa len dost rozšíreným fenoménom, ale sa o nom tažko hovorí v spoločnosti, lebo človek nechce vyzerat ako nevdačník. mali by na to byt nejaké diskusné kluby, ako majú alkoholici. mohlo by sa to volat klub anonymných nevdačných dcér.
▲
12.07.2009, 23:50
|
činčin :"ja som tiež rada, ked sa možem raz za čas utvrdit v tom, že niesom naozaj taká zlá, ked mám od svojej mamy odstup, ked vidím, že tento problém je predsa len dost rozšíreným fenoménom, ale sa o nom tažko hovorí v spoločnosti, lebo človek nechce vyzerat ako nevdačník. mali by na to byt nejaké diskusné kluby, ako majú alkoholici. mohlo by sa to volat klub anonymných nevdačných dcér."
suhlasim!!! tiez si niekedy myslim ze som ten moj pripad je ojedinely najma ked drviva vacsina mojich kamaratiek ma naozaj velmi fajn mamy, alebo apson take normalne vyriesene, ktore si len obcas zafrflu, nie notoricke sekery ktore neobsedia 5sekund v klude ked sa nestrafia do tej svojej nevydarenej chudery dcery nejakou krutou stiplavou poznamkou..
|
|
|
37
|
|
|
24. 22.06.2009, 15:06
Kyvadielko, obdobne, dokonca mne raz moja matka povedala že , môj muž by ma mal biť !!!- ??? aký mala na tento výrok dôvod - dodnes som nepochopila.))) - predpokladám že matka bola v duševnom skrate,.)))a doporučujem všetkým nám,aby sme si boli vedomé, že NIE v NÁS JE CHYBA ALE V TÝCH DRUHÝCH ...pretože sa začneme obviňovať a sebatýrať myšlienkami o tom aké sme nevydarené. Isto ja, ty , my - vy sme dosiahli v živote úspechy a mohli by byť rodičia na to hrdí . Okrem iného sme porodili krá...
▲
12.07.2009, 23:45
|
..."tak vyvrcholilo u nej sebectvo, sebaľutovanie a neuveriteľný chlad."...je mi smutno ked citam vsetky tieto prispevky..takmer zo vsetkym sa mozem stotoznit..v poslednom case si hovorim ci matka netrpi nejakou formou dusevnej choroby, po kvante jej absurdnych zdovodneni ktore su neuveritelne krute a cynicke by to mozno bola aj ulava - vediet, ze to nie je jej prirodzenost co z nej hovori, ale jednoducho nejaka patologicka diagnoza
|
|
|
12
|
|
|
11. 22.06.2009, 09:21
ahoj kyvadlo
▲
22.06.2009, 09:55
|
Ahoj činčin, prepáč, nebola som tu chvíľu a už si sa odhlásila. Tak niekedey inokedy... |
|
|
15
|
Kyvadielko ahoj, len Ta pozdravim a bezim.
|
|
|
16
|
|
|
15. 22.06.2009, 13:08
Kyvadielko ahoj, len Ta pozdravim a bezim.
▲
22.06.2009, 13:09
|
Ahoj Leuš! Tak bež a maj pekný deň... |
|
|
20
|
Záleží na dieťati, do akej miery sa dokáže osamostatniť, alebo bude márne túžiť po uznaní zo stránky rodičov, ktorej sa mu napriek všetkým snahám nedostáva. To by bolo veľmi zlé, keď niečo nefunguje, tak proste nefunguje, nemôžme si nechať ničiť životy.
|
|
|
30
|
osamostatniť Anetere si sa mohla jedine ak si si už zarábala vlastné peniaze alebo si sa vydala, inak to vtedy nešlo ""
|
|
|
31
|
|
|
30. 22.06.2009, 15:26
osamostatniť Anetere si sa mohla jedine ak si si už zarábala vlastné peniaze alebo si sa vydala, inak to vtedy nešlo ""
▲
22.06.2009, 15:33
|
Ja som prakticky celú mladosť prežila na internátoch, s rodičmi som sa príliš veľa ani nerozprávala. Teda nedala som im príliš veľa šancí zasahovať mi do života. A po svadbe som sa tiež odsťahovala dosť ďaleko a žijem si podľa vlastných predstáv.
