Rigpa

Düdžom-rinpoche zhrnul podstatu meditacnej praxe do štyroch bodov:

- Ked jedna myšlienka prestala a druhá ešte nevznikla, nemáte v tejto medzere
vedomia prítomného okamihu svieže, panenské a pojmami ani najmenej nezmenené,
žiarivé, nahé vedomie? Teda - to je rigpa!
- Nezostanete však v tomto stave natrvalo, pretože zrazu vznikne dalšia
myšlienka, že? To je vlastná žiara rigpy.
- Ke?d však v tejto myšlienke, hned ako vznikne, nepoznáte cím naozaj je,
premení sa, ako predtým, na inú obycajnú myšlienku. Tomu sa hovorí "re?z
klamu" a to je koren sansáry.
- Ak dokážete rozoznat? pravú povahu myšlienky hned ako vznikla a necháte ju
bežat? bez toho, aby ste ju sledovali, potom sa všetky myšlienky, ktoré
vzniknú, automaticky rozplynú naspät? do obrovského priestoru rigpy a sú
oslobodené.

Chce to zrejme cvicit? po celý život, aby sme pochopili a uvedomili si plnú
bohatost? a majestátnost týchto štyroch hlbokých, a predsa takých jednoduchých
bodov a ja tu môžem ponúknu? len náznak velkosti dzogchenovej meditácie.

mam problemy s diakritikou, prepacte tu hrozu v texte.

oprava -
're?z klamu', na 'retaz klamu'

oprava 2
Ak dokážete rozoznat pravú povahu myšlienky hned ako vznikla a necháte ju
bežat bez toho, aby ste ju sledovali, potom sa všetky myšlienky, ktoré
vzniknú, automaticky rozplynú naspät? do obrovského priestoru rigpy a sú
oslobodené.

oprava 2
Ak dokážete rozoznat pravú povahu myšlienky hned ako vznikla a necháte ju bežat bez toho, aby ste ju sledovali, potom sa všetky myšlienky, ktoré vzniknú, automaticky rozplynú naspät? do obrovského priestoru rigpy a sú oslobodené.

oprava 2
Ak dokážete rozoznat pravú povahu myšlienky hned ako vznikla a necháte ju bežat bez toho, aby ste ju sledovali, potom sa všetky myšlienky, ktoré vzniknú, automaticky rozplynú naspät do obrovského priestoru rigpy a sú oslobodené.

hm. toto asi nepoznak nik

Jungold toto poznas?,,Musime budovat na rozume,musime nasledovat rozum az tam,kam nas dovedie a ked rozum nebude stacit,sam nam ukaze cestu k najvyssiemu bodu." To su slova Vivekanandu

citam to prvy krat a je to pravda

Jungold,pozna to zopar ludí.Ludom ,ale nejde o čistotu vlastnych hlav,lebo prasa hladove v nich stale kričí,že ma prazdne brucho aj ked je prave nažrane.Tak ich to ucia od príchodu na svet a ked im povies,že doležite je aby zbavili mysel tých hovadín,ktore im hovoria,čo su a čo maju byť a čo robiť ,tak to nechapu,pretože sami seba pokladaju za ten bordel v ich mysliach a nechapu,že nie su ten bordel,ale len to,čo ten bordel sleduje a casom sa mylne s ním identifikuje klamuc si v nevedomosti to som ja.Človek je pozorovatel sidliaci vnutri priestoru toho vsetkeho co nazyvame vnemy.Sám konca nema a ani pociatku.Spočíva v tele ,ako pozorovatel a pritom tam nie je.To čoho je svedkom myslienky pocity ,vnemy to nie je on sam i ked spojením svojho ja s nastrojom v ktorom spočíva sa može nechat pomylit a pohltit smrtelnym vnímaním reality.Potom zacne vnemy pokladat za svoje prežívat strach fyzickeho z času a hlavne konca svojho času.Preto meditačne techniky mali jedinu snahu -primat vlastne Ja pochopiť,že nie je iba telom a že to co vníma vdaka tomu,že sa v tom nachadza su procesy ,ktoré su vlastne tomu v čom sa nachadza.Tazko je vysvetlovat ludom,že nie su to co su i ked su v tom.A ešte ťazsie je im vysvetlit ,že naša vlastna identita nepozna smrt,nepozna nič čím sa brodí telo i ked to prežívat vie.Keďže vlastne ja je sučastou nadduse,ktora je brahmanom-nekonecnym a dokonalym,večnym nie je až take zložite postupne sa navract k svojej skutočnej identite ak je to zamer,ktorý pochadza priamo z nadduse.Dôvod byva ten,že svet tiel,keď ide s kopca a je unášaný stadovym efektom k vlastej zahube vždy sa začne prejavovať to,že nadduša začína oslovovat svoje vlastne Ja ,aby objavila svoj vlastny rozmer v nej a priniesla možnost zastavit proces sebadestrukcie po stranke fyzickej.A prečo sa to da z jej pomocou?pretože ide o perspektívu a poznanie nasledkov udalostí.A tak je z vyssieho nesene v telesny svet to ,čo mu umožní zmenit struktury akymi funguje v snahe zachovat aj hmotný svet-pole inych skuseností pre večne čistocky nadduse zvane duse.

Ked sa myslienky stanu bremenom tak sa hlada prazdno kde nie su.Avsak pokial myslienky su take,že nesu tomu kto ich vníma prestíž medzi ludmi tak ho prazdno nezaujíma.Prazdno je cesta sialencov a poazenych hlav.Aj ja casto po ňom túžim.

poznas ten vyrz 'cumiet do blba'? ano to je ten stav o ktorom sa bavime