|
|
|
32
|
|
|
30. 22.06.2009, 15:26
osamostatniť Anetere si sa mohla jedine ak si si už zarábala vlastné peniaze alebo si sa vydala, inak to vtedy nešlo ""
▲
22.06.2009, 15:38
|
Ónya, mne k osamostatneniu nepomohlo ani to, že som začala zarábať a že som sa vydal. Narozdiel od vás, mne rodičia veľmi pomáhali s dcérou. A boli do dlhého dlhého času geniálni starí rodičia. A v tom bola moja závislosť. Potrebovala som ich, aby sa občas postarali o móju dcéru, keď som potrebovala pracovať.
|
|
|
34
|
Onya a spol,az mi je tazko citat vase riadky,ste skvele zeny a skvele matky,na nicom inom nezalezi..
|
|
|
35
|
Rodicia sa vseobecne snazia svojim detom montovat do zivota,ked nejde inak aspon "dobre mienenymi radami"..😉)
No myslim ak to robia z lasky,pretoze im nie sme lahostajni,treba prizmurit ocko,/niekedy aj obe😉)..aj ked ich snahy mozu byt fakt dost otravne..nakoniec boli tu pre nas cely zivot,akoby to bolo vcera ked sa nasi vratili unaveni z prace a este donekonecna museli pocuvat moje segrine vylevy-jedneho by z toho asi,ale oni vzdy trpezlivo.. a ked dostanu obcas chute poucovat,tak jednym uchom dnu a druhym von...😉))
|
|
|
36
|
|
|
35. 22.06.2009, 17:22
Rodicia sa vseobecne snazia svojim detom montovat do zivota,ked nejde inak aspon "dobre mienenymi radami"..😉)
No myslim ak to robia z lasky,pretoze im nie sme lahostajni,treba prizmurit ocko,/niekedy aj obe😉)..aj ked ich snahy mozu byt fakt dost otravne..nakoniec boli tu pre nas cely zivot,akoby to bolo vcera ked sa nasi vratili unaveni z prace a este donekonecna museli pocuvat moje segrine vylevy-jedneho by z toho asi,ale oni vzdy trpezlivo.. a ked dostanu obcas chute poucovat,tak jednym ...
▲
22.06.2009, 19:45
|
Vieš Natalka, - ale vieš ako to bolí, keď ťa mama zraňuje svojim necitlivým prístupom ? (podľa nej dobre mysleným ?? ...hovorí sa že rodič by mal byť hlavne dobrým, nemusí byť študovaný, chytrý ale láskavý , trpezlivý vedieť pohladiť aj bez slov.... tento prístup, dokáže urobiť zázraky. Deti takýchto určite netrpia komplexami, nie sú zakríknuté a majú sebavedomie na svojom mieste. Kdesi som raz čítala - jeden muž v stredných rokoch si pýtal radu psychologičky, mal ten problém čo my. Žil sám s matkou, ktorá ho citovo vydierala. Bola starý mládenec (ani sa nečudujem""") a trpel problémami so žalúdkom - pretože nemohol zo seba dostať emócie, ktoré v sebe voči matke dusil . Psychologička mu poradila, aby okamžite prerušil kontakty s matkou minimálne na dva roky ... aby okamžite riešil svoj život - a nedal sa chytiť zase do pasce citovým nátlakom... a pokiaľ by sa dalo aby sa odsťahoval čo najďalej. Stretnutie s matkou odporúčala len pri svioatkoch- Vianoce, veľká noc, narodeniny,. meniny. To neznamená že by ju nemal rád, ale už nemal svoj život - žil nalinajkovaným životom matky. Tak dievčence o tomto to je... |
|
|
|